Na Rozkvete to žije

Farnosť na najväčšom sídlisku v Považskej Bystrici je relatívne mladá, vznikla 1. januára 2009. Spoločenstvo veriacich sa tam však rozvíjalo už dlho predtým. Keď sa po páde totality rozhodlo o opravení zničenej barokovej Kaplnky sv. Heleny, dohliadať na jej obnovu mali misionári saletíni, ktorí boli pozvaní slúžiť na Rozkvete.

V auguste 1991 bola obnovená kaplnka posvätená a pravidelne sa v nej začali sláviť sväté omše. „Od toho okamihu začal nový život kaplnky. Vznikla potreba sláviť i detské sväté omše. Vďaka nim sa začala komunita rozširovať a pribúdali ľudia. Preto sme ponúkli ďalšiu svätú omšu, pretože kaplnka kapacitne nestačila,“ približuje mi páter Wiesław Krzyszycha porevolučné začiatky na Rozkvete.

Na sídlisku žije podľa oficiálnych údajov približne 10-tisíc ľudí, správca farnosti však odhaduje, že ich je o niečo menej. „Niekedy tu bolo veľa detí, no tie sa rozpŕchli, hoci ako dospelí majú trvalé bydlisko stále tu,“ vysvetľuje.

Základňa pre pastoračné aktivity

Veľkým posunom z hľadiska pastorácie na Rozkvete bolo zriadenie samostatnej farnosti, ktorá vznikla odčlenením od farnosti Považská Bystrica-mesto. Hneď na začiatku sa saletíni rozhodli, že na sídlisku s prevažne mladým obyvateľstvom budú viesť pastoráciu iným spôsobom, ako bolo zaužívané. Jedným z prvých krokov bolo zriadenie Cirkevného centra voľného času. Keďže nemali vlastné priestory, poprosili neďalekú súkromnú základnú školu, aby im nejaké prenajala. Vznikla tak základňa pre rozvoj farských aktivít s mládežou.

Program cirkevného centra voľného času sa podľa jeho riaditeľa Miroslava Dérika sústreďuje na niekoľko oblastí. „Tou prvou je činnosť zameraná na potreby farnosti, ktorá spočíva v príprave prvoprijímajúcich detí v záujmovom krúžku Svetielko a birmovancov v dvojročnom cykle. Sú tam tiež organizované stretnutia mladých Oáza a takisto stretnutia tých, ktorí sú na hranici tínedžerského veku, to je Oázka,“ vymenúva Miroslav Dérik. Okrem toho v centre organizujú krúžky spoločenských a technických vied a tiež športový krúžok. Mladí sa tak môžu rozvíjať vo futbale či v šachu, no zároveň majú možnosť zájsť i na krúžok šikovných rúk, veselej kuchárky alebo tanca. Centrum priemerne navštevuje dvesto detí a mladých.

Deti ako ovečky Dobrého pastiera

Pre tých najmenších, ktorí chodia do cirkevnej materskej školy sídliacej v tej istej budove, už rok prebiehajú aj katechézy Dobrého pastiera. Tie im pomáhajú chápať a rozvíjať vzťah s Bohom. Koncept tohto vzdelávania vypracovala známa pedagogička Maria Montessoriová spolu s biblistkou Sofiou Cavalettiovou. „Dieťa pracuje na ohraničenom priestore, kde ho nikto nevyrušuje. Má pravidlá, ktoré musí rešpektovať, a pracuje s odprezentovaným materiálom. Učí sa prostredníctvom práce rúk,“ vysvetľuje Terézia Adamovičová, ktorá má tieto katechézy na starosti.

Akú odozvu vníma? „Deti na formačných stretnutiach na otázku, ako sa Dobrý pastier postará o svoje ovečky, odpovedajú: ,Dobrý pastier ovečke čistí zúbky; nalepí jej leukoplast, keď sa zraní.‘ Dieťa sa stotožňuje s tou ovečkou. Nerieši ešte morálku, a keď prijme Boha ako lásku, je pripravené na ďalší vývoj, kde sa už pripravuje na prvé sväté prijímanie. Tam sa preberajú morálne hodnoty, rozlišovanie dobra a zla, spytovanie svedomia. Dieťa to však rieši vo vzťahu lásky,“ poznamenáva Terézia Adamovičová. O katechézy je veľký záujem; majú päť skupín detí, ktoré sú vo veku od 3 do 6 rokov, a dve skupiny od 6 do 9 rokov.

Materská škola je splnenou túžbou

Katechéza Dobrého pastiera funguje aj v rámci Cirkevnej materskej školy sv. Jána Pavla II., ktorú sa farnosti podarilo otvoriť v septembri 2016. Riaditeľka materskej školy Jana Feketová hovorí, že túžba mať na sídlisku takéto školské zariadenie existovala medzi rodičmi už pred vznikom farnosti. Na zriadenie však nemali možnosti, až kým sa neuvoľnili priestory v škole, kde sídli aj cirkevné centrum voľného času.

