Močenok si už zobrať nedáme

Farnosť spätá so známym festivalom kresťanského divadla má aj okrem neho čo ponúknuť. Cyrilo-metodský základ a okrem vierozvestcov sú zárukou bohatého duchovného i spoločenského života aj svätí Gorazd a Kliment.
Ján Lauko 20.07.2022
Močenok si už zobrať nedáme

Jozef Kútny zachytáva históriu obce i Slovenska na príležitostných poštových lístkoch a pečiatkach. Snímka: Erika Litváková

Močenok dýcha históriou. Považuje sa za rodisko svätého Gorazda, obcou mali pri svojej misii na Veľkú Moravu prechádzať svätí Cyril a Metod a vo farnosti je tiež niekoľko sakrálnych stavieb s historickou hodnotou – Kostol sv. Klimenta, Kostol Svätého kríža, Kaplnka sv. Urbana, kalvária či kláštor.

Samotný názov obce má hlboké korene, siahajú ešte do čias misie solúnskych bratov, ktorí pri prechádzaní územím, kde dnes stojí obec, zanechali čiastočku relikvií svätého Klementa, pápeža a mučeníka.

Na pamiatku svätca bol vybudovaný drevený kostolík, ku ktorému začali putovať veriaci z blízkeho i širšieho okolia. Zvykli vraj hovoriť: „Ideme k mučeníkovi.“ Toto sú podľa miestnych korene dnešného názvu obce, ktorý po rozličných tvaroch v priebehu stáročí dostal definitívnu podobu v roku 1992.

HISTÓRIA CEZ FILATELIU

K názvu obce má čo povedať Jozef Kútny, miestny filatelista a nadšenec histórie Močenka. Keď sa po referende v roku 1992 vrátil obci súčasný názov, vydali príležitostný poštový lístok, na ktorom bolo napísané: Močenok si už nikdy zobrať nedáme.

„Dovtedy sme totiž niekoľko desaťročí používali názov Sládečkovce. Keď dnes cudzí vidia nápis na lístku, tak sa na to pýtajú. To je potom príležitosť porozprávať im o dejinách našej obce a svätom Klimentovi, Cyrilovi a Metodovi a  Gorazdovi,“ začína rozprávať Jozef Kútny.

A konštatuje, že ako filatelista sa vždy snaží byť na pulze dňa. Aj preto vydáva príležitostné poštové lístky a pečiatky, ktoré majú pripomínať udalosti a osobnosti späté s dianím obce i Cirkvi. „Snažíme sa zachytiť, čo je tu pre nás najvzácnejšie – cyrilo-metodský základ. Svätí Cyril a Metod, Gorazd, Kliment.“

V priebehu rokov sa mu podarilo vydať desiatky pečiatok a lístkov. Napríklad k  festivalu Gorazdov Močenok, výročiu prvej písomnej zmienky o obci, posviacke Kaplnky sv. Gorazda, otvoreniu Múzea sv. Gorazda, ale i k výročiu vzniku republiky či nežnej revolúcie.

„Surové návrhy lístkov robím ja, potom sa to dolaďuje v tlačiarni. Na pečiatky dávam návrhy a potom to celoštátna Poštová filatelistická služba rieši. Nie vždy s návrhmi uspejeme tak, ako by sme si predstavovali,“ dodáva s úsmevom.

KATOLÍCKA OBEC

Močenok však nie je zaujímavý iba históriou, ale i súčasnosťou. Farár Peter Michalov hovorí, že obec sa dodnes drží svojich kresťanských koreňov.

„Pri sčítaní boli dvomi najkatolíckejšími obcami v rámci okresu Šaľa Horná Kráľová a Močenok. A  obe obce tvoria našu farnosť. Podľa údajov až 75 percent obyvateľov sú rímskokatolíci.“

Vo farnosti sú tri domovy dôchodcov, denný stacionár a  dve základné školy. V rámci farnosti tiež funguje mnoho aktivít a spoločenstiev.

„Svätý Otec neustále prízvukuje pri svojich príhovoroch a stretnutiach, že farnosť budujú malé živé spoločenstvá, ktoré pomáhajú v rozličných potrebách každej farnosti a  farníkov. Tie oživujú celé spoločenstvo veriacich. Vďaka tomu, že v Močenku je mnoho veriacich, ktorí sa radi a  s  láskou angažujú a  obetujú svoj čas a život Pánu Bohu a jeho Cirkvi, život vo farnosti funguje. To je obraz našich farníkov a zároveň je to veľké Božie dielo, za ktoré treba poďakovať,“ hovorí Peter Michalov.

Farský Kostol sv. Klimenta pochádza z polovice 18. storočia. Snímka: Erika Litváková

PANNA MÁRIA V RODINÁCH

Jedným zo spoločenstiev je Združenie zázračnej medaily, ktoré patrí do vincentínskej rodiny. Jeho aktívnymi členkami sú Mária Vörösová a Janka Balážiová, ktorá stála pri zrode združenia vo farnosti.

„V roku 2014 som si robila seminár Obnovy v Duchu Svätom, kde som si mala určiť službu. Zvolila som si, že chcem evanjelizovať rodiny šírením mariánskej úcty. Na základe toho som oslovila centrálu Združenia zázračnej medaily s tým, že by sme ich apoštolát chceli rozšíriť do našej obce.“

Páter Ondrej Skočík, CM, ktorý je zodpovedný za združenie, následne vo farnosti požehnal malé putovné kaplnky Panny Márie zázračnej medaily. Tie potom začali putovať po rodinách.

„Hlavným poslaním je, aby Panna Mária prišla do čo najviac rodín. Aby si ľudia k nej vytvárali vzťah, dôverne sa s ňou modlili, boli pravými ctiteľmi a šírili medailu Panny Márie, ako si to žiadala od svätej Kataríny Labouré,“ vysvetľuje Janka Balážiová.

Momentálne majú vo farnosti sedem putovných kaplniek Panny Márie zázračnej medaily vrátane jednej, ktorá putuje po filiálke v Hornej Kráľovej. Kaplnka je v každej rodine týždeň, pričom do jednej domácnosti sa dostane dvakrát do roka.

ZOŠIT SVEDECTIEV

Spolu s kaplnkou putuje aj zošit svedectiev, do ktorého môže každý zapísať svoju skúsenosť s pôsobením príhovoru nebeskej Matky.

„Máme svedectvá o zlepšení vzťahov v rodine aj medzi susedmi. Často už len tým, že niekomu suseda odovzdáva kaplnku Panny Márie, cítia navzájom chvenie a blízkosť,“ hovorí Mária Vörösová.

Kaplnku dokonca prijímajú aj tí, ktorí nechodia do kostola. „V jednej rodine manžel nechodí do kostola. Keď však príde do ich domácnosti kaplnka Panny Márie, majú doma sviatok. A modlí sa aj manžel,“ teší Janku Balážiovú. Mária Vörösová spomína tiež susedu, ktorej darovala zázračné medaily.

„Jej syn bol cyklista a mal mnoho úrazov. Trápilo ma to, tak som jej podarovala medaily. Suseda sa čudovala, prečo jej ich dávam, keďže sú neveriaci. Povedala som jej, že nech si ich len vezme a Panna Mária bude ochraňovať jej syna na pretekoch.“

MISIJNÁ POMOC

Združenie pomáha vo farnosti aj ďalšími konkrétnymi spôsobmi. Okrem služby lektorov, predmodlievania ruženca či pripravovania pútí organizuje diela vincentínskej misie.

„Počas akcie boja proti hladu pečieme medovníkové srdiečka, ktoré potom predávame, a výťažok ide na pomoc hladujúcim. Niekedy predáme aj 400 medovníkov,“ približuje Janka Balážiová. Vo farnosti mávajú aj Tašku sv. Vincenta.

„Ľudia si môžu zobrať prázdne tašky, ktoré potom naplnia pomocou pre núdznych. Koná sa to v Advente. Zapájajú sa aj ľudia, ktorí sami nemajú veľký prebytok, takže o to je táto pomoc krajšia,“ hovorí Mária Vörösová.

ODDYCH A ZÁBAVA

So životom farnosti v Močenku pomáha aj spoločenstvo Rodina je viac, ktoré sa zameriava na organizáciu kultúrno-spoločenských, ale i duchovných podujatí.

„Cítili sme potrebu trocha dať obci i farnosti nejaké chýbajúce akcie. Chceli sme, aby otcovia, mamy, starí rodičia i deti mohli vypnúť od povinností a spoločne sa stretli a  zabavili,“ hovorí Peter Kohút, zakladateľ spoločenstva.

Začali organizovať farský ples a postupne pridávali aj ďalšie akcie. Na konci školského roka robia napríklad opekačku na fare, na jeseň zasa organizujú šarkaniádu, tesne pred Adventom pečú palacinky.

„Podujatia sme s terajším dekanom ešte viac dotiahli. Sú to kultúrno-spoločenské akcie, ale snažíme sa ich spojiť s niečím duchovným. Ako bola spomínaná opekačka, ktorá nasledovala po svätej omši na konci školského roka. Takisto farský ples sa začína svätou omšou,“ opisuje Peter Kohút.

Reakcie na podujatia majú pozitívne. „Odozvou je návštevnosť. To je zároveň i poďakovaním nám i  nášmu dekanovi, ktorý nám v tomto všemožne pomáha. Vďaka patrí aj starostovi, ktorý nám vychádza v ústrety.“

GORAZDOV MOČENOK

Peter Michalov hovorí, že toto je iba časť spoločenstiev vo farnosti a na jej aktívnom živote sa podieľajú aj mnohí ďalší. Spolupráca farníkov je dôležitá najmä pri najväčšej farskej akcii, ktorou je celonárodný festival kresťanského divadla Gorazdov Močenok. Tento rok slávi už 30. ročník.

Jozef Kútny pri tejto príležitosti pripravil dva poštové lístky a pečiatku. „Jeden lístok pripomína prvý ročník festivalu, keď vyhral domáci divadelný súbor. Druhý pripomína biskupa Františka Rábeka, miestneho rodáka a zakladateľa festivalu, ktorý tento rok oslavuje 50 rokov kňazstva.“

Farnosť Močenok má na festivale na starosti predovšetkým liturgické záležitosti. S ich zvládaním a zároveň s chodom farnosti farárovi Petrovi Michalovovi pomáha nový kaplán Anton Štefánek. „Ešte som sa nestihol ani vybaliť,“ smeje ja.

„Postupne sa zapájam do života farnosti, mám otvorené oči a popritom sa modlím, aby som vedel, s čím mám pomôcť. Som tu totiž ako kaplán, ktorý má v prvom rade pomáhať farárovi.“ Za prvých osem dní si všimol, že vo farnosti je dobrá atmosféra.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.