Na stretnutí Taizé sme hľadali radosť

Keď ste poslednú novembrovú sobotu navštívili Pezinok, pri prechádzke centrom ste na viacerých miestach mohli stretnúť ľudí s pohárikom vína. Konali sa tam totiž Dni otvorených pivníc. Návštevníci degustovali a skúšali nájsť to najlepšie, čo vinohrad tento rok dal.

Mesto s vinárskou tradíciou v tom čase hostilo aj iné podujatie, ktoré bolo spojené s hľadaním. V tomto prípade však nešlo o nájdenie potešenia na dne pohárika, ale o objavenie nevyčerpateľnej radosti. S týmto cieľom sa v Pezinku zišla približne stovka prevažne mladých ľudí na Dňoch dôvery (23. – 25. novembra). Pri hľadaní ich prišli povzbudiť aj bratia z Taizé.

Jednoduchosť života

Pýtate sa, ako objaviť nevyčerpateľnú radosť? Odpoveď je možné nájsť napríklad v jednoduchosti života, o ktorú sa snažil brat Roger Schutz. Úsilie zakladateľa komunity Taizé na Dňoch dôvery priblížil brat Francis, ktorý sa o brata Rogera staral v posledných rokoch jeho pozemskej púte. „Jednoduchosť života preňho znamenala vidieť potreby blížnych. Spočiatku, keď brat Roger žil v Taizé ešte sám, ujímal sa počas druhej svetovej vojny utečencov, najmä Židov. Po vojne už spolu s ďalšími bratmi vítali siroty, mladých ľudí a ďalších utečencov. Komunita však pochopila, že ľuďom v núdzi je tiež potrebné vyjsť v ústrety. Nie ich iba prijímať v Taizé, ale aj ísť k nim a zdieľať s nimi ich život.“ A tak svoju misiu rozšírili aj do rozvojových krajín, ako sú India, Keňa či Bangladéš.

Brat Roger v regule komunity spojil jednoduchosť s radosťou a milosrdenstvom. „A tak sa dodnes v komunite modlíme modlitbu brata Rogera, aby nás Boh zachoval v duchu blahoslavenstiev jednoduchými, radostnými a milosrdnými. Pretože jednoduchosť bez radosti a jednoduchosť bez milosrdenstva sa stáva niečím neživým,“ poznamenal brat Francis.

Na ceste hľadania sme spolu

V Taizé sú otvorení pre všetkých hľadajúcich. Nie každý však hneď na prvýkrát pochopí, akým spôsobom chce komunita ľudí sprevádzať. Brat Roger pri takýchto prípadoch hovoril: „Stačí to málo, čo si porozumel z evanjelia. S tým ži, choď a urob ďalší krok.“

Aj brat Francis mal spočiatku pochybnosti. „Pamätám si, ako som prišiel prvýkrát a pomyslel som si: aké divné miesto. Pricestoval som s priateľmi niekedy v októbri. Bolo to uprostred večernej modlitby, vonku pršalo a bola tma. Vošli sme do kostola a nastal v nás šok: ľudia sedeli na zemi, viseli tam oranžové uteráky, spievali sa nudné piesne, ktoré nemali konca, a vrcholom bolo to dlhé ticho počas modlitby, keď si človek myslel: zabudli text? S priateľmi sme si povedali, že tam nebudeme ani stavať stan a na druhý deň pôjdeme na iné miesto. Ráno sa však vyčasilo a na naše prekvapenie sme stretli aj iných mladých ľudí, ktorí boli veriaci a mali otázky o svojej viere. Uvedomil som si, že nie som sám hľadajúci. Na tej ceste sme spolu. S tým, čo sme od Boha pochopili, si navzájom môžeme pomôcť.“

Je dôležité sa spoločne schádzať

Aj stretnutia ako Dni dôvery môžu byť takouto spoločnou cestou, na ktorej sa snúbi svedectvo jednoduchosti, milosrdenstva a radosti. Účastníci mali dobrú náladu, a i keď sa im nejaký bod programu nepáčil, snažili sa hľadať aj to pozitívne.

Priateľská atmosféra oslovila aj brata Francisa. „Je to krása, čo možno vidieť na vašich tvárach. Pretože dobre vyzeráte a ste dobrí. Tak sa nebojte a pokračujte vo svojej ceste s Bohom. Táto krása je vo vás. Nie vždy sa objaví, ale je prítomná, keď sa stretnú ľudia v Kristovom mene. Preto si myslím, že je dôležité sa spoločne schádzať. Ale nielen ako skupina priateľov, kde sa cítime dobre. Cirkev je omnoho väčšia. Cirkev nie je komfortná zóna, kde sa stretávame iba s tými, s ktorými chceme. Je to tiež miesto, kde máme priestor privítať ostatných. Je pre mňa veľkou radosťou, že sa tu stretávajú nielen ľudia z rozličných krajín, ale tiež z odlišných vierovyznaní,“ povedal brat Francis na spoločnej diskusii.

Svedectvo odpustenia

Jedným z rozmerov radosti je odpustenie. Ani bratia v Taizé nie sú dokonalí a občas majú medzi sebou spory. Mladých na Dňoch dôvery oslovil spôsob, ako komunita rieši nezrovnalosti – urobením gesta kríža do dlane. Vymyslel ho brat Roger a i on ho často využíval. Dokonca aj v deň svojej smrti sa takýmto spôsobom uzmieril s bratom Francisom, ktorý sa oňho v starobe staral.

Prior komunity nebol vždy ochotný prijať jeho pomocnú ruku a občas sa tak dostali do menšieho sporu. Jeden nastal aj 16. augusta 2005, teda v deň, keď brata Rogera počas večernej modlitby zabila psychicky narušená žena. „Trocha sme sa pochytili. No pred modlitbou ma pozval sadnúť si k nemu a povedal mi, že tento večer jeden druhého zveríme Kristovi. Budeme sa modliť jeden za druhého. Ja som urobil gesto odpustenia do jeho ruky a on do mojej. Na konci toho večera, keď zomrel, som bol rád, že sme sa uzmierili. Keby sme to nespravili, bol by som nešťastný,“ dodal brat Francis.

Každý hovorí s Bohom jedinečným spôsobom

Na hľadanie radosti boli zamerané aj workshopy, ktoré boli súčasťou programu Dní dôvery. Mladí sa napríklad učili písať piesne s českým pesničkárom Pavlom Helanom. „Bolo to pre mňa inšpirujúce a povzbudivé. Pavel nám rozprával o tom, ako píše texty. Obohacujúce to bolo tiež v tom, že sme mu dali nejaké náhodné slová a on nám ukázal, ako z nich urobiť verše a zhudobniť ich. Potom sme si vyskúšali vytvárať skladby aj my,“ vyzdvihla jedna z účastníčok.

Veľkú odozvu zanechal aj workshop, ktorý ukázal, ako do modlitby zapojiť pohybovú zložku. Ocenil to i jeden z českých návštevníkov stretnutia. „Tam mi došlo, že každý je jedinečný. Každý pohyb, ktorý vytvoríte, sa nikdy v existencii neudial. Vy tancom či akýmkoľvek pohybom tvoríte unikátny jazyk. A keď sa pritom modlíte, tak hovoríte s Bohom jedinečným spôsobom. Keď sa normálne modlíme, premýšľame, že naše modlitby nie sú úplne dokonalé. Všetkých by som chcel povzbudiť v tom, že neexistuje zlá modlitba. Tak ako sa svojím spôsobom modlíte, je to originálne a nemôžete sa modliť zle.“

Prijatie v rodinách

„Dni dôvery môžu priniesť priateľstvo medzi ľuďmi. Taktiež kontakty, spoločnú modlitbu a čaro spoločenstva,“ uviedla Alica z Bratislavy. A skutočne, mladí ľudia medzi sebou interagovali, rozprávali pri čaji o svojich životoch a spoločne hľadali, čo im prináša radosť. Tým bolo napríklad ubytovanie účastníkov v rodinách, ktoré cezpoľných prichýlili vo svojich príbytkoch. „Silným zážitkom bolo stretnutie s bratmi, ale tiež čas v rodine, ktorá sa nás ujala. To prijatie od nich je neskutočné,“ povedala Zuzana z neďalekej Bratislavy.

Atmosféru v rodinách si pochvaľovala aj skupina Ukrajincov zo vzdialeného Ľvova. „Chcem sa poďakovať rodine, ktorá nás prijala. Je to mladá rodina, ktorá má tri deti a čaká štvrté. A teraz prijala medzi seba ešte sedem Ukrajincov,“ ďakoval Taras. Do Pezinka spolu s ním putovala aj Olenka. „S rodinou, ktorá nás prichýlila, sme mali pekný rozhovor. Pre mňa to bolo veľmi pozitívne svedectvo kresťanského života v rodine.“

Semienka radosti

Všetci, ktorí prišli na Dni dôvery, si lepšie uvedomili dôležitosť radosti. Aj to, že ju treba hľadať a rozsievať v každodennom živote. Brat Francis mladým adresoval výzvu: „Porozmýšľajte, kde vo vašom živote potrebujete poliať semienka radosti. Uvažovanie o radosti nie je len o tom uvedomiť si, čo radosť je, ale tiež je to pozvanie urobiť niečo, aby radosť rástla rýchlejšie.“

A tak mnohí povzbudení týmito slovami „zasadili“ svoju vlastnú záhradu a spoločne išli hľadať radosť. Napríklad na večernej modlitbe v kapucínskom kostole, ktorá bola jedným z najkrajších momentov Dní dôvery. Spevy Taizé, ticho a priateľské zhromaždenie ľudí odlišnej národnosti či vierovyznania iba potvrdili, že skutočnú radosť možno nájsť v jednoduchosti a milosrdenstve.