Na trnavskom Prednádraží sa vo farnosti nenudia

Pred pastoračným centrom na trnavskom sídlisku Prednádražie ma víta farár Patrik Katrinec a Mária Novosedlíková, ktorá je aktívna vo farnosti od jej začiatkov spolu s manželom Jozefom, ktorý je akolyta.

„Vitajte, poďte, rovno vám ukážeme budúci kostol,“ neváhajú ani sekundu a vedú ma na zadný dvor pastoračného centra, ktoré v súčasnosti slúži ako bohoslužobné miesto. Tam, skrytá pred pohľadmi z ulice, vyrastá impozantná stavba nového Božieho chrámu.

„Ozaj ste začali stavať len pred pár dňami?“ pýtam sa neveriacky, keď vidím, že stojí už hrubá stavba vonkajších múrov, presbytéria i sakristie. Veža bola postavená už dávnejšie.

„Ide to celkom rýchlo, chlapi sú šikovní. Dnes ešte nemôžeme s určitosťou povedať, kedy bude nový kostol kompletne dokončený. Závisí od situácie, financií, ale hlavne modlitieb,“ vysvetľuje farár.

Mladá trnavská farnosť

Farnosť Božieho milosrdenstva na Prednádraží je naozaj mladá. Okolnosti jej vzniku približuje Mária Novosedlíková: „Prvotná myšlienka vybudovať tu pastoračné centrum s kostolom a farou je veľmi dávna. Datuje sa od roku 1996, keď na sviatok sv. Jozefa arcibiskup Ján Sokol súhlasil s výstavbou.

Začali sa teda hľadať pozemky, kde by mohol stáť, a zároveň miesto, kde by sa dočasne mohli slúžiť sväté omše. Avšak až po oficiálnom založení farnosti v roku 2008 sa začali v jedálni dnes už bývalej základnej školy na Mozartovej ulici v nedele a prvé piatky slúžiť sväté omše.

Keď sa po dva a pol roku dostavalo pastoračné centrum s farou a požehnal ho arcibiskup Ján Orosch, presunuli sme sa zo školy sem.“ Nová farnosť nevznikla na Prednádraží náhodou.

Pomerne nové sídlisko sa začalo stavať koncom 60. rokov 20. storočia. Bývalo na ňom dosť seniorov a kňazi z mesta tam chodili dvakrát ročne spovedať, sláviť sväté omše a vysluhovať sviatosť pomazania chorých. „Bolo to dobré najmä pre starších a mamičky na materskej,“ opisuje Mária Novosedlíková. „Zväčša pred Veľkou nocou a v sobotu pred Vianocami – ale to ešte predtým než tu vznikla farnosť.“

V čase založenia farnosti malo Prednádražie vyše trinásťtisíc obyvateľov. Postupne sa však prisťahovali mladí ľudia, mnohí z nich nepochádzajú z Trnavy, ale z iných častí Slovenska. Súčasťou farnosti sú tri základné školy, stredné školy, vysoká škola i cirkevná škôlka, ktorú vedú sestričky z Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža.

Na farských akciách to žije

„Do farnosti som prišiel pred dvoma rokmi. A keďže sa zakrátko začala pandémia, ktorá priniesla isté obmedzenia, museli sme niektoré farské akcie, ktoré tu bývali, odložiť. Je tu pekné spoločenstvo detí, mladých ľudí i miništrantov, pre ktorých sme pripravili vo farskej záhrade opekačku a pre najmenších karneval.“

Podľa farskej kroniky, ktorú listujem spoločne s Máriou Novosedlíkovou, to však vo farnosti Božieho milosrdenstva poriadne žije. „Na už spomínaný karneval chodilo aj 150 detí, mali sme tvorivé dielne, hľadanie pokladu vo farskej záhrade, akciu Milión detí sa modlí ruženec a veľa iných. Deti spolu s mamami spievajú i v rodinnom speváckom zbore Faustínček, ktorý sprevádza nedeľné sväté omše,“ vyratúva aktívna farníčka Mária Novosedlíková.