„Deti z materskej školy prevezmú priamo lektori jednotlivých krúžkov. Rodičia tak nemusia vyberať deti zo škôlky a voziť ich do inej časti mesta. Pre dieťa si prídu až po krúžku,“ opisuje Jana Feketová výhody spoločných priestorov. Materská škola ponúka rodičom katolícku výchovu a vzdelávanie detí v úzkej spolupráci s farnosťou. Má tri triedy, do ktorých chodí celkovo 63 žiakov.

Pre mladých je tu Oáza

Pre staršie deti pastoračná starostlivosť pokračuje v stretnutiach prvo- a druhostupňových školákov známych ako Oázka. Približne 40 detí pracuje v skupinkách s animátormi. Keď formačne pokročia, plynulo môžu prejsť do spoločenstva Saletínskej oázy mladých, kde je vekové rozmedzie od ôsmej triedy až po vysokoškolákov a pracujúcich. Sú rozdelení na štyri skupiny s tým, že v prvú sobotu v mesiaci majú spoločné stretnutie všetkých skupín.

Stretkári sa často poznajú odmalička, keďže väčšina z nich vyrastala v jednej farnosti. „Spolu sme chodili do kostola, hrávali sa rôzne hry. Veľa z nás má rodičov, ktorí sú v rodinných stretkách, takže sa poznáme i odtiaľ. Máme však aj nových členov, nielen z Rozkvetu, ale i z okolitých farností a obcí,“ približuje Mária Wallenfelsová, ktorá organizačne zastrešuje stretnutia v Oáze.

Intenzívna príprava snúbencov

Aby sa spoločenstvo na Rozkvete rozširovalo, farnosť nezabúda ani na predmanželské prípravy. Rozhodli sa nabehnúť na model deviatich katechéz, ktorý pred pár rokmi prezentovala Konferencia biskupov Slovenska. „Už pred vznikom farnosti sme mali spoločenstvá rodín, ktoré túžili slúžiť. Tak sme spoločne išli na tento formačný seminár KBS, po ktorom sme sa hneď rozhodli zaviesť systém deviatich katechéz,“ ozrejmuje páter Wiesław.

Jednou z rodín, ktoré sa zúčastnili na spomínanom seminári, boli i manželia Juraj a Zlatka Žabkovci. „Keď sme sa sem prisťahovali, bolo tu spoločenstvo rodín, ktoré nás veľmi vrelo prijalo medzi seba. Od začiatku sme cítili spoločnú túžbu pomáhať mladým ľuďom a rodinám. Tak sme sa ocitli na formačnom stretnutí, po ktorom sme sa rozhodli, že budeme slúžiť v snúbeneckých náukach,“ hovorí Juraj Žabka.

Ako poznamenáva, príprava na tieto náuky pomáha i jemu s manželkou. Povzbudením je pre nich i to, že množstvo farníkov aj samotných snúbencov pred náukami reaguje na výzvu modliť sa za páry, ktoré sa pripravujú na manželstvo.

Juraj Žabka tiež vyzdvihuje, že lektori na náukach vzišli zo spoločenstiev rodín na Rozkvete, vo farnosti majú medzi sebou i kresťanského gynekológa, psychológov či kresťanských koučov.

Deväť katechéz budúci manželia absolvujú spolu s lektormi počas jedného víkendu. Keďže snúbenecká príprava je vo farnosti veľmi intenzívna, musia sa katechézy konať vo väčších priestoroch, ktoré farnosť našla v Nimnických kúpeľoch. „Obyčajne prijímame na jeden kurz 30 párov. V priebehu roka máme 8 kurzov, čo znamená, že ročne prejde prípravou približne 240 párov,“ približuje páter Wiesław veľmi zaujímavé čísla.

Farská charita

Na Rozkvete sústreďujú svoju pozornosť aj na sociálne slabších. V roku 2014 založili farskú charitu, ktorá sa rozličnými spôsobmi snaží pomáhať. Napríklad zbierkou školských pomôcok pre rodiny v núdzi, vianočným dobročinným bazárom či domom pre bezdomovcov, v ktorom v zimnom období prinášajú ľuďom bez domova teplé jedlo. S charitou pomáhajú dobrovoľníci, jednou z nich je Mária Škrovánková. „Keď sa na nás niekto obrátil s prosbou o pomoc, vyvesili sme na vývesku v kostole alebo na internete zoznam potrebných vecí. Čo sa vyzbieralo, to sme zaniesli sociálne slabším,“ hovorí dobrovoľníčka. Ako dodáva, občas prispejú i ľudia mimo Považskej Bystrice. „Vidia správu na internete alebo sa sami spýtali, s čím konkrétne môžu pomôcť.“

Živo i na webe

Práve aktivita na internete je v dobe rýchlo sa šíriacich informácií veľmi dôležitá. Ani farnosť Rozkvet sa v tomto nestratila – má aktívnu webovú stránku, kde vždy nájdete všetky potrebné informácie. Zaujímavý je však aj facebookový profil farnosti, ktorý v pútavej grafickej úprave pravidelne ponúka povzbudivé myšlienky či slovo z Biblie.

„Ľudia trávia veľa času na sociálnych sieťach, takto im môžeme ponúknuť nejakú alternatívu. Vidno, že fanúšikovská základňa stále narastá. Už sami ľudia nám posielajú citáty, ktoré by sme mohli graficky upraviť a zavesiť na facebook,“ hovorí správca elektronického obsahu Ľubomír Valient. Páter Wiesław pripomína, že touto modernou formou evanjelizácie majú možnosť ohlasovať zmierenie a pokánie, k čomu sa misionári saletíni zaviazali po zjavení Panny Márie v La Salette.

Nová evanjelizácia

Povzbudivé slovo však medzi farníkmi na Rozkvete nájdete nielen na facebooku, ale i v rozličných komunitách. Napríklad pri stretávaní sa nad Svätým písmom, kde sa medituje nad Božím slovom nasledujúcej nedele. „Členovia sa navzájom zdieľajú a obohacujú, pretože Slovo sa prihovára každému v jeho konkrétnej životnej situácii. Často sa stane, že zdieľanie brata alebo sestry otvára iný pohľad na niektoré veci v našom živote,“ oboznamuje s biblickým stretkom Miroslav Kuka, ktorý je jeho členom. Obohatenie vidí i v tom, že človek môže Slovo počas nedeľnej svätej omše prežiť hlbšie a zároveň, ak má možnosť, môže si počas nedele spraviť svoju vlastnú homíliu a konfrontovať ju s pohľadom kňaza na bohoslužbe.

Ďalšou komunitou zameranou na prehlbovanie vzťahu s Bohom je saletínska škola novej evanjelizácie. „Je to evanjelizačno-modlitebné spoločenstvo, robíme rozličné evanjelizačné kurzy. Nie sú určené iba tým, ktorí sú školení v škole novej evanjelizácie, ale i pre tých, ktorí chcú zažiť hlbšie stretnutie s Ježišom,“ vysvetľuje Miroslav Dérik, ktorý patrí do tejto komunity. Členovia školy boli jadrom vzniku laických saletínov, čo je zoskupenie ľudí, ktorých oslovilo posolstvo zmierenia Panny Márie Lasaletskej. „Nie sú súčasťou rehole, ale sú našimi spolupracovníkmi, ktorí s duchom zmierenia môžu ísť ďalej, kam my ako rehoľníci nemôžeme prísť,“ približuje páter Wiesław.

Po požiari skončili vonku, teraz majú dva chrámy

Úctu patrónke saletínov vzdali na Rozkvete i tak, že jej zverili patrocínium nového kostola. S jeho stavbou sa začalo v roku 2013 a v priebehu prác sa ukázala súdržnosť farníkov. Tí pomáhali vždy, keď ich o to správca farnosti poprosil. Dokonca mal vytvorenú sieť kontaktov podľa toho, kto akou formou mohol podať pomocnú ruku.

Keď boli dva mesiace do posviacky, na Rozkvete sa konali hody k sviatku svätej Heleny. „Na slávnostnej svätej omši v nedeľu som si hovoril: Pane Bože, ešte dva mesiace a budeme mať svätý pokoj,“ spomína s úsmevom páter Wiesław. Čo však nasledovalo o pár hodín, si zrejme nepredstavoval ani v najhoršom sne. Kaplnku sv. Heleny, ktorá bola ich duchovným domovom, niekto podpálil.

„V prvom okamihu som sa pýtal, čo budeme robiť: kaplnka je zhorená, kostol ešte nie je dokončený. To, čo Pán Boh urobil, bolo, že zobudil ľudí. Začali sa angažovať, vnímať všetko, čo sa tu robí. Keď sme poprosili o brigádu, prišiel príliv novej sily. Tie dva mesiace boli pracovne veľmi náročné, mali sme však pred sebou jasný cieľ – 14. október 2018 a posviacku nového kostola,“ vyzdvihuje správca farnosti vlnu solidarity.

V náročnej situácii ho povzbudili aj slová zástupcu provinciála saletínov počas svätej omši večer po požiari. „,Postoj kresťana nespočíva v tom, že pozerá na tragédiu a bedáka. Postoj kresťana spočíva v tom, že pozerá na oltár, na Krista - a vy to robíte‘. Vtedy som si uvedomil neskutočnú silu a moc, ktorú mi dáva Ježiš,“ poznamenáva páter Wiesław.

Sväté omše v „prechodnom“ období slávili vonku pri malom drevenom domčeku. Nakoniec sa mohli tešiť z nového kostola a zároveň radovať z opravy kaplnky, s ktorou sa začalo takmer hneď po nešťastí. Dnes sa páter Wiesław smeje, že obnovená Kaplnka sv. Heleny vďaka požiaru vyzerá krajšie. „Myslím si, že kaplnka bude stále dominantou Rozkvetu a ľudia v nej budú chcieť vždy svadby či iné slávnosti,“ hovorí správca farnosti.

Zároveň má radosť z nového kostola, ktorý je kapacitne oveľa väčší. „Ľudia môžu pokojne prežívať bohoslužby, sedieť, vidieť všetko, čo sa deje na oltári. A to je pre nás požehnanie,“ dodáva misionár saletín Wiesław Krzyszycha.