Na fare sa nebudete nudiť

Človeka neznalého pomerov môže príchod do farnosti sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste trochu zmiasť. Farský úrad a vedľa neho centrum voľného času, na dvore detské ihrisko, okrem toho reštaurácia. Začínate mať pocit, že ste asi zablúdili.

Našťastie k nám od kostola kráča správca farnosti Peter Holbička (47). Je zjavné, že má množstvo povinností – hneď po zvítaní nám vysvetľuje, že na kostole odchádza strecha a bude to treba riešiť. 

Pastoráciu vo farnosti si pochvaľuje
 

Farár Peter Holbička má za sebou prácu v rádiu, hovorcu diecézy, ale tiež správcu farnosti pri Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline.

„V Kysuckom Novom Meste som už siedmy rok. Je to niečo úplne iné, ako spravovať farnosť v Žiline, ktorá nie je úplne klasická. Keďže som Kysučan a mama pocháda priamo z tohto mesta, prostredie a nátura miestnych ľudí sú mi blízke,“ vysvetľuje Peter Holbička

a dodáva: „Potešil som sa pokoju oproti rušnej Žiline. Hoci i tu máme sídliskové obytné domy, predsa len ráz mesta je aj vidieckeho charakteru.“ 

Kedysi existovala len jedna farnosť a bol tam iba románsky Kostol sv. Jakuba (1248), pravdepodobne najstarší na Kysuciach. Keď z kapacitných dôvodov už nevyhovoval, Kysučania postavili kaplnku v dolnej časti mesta.

V rokoch 1801 – 1817 ju prestavali na kostol zasvätený Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Farnosť však k nemu pribudla až 1. júla 2010. 

No sv. Jakub zostáva v srdciach všetkých obyvateľov mesta aj naďalej, keďže je zároveň jeho hlavným patrónom. Peter Holbička vysvetľuje: „V roku 2010 môj predchodca dokončil pastoračné centrum, prepojené s farskou budovou. Pre mňa bol dôležitý moment, že som sa tu od začiatku mal o koho oprieť.

Určitý tím ľudí mi pomohol zorientovať sa v duchovnom nastavení farnosti. Spoľahnúť som sa mohol zvlášť na rodiny. Pomáhali mi pri rozbiehaní nových aktivít. Samozrejme, v mnohých aktivitách, ktoré boli dobre nastavené, sme pokračovali a sú naďalej prínosom.“

Aj keď ruku k dielu pridáva i kaplán Jozef Lazový, fungovanie centra voľného času je z pohľadu farských aktivít obrovská pomoc, osobitne pri príprave prvoprijímajúcich detí a birmovancov. „Pre farskú pastoráciu sú prioritou.

Máme dvojročnú prípravu na prijatie sviatosti birmovania. Okrem detí a mládeže sa snažíme duchovne podchytiť aj rodičov, ktorí to často tiež veľmi potrebujú. Ponúkame im špecifické kurzy, manželské večery, kurzy prípravy snúbencov.

Zriadili sme si chlapské večery. Pastorácia mužov, otcov je dôležitá. Predsa len v kostoloch ich máme podstatne menej. Ale viete, ako to chodí, ženy nechceli zostať pozadu, a tak pribudli aj ženské večery.

Začali sme školu modlitby. Máme klub abstinentov, poradňu Rafael pre tých, ktorých trápia rozličné problémy. V centre je tiež farská knižnica a možnosť kardioposilňovacích cvičení.“   

Farská interakcia nestačí

Aktívnych veriacich ubúda, no v tomto spoločenstve to až tak necítiť. Skutočne tam funguje aktívna farská interakcia.  

Priestory by však samy osebe nestačili, potrebný je najmä ľudský potenciál – animátori, zamestnanci centra voľného času, ale najmä veriace rodiny. Navzájom sú si požehnaním.

Správca farnosti zdôrazňuje: „Veď predsa ani farár nemá patent na všetko. Stretneme sa, vypočujeme si názory a predstavy, všetko s dôrazom na rešpektovanie toho druhého.

S prerozdelením úloh tu problém nikdy nebol. My kňazi máme v prvom rade nám zverenú farnosť posväcovať, vysluhovať sviatosti, učiť ľudí, vychovávať nových učeníkov pre Ježiša. Aby sme to zvládli, je nevyhnutné nájsť si čas na modlitbu. Lebo práve v nej a zvolávaní Božieho požehnania sme nenahraditeľní.

A hoci i ostatné aktivity v pastoračnom portfóliu kňaza sú dobré, ak to nebude robiť v spolupráci s ľuďmi, vysilí sa a vyhorí. Problém je, že keď nemám čas na seba, na modlitbu, môže sa to prejaviť podráždenosťou, nervozitou, nesprávnymi rozhodnutiami a kráčaním tak trochu mimo.

Nie je to dobré. Čo sa dá, je vhodné zveriť laikom - veriacim rodinám.“ 


Kde tlačí topánka
 

Zatiaľ je tu dosť mladých, ktorí žiadajú o sviatosť birmovania. Hoci možno v mnohých prípadoch pre tradíciu. „Čakajú skôr na dary od príbuzných ako na dary Ducha Svätého. Keď ich aj dostanú, tak si ich zabudnú rozbaliť a nepoužívajú ich.

Pravdaže, nie všetci. Obdivujem vytrvalosť animátorov - stredoškolákov či vysokoškolákov, aj starších veriacich so svojimi rodinami. Uvažujeme, ako si mladých udržať. Vo štvrtok prijatá sviatosť a v nedeľu už absencia na svätej omši.

Vždy sa snažíme prípravu obohatiť o zážitkové prvky. Prízvukujem im, aby si začali vytvárať úprimný, osobný vzťah s Ježišom. To je cieľ prípravy.

Dlhšie si všímam istý fenomén: mladí chcú žiť len pre prítomnú chvíľu. My ponúkame večný život, pravé hodnoty. Žiaľ, sú pre nich akési vzdialené. Chcú si užiť tu a teraz. Nemyslia na budúcnosť.

Nechcem paušalizovať, ale evidentne sa na súčasnej mladej generácii podpisuje mediálny vplyv predkladania obrazu úspešnosti konzumného typu. A tak - hoci ponúkame večné hodnoty, samého Boha, len ťažko dokážeme konkurovať. Ako to podať, aby ich to zaujalo a uvedomili si podstatu živej viery?“ pýta sa kňaz so skúsenosťami z pastorácie. 

Centrum voľného času

Súčasťou farnosti je už spomínané Centrum voľného času sv. Jakuba. Od roku 2007 plní svoju úlohu a ponúka krúžky, stretká, akcie, výlety, tábory či víkendové pobyty pre deti a mladých, ale tiež vytvára priestor pre rodiny, mamičky s deťmi i dospelých.

O činnosti centra nám porozprávala riaditeľka Martina Kontríková (33): „Pôsobím tu od roku 2011, z toho posledných päť rokov v riadiacej funkcii. Chceme, aby tí, ktorí nás navštevujú, strávili plnohodnotne nielen svoj voľný čas, ale tiež zakúsili živé spoločenstvo ľudí žijúcich pre Božie kráľovstvo.

Tím centra tvoria štyria pedagogickí zamestnanci, ďalší pracujúci na dohodu a veľmi si cením, že nám každoročne pomáha približne 30 dobrovoľníkov, bez ktorých by naša činnosť nemohla byť v takom veľkom rozsahu, v akom je.“ 

Na margo podrobností riaditeľka Martina Kontríková vysvetľuje: „Fungujeme na báze pravidelnej záujmovej činnosti, ktorú tvorí pestrá paleta krúžkov – tvorivý, gitarový, flautový, tanečný, divadelný, programátorský, tiež tu máme dva spevácke zbory a mnohé iné záujmové útvary.

Teší nás, že sme v tomto roku mohli otvoriť katechézy Dobrého pastiera pre deti vo veku od 3 do 6 rokov. Aj dospelí si môžu vybrať z rozmanitej ponuky – organizujeme kurzy, ako sú rodičovské večery, Biblia a financie, inšpiratívne večery s Pavlom Dzivým SDB, ktoré sú otvorené pre širokú verejnosť.

V nastávajúcom školskom roku pripravujeme novinku - kurz ,tvorivé žienky´. Z našej nepravidelnej činnosti je najobľúbenejšou udalosťou Deň otcov. Počas akcie sa koná veľký florbalový turnaj mužov, varenie guláša, pečenie langošov a množstvo aktivít, súťaží pre deti i celé rodiny.

Významnou súčasťou našej práce je prázdninová činnosť. Toto leto ponúkame štyri dochádzkové a jeden pobytový tábor. Inšpirujeme sa skôr modelom oratória, kam deti môžu prísť, zahrať sa, učiť sa niečomu novému so stálou prítomnosťou animátora.

Našou snahou je zabezpečiť čo najlepšie výchovné prostredie a zároveň rast kresťanských i morálnych hodnôt u detí i mladých. Sme tu pre všetkých – veriacich i hľadajúcich. Farnosť a centrum spoločne pracujú na budovaní Božieho kráľovstva a sú si vzájomnou oporou.“ 

Sídelný kostol dekanátu 
 

Za takmer sedem storočí svojej existencie Chrám sv. Jakuba prežil veľa zásahov i živelných katastrof, ale svojho patróna nikdy nezmenil.

Pôvodne románsky sloh kostola, vežové hodiny, ktoré sa spomínajú už v roku 1643, ale aj krypta pod chrámom sú dôkazom, ako „išiel“ čas. Kaplánom tam napríklad bol neskorší nitriansky arcibiskup Karol Kmeťko (1875 - 1948). 