Dopĺňa ju Patrik Katrinec: „Na prvé sväté prijímanie nám sem chodí aj 120 detí. Keďže mávame ešte stále sväté omše iba v dočasných priestoroch pastoračného centra a všetky by sa doň nezmestili, slávnosť býva v kostole u františkánov, ktorým sme za to vďační. Sviatosť birmovania mávame tu.“

Farské akcie sa však ani zďaleka neobmedzujú len na pastoráciu detí, mladých či seniorov. Vo farnosti Božieho milosrdenstva majú oveľa širší záber. Zo spoločenstiev sú tam aktívne dve ružencové spoločenstvá a tiež Združenie Panny Márie zázračnej medaily, kde vždy po týždni tri kaplnky Panny Márie putujú po jednotlivých rodinách. Členovia rodín sa tak navzájom duchovne spájajú a modlia sa aj za potreby farnosti.

„Pred sviatkom Božieho milosrdenstva organizujeme trojdnie duchovnej prípravy. Za tie roky sa tu vystriedalo mnoho kazateľov, chodili sem sestričky premonštrátky či sestry z Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva. Ľudia prichádzali z celého mesta aj okolia.

V Pôstnom období sa modlievame na trnavskej kalvárii pobožnosť krížovej cesty,“ vysvetľuje mi Mária Novosedlíková a Patrik Katrinec. „Vy ste teda také cirkevno-kultúrno-pastoračné centrum,“ podotknem. Obaja sa rozosmejú: „Veru áno.“

Pastorácia cez Instagram

Pandémia koronavírusu však zasiahla i do chodu tejto farnosti. No pastoráciu nezavesili na klinec, ale presunuli ju do online priestoru sociálnych sietí. Hoci klasické živé prenosy svätých omší nevysielali, farár Patrik Katrinec mal počas prvej vlny pandémie každý deň minútový príhovor cez Instagram – väčšinou nejakú myšlienku, povzbudenie na daný deň – spojený s požehnaním.

Rovnako šikovne využili aj fakt, že vestibul ich pastoračného centra je celý presklený. Mohli tak vyložiť Eucharistiu na poklonu pre všetkých ľudí, ktorí šli okolo, bez toho, že by museli vstupovať dovnútra.

„Počas druhej vlny pandémie ste ešte každý večer o deviatej vysielali i modlitbu pred vyloženou Oltárnou sviatosťou,“ pripomína mu Mária Novosedlíková. „Áno, o deviatej sa duchovne spájame a odprosujeme Pána za naše hriechy, prosíme o Božie zmilovanie, o obrátenie a záchranu v boji s pandémiou.

K tomu pomáha i náš instagramový účet, na ktorý pridávam aj fotky z prebiehajúcej stavby kostola, aby farníci i naši dobrodinci videli progres. Máme na to dobrú odozvu, ľudia príspevky zdieľajú a preposielajú,“ vysvetľuje farár.

„Momentálne je našou prioritou dostavať farský kostol. Don Bosco hovorieval: ,Diabol neúnavne pracuje na zatratení duší a my bez prestania pracujeme na ich záchrane.‘ K záchrane patrí aj kostol, kde prebýva živý Boh. Kde človek nachádza útechu a pokoj duše.

Chcel by som prejaviť hlbokú vďačnosť všetkým, ktorí podporujú toto Božie dielo. Nie sú to len farníci, ale aj ľudia z blízkeho i širokého okolia, ktorým patrí vďaka za ich ústretovosť. Sme skutočne vďační každému darcovi, ktorý nám pomôže, aby sme po trinástich rokoch od založenia farnosti mohli mať aj svoj vlastný kostol.“

Štyria ochrancovia

Prechádzame do samotnej kaplnky či improvizovaného kostola v spoločenskej miestnosti pastoračného centra. Priestoru dominuje veľký obraz Božieho milosrdenstva a podobizne sv. Jána Pavla II., sv. sestry Faustíny Kