Na Butkov prichádzajú hľadajúci i túžiaci po Božom dotyku

Pred ôsmimi rokmi bol vrch Butkov nad obcou Ladce známy viac-menej iba vďaka kameňolomu Považskej cementárne. To, že tam onedlho vyrastie vyhľadávané pútnické miesto, nenapadlo asi nikomu. Všetko sa však začalo meniť počas návštevy pátra Eliasa Vellu v roku 2012. Po modlitbe v kameňolome predostrel predstaviteľom cementárne zaujímavú výzvu: postavte na tomto mieste kríž.

Generálny riaditeľ Považskej cementárne a zakladateľ skalnej svätyne Anton Barcík (69) hovorí, že tento odkaz mu dlho rezonoval v pamäti, no nevedel si predstaviť, aký kríž by postavili a kde by vôbec mal stáť. „Nachádzali sme sa vo vtedajšom dobývacom priestore,“ vysvetľuje . Ako však dodáva, nasledoval vývoj, ktorý nikto nepredpokladal.

Začalo to krížom

V roku 2013 sa páter Vella pripomenul s výzvou postaviť kríž, čo bolo pre predstaviteľov cementárne opätovným povzbudením na realizáciu stavby. So stavbou kríža začali v máji 2013. Kríž sa rozhodli vztýčiť na bočnej strane kameňolomu, na kraji dobývacieho priestoru. A tak na sviatok Povýšenia Svätého kríža 14. septembra 2013 mohol páter Vella prísť a nový dvanásťmetrový podsvietený kríž požehnať.

Pri návrhu kríža bolo inšpiráciou Medžugorie, kam veriaci putujú na vrch Križevac. Tam sa takisto nachádza veľký kríž, v ktorom je umiestnená relikvia Svätého kríža. „Keď sme išli konštruovať náš kríž, inštruoval som zváračov, aby v strede nechali miesto. Povedal som im, že tam raz bude drevo Svätého kríža.

Samozrejme, vtedy som si nevedel predstaviť, kedy a kde by sa takáto relikvia dala získať, no Božie riadenie zariadilo, že tri hodiny pred slávnostným požehnaním kríža sme do kríža umiestnili sklený hranol, v ktorom bol zlatý relikviár s kúskom dreva Svätého kríža,“ hovorí Anton Barcík o získaní vzácnej relikvie, ktorú mu pomohol zohnať slovenský kňaz študujúci v Ríme. Okrem toho Butkov získal aj časť kameňa, ktorý sa uvoľnil pri poslednej renovácii miesta, kde stál Kristov kríž na Golgote. Kameň darovala Košická arcidiecéza.

Pokračovalo to úctou k Božiemu milosrdenstvu

Po vztýčení kríža sa nepočítalo s ďalšími úpravami. Keď sa však na druhý deň po požehnaní Anton Barcík stretol na raňajkách s pátrom Vellom, zaznel postreh, že počas slávnosti bolo cítiť silnú duchovnú prítomnosť svätého Jána Pavla II. Zrejme nie náhodou boli na slávnosti aj vtedajší najväčší obchodní partneri cementárne – odberatelia z Poľska.

Táto firma v minulosti spolupracovala s Jánom Pavlom II. a takisto s kardinálom Stanisławom Dziwiszom na budovaní Centra sv. Jána Pavla II. v Krakove. Predstavitelia poľskej firmy hneď po návrate zašli k vtedajšiemu krakovskému arcibiskupovi, kardinálovi Dziwisovi. Povedal im, aby sa spýtali, či je možné na Butkove postaviť pamätník Jánovi Pavlovi II. Je to totiž jeden z najznámejších baníkov, štyri roky robil v kameňolome.

K záujmu postaviť pamätník Jánovi Pavlovi II. pristúpili v Ladcoch aktívne, i keď takúto stavbu nemali pôvodne v pláne. Poliaci darovali obraz v skle spracovaný nanotechnológiou, ktorý na Butkove umiestnili do skaly. Pamätník v roku 2014 požehnal kardinál Dziwisz spolu so žilinským biskupom Tomášom Galisom.

Rozširovanie sakrálnych diel sa však týmto neskončilo, práve naopak. S ďalšou iniciatívou prišli sestry z Kongregácie Matky Božieho milosrdenstva z Krakova, ktoré boli prítomné na požehnaní pamätníka Jána Pavla II. Navrhli, či by okrem pamätníka pápeža milosrdenstva mohol na Butkove vyrásť i pamätník svätej sestry Faustíny, apoštolky Božieho milosrdenstva. Stalo sa a v roku 2015 pamätník poľskej rehoľníčky požehnal nitriansky biskup Viliam Judák.

Výnimočný rok

Keďže stále išlo o dobývací priestor, na Butkove nemali plány na ďalšie rozširovanie. „Už dva pamätníky svätcov a kríž boli pre nás niečím výnimočným,“ hovorí Anton Barcík. Božie plány však boli iné. Ľudí začalo toto miesto čoraz viac oslovovať a pribúdali prosby, aby na Butkove boli umožnené duchovné služby. Žilinský biskup vtedy uviedol, že nie je bežné sláviť liturgiu len tak v prírode. Keď však bude na vrchu postavená kaplnka, nebude s duchovnou službou problém.

Písal sa rok 2016, ktorý Cirkev prežívala ako Rok Božieho milosrdenstva. A práve vtedy vyrástli na Butkove a v Ladciach hneď tri diela s patrocíniom Božieho milosrdenstva. Okrem kaplnky v kameňolome aj krížová cesta a farský kostol v obci.

Duchovné puto s Lagiewnikmi

Väčšinu diel na Butkove sprevádza motív Božieho milosrdenstva. Kde má korene táto spojitosť? „Dostal som sa ku knihe o svätej Faustíne a vďaka nej sa mi téma Božieho milosrdenstva stala blízkou. Keď som prišiel s ideou postaviť v Ladcoch kostol, navrhol som, či by mohol mať patrocínium Božieho milosrdenstva. Nikto nepredložil iný návrh. Síce kostol je od pútnického miesta vzdialený, patrocíniom však tvorí súčasť celého tohto Božieho diela,“ vysvetľuje riaditeľ Považskej cementárne.

Keď po kríži na Butkove postavili dva pamätníky svätcov, ktorí vo svete rozšírili Božie milosrdenstvo, celé pútnické miesto naberalo toto duchovné smerovanie. O jeho definitívnom určení rozhodla myšlienka poľských cirkevných predstaviteľov, ktorí žilinskému biskupovi predložili návrh, aby sa pútnické miesto na Butkove názvom i duchovným putom spojilo so Sanktuáriom Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikách. Biskup Tomáš Galis súhlasil a na základe toho pútnické miesto na Butkove dostalo názov Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva.

Najväčšia socha Panny Márie v strednej Európe

Čím viac ľudí chodilo na Butkov, tým väčšmi zaznievala prosba, či by bolo možné postaviť aj nejaký symbol úcty k Božej Matke. Sochár Vladimír Višváder vytvoril monumentálnu sochu Matky milosrdenstva z kamennej hmoty, ktorú 21. mája 2018 požehnal žilinský biskup. Ide o najväčšiu skulptúru Božej Matky v strednej Európe. Samotná socha má výšku 6 metrov, s podstavcom meria až 9 metrov. Váži viac ako 22 ton.

Tu treba dodať, že nosným stavebným prvkom väčšiny sakrálnych diel na vrchu Butkov je kameň. Skaly pochádzajú z miestneho kameňolomu a práve preto svätyňa dostala názov skalná. Snahou jej tvorcov je používať materiály, ktoré prežijú generácie.

Duchovné i pútnické zázemie

Súčasťou areálu skalnej svätyne bolo spočiatku päť kaplniek venovaných úcte k blahoslaveným a svätým. No v súčasnosti je ich tam spolu s hlavnou Kaplnkou Božieho milosrdenstva už 45. Teraz sa dobudováva vyše 20 kaplniek s tým, že väčšinou v nich budú umiestnené ostatky slovenských, českých, poľských a uhorských blahoslavených a svätých. Pútnici môžu pri kaplnkách prosiť o príhovor mystikov, zakladateľov reholí a ďalších rozličných svätcov.

Okrem sakrálnych diel sa v poslednom období vybudovalo aj zázemie pre kňazov, spevácke zbory a v súčasnosti, keďže prichádza čoraz viac pútnikov, rozširuje sa aj zóna na sedenie, vytvára sa priestor na spovednice a zlepšuje sociálne vybavenie. Zároveň, aby sa pri slávnostiach nemuseli stavať stany nad oltárom, na liturgické účely sa vybudovalo presbytérium. Dominuje mu vitráž so symbolom Ducha Svätého, ktorú by mali doplniť vitráže štyroch evanjelistov.

Božie dielo pre súčasnú generáciu i tie budúce

Pre každoročné konanie pútí na vrchu Butkov boli stanovené termíny v máji a auguste. Tohtoročné prípravy sa sústredili najmä na jeden termín: 23. mája. Práve vtedy si budeme pripomínať 100 rokov od narodenia Jána Pavla II. Pri tejto príležitosti sa na Butkove rozhodli vybudovať zvonicu so zvonom svätého Jána Pavla II., ktorá mala byť požehnaná práve na výročnú púť. Pre epidémiu koronavírusu sa však v plánovanom termíne zrejme neuskutoční.

Napriek tomu, že púte sa odkladajú, práce na dobudovaní skalnej svätyne pokračujú. V priebehu tohto roka by mala byť dokončená vstupná brána Kráľovnej rodiny s reliéfom svätého Michala, archanjela, a súsošie Svätej rodiny v nadživotnej veľkosti. Najnovšou výzvou, iniciovanou miestnym farárom Jozefom Petrášom, je na konci krížovej cesty vztýčiť sochu Zmŕtvychvstalého Krista.

„Butkov dobudovávame, pretože veríme v silu viery, že staviame Božie dielo pre súčasnú generáciu i tie budúce. Veríme, že keď odznie terajšia zložitá situácia, Butkov sa stane ešte významnejším pútnickým miestom pokánia a objavenia Boha nielen pre pútnikov zo Slovenska,“ dodáva Anton Barcík.