Lokálpatriot Jozef Školník (68) je tam kostolníkom takmer 20 rokov. Priznáva, že je to pre neho duchovne povznášajúca vec. „Dostal som sa k službe takpovediac ,náhodou´. Vtedajší pán farár sa ma spýtal, či by som nechcel byť kostolníkom. Bez váhania som povedal - prečo nie.

I keď definitívne som sa rozhodol až po návrate z Medžugoria. Pracoval som ako strojár, ale zvládnem aj prácu s drevom. Pán Boh ma na toto miesto povolal, aby som pre neho niečo robil. Čo to obnáša? V prvom rade potrebujete veľa voľného času.

Vďaka Bohu za dvoch kolegov, ktorí mi pomáhajú. Striedame sa. Neviem to presne vyjadiť, ale nejako to vnútorne cítim, že jednoducho patrím do tohto chrámu. Mám častú skúsenosť, že keď som nevedel, čím začať, stačila krátka modlitba. Na jej vyslyšaní má svätý Jakub určite podiel.“  

Duchovný otec farnosti Peter Holbička dodáva: „Práve pri svojom nástupe do farnosti som chcel, aby sa klasické hody ešte viac duchovne prežili. Obligatórna slávnostná svätá omša, na námestí veľa stánkov a kolotočov či iných atrakcií – to sa mi zdalo málo.

Ponúkli sme preto veriacim celotýždňovú prípravu, možnosť dôkladnej svätej spovede, každý deň nové duchovné impulzy od rôznych kňazov. Ľudia privítali spoločnú adoráciu, ruženec či modlitbu krížovej cesty.“

Práve o to by malo v prvom rade ísť pri oslave patróna farnosti. Jarmok ani kolotoče síce nebudú, ale o to duchovnejšie chcú miestni veriaci prežiť tohtoročné hody. Na námestí by mala byť slávnostná svätá omša v sobotu poobede a po nej sa uskutoční koncert. V nedeľu budú nasledovať už tradičné hodové bohoslužby.    
 

Vízia farnosti

„Asi by bolo zlé, keby sme sa uspokojili. Chcem viac popracovať na materiálnom i duchovnom zveľadení farnosti. Isteže, aj opravy Božieho chrámu sú dôležité.
Vymaľovali sme interiér,  predtým sa robili vitrážové okná, ale - ako ste už videli - problémy sú so strechou.

V spirituálnej rovine by sme radi ponúkli viac priestoru pre rodiny. Farnosť má pozemok pod horou. S mužmi z chlapských večerov sme ho vyklčovali od náletových krovín a vyčistili. Vytvorilli sme krásny priestor.

Pribudla malá maštaľ a hospodárske zvieratá. Záhradný altánok s možnosťou na grilovanie k nám pozýva práve rodiny s deťmi. Vznikol tak akýsi farský ranč. A navyše tam asi budeme presúvať väčšie akcie ako napríklad Deň otcov,“ vysvetľuje Peter Holbička.

Podľa jeho slov „je to aj určitý impulz, aby sme si všímali hľadajúcich alebo ľahostajných. Aby sme sa naučili živú vieru odovzdávať ďalej. Pomôcť majú duchovné obnovy každý mesiac.

V prvý štvrtok v mesiaci sa modlíme za nové duchovné povolania. Samozrejme, prvý piatok patrí úcte k Božskému Srdcu a prvá sobota v mesiaci sa nesie vo fatimskom duchu.

Nedeľa popoludní je vyhradená modlitbe k Božiemu milosrdenstvu, modlitbám za uzdravenie a oslobodnie od rôznych problémov. Prichádzajú k nám aj ľudia z okolia. Vždy je na vybranú tému katechéza, chvály a prosby za uzdravenie“.

Kým pravidelný režim farského života nenarušila korona kríza, stretávali sa každý mesiac. Peter Holbička tvrdí, že vo farnosti by mal byť pre každého človeka priestor načerpať duchovné sily na celý mesiac, aby ho s Božím požehnaním zvládol.

Ženské i mužské večery sú príležitosťou pozvať znalcov na odborné i duchovné témy. „Vidím, že mnohí sa nielen v rodinnom, ale i v pracovnom prostredí usilujú žiť svoju vieru a evanjelizovať. Ohlasovať radostnú zvesť nenúteným spôsobom, nie nasilu. Pre mňa je povzbudením, že ľudia nemajú strach prísť do nášho pastoračného centra.

I keď na začiatku možno s predsudkom, že sa budú len modliť. Rodičia vidia, že pre ich deti sa tu robí veľa, napríklad keď im venujeme soboty. A to ich motivuje a povzbudzuje, aby k nám tiež zavítali.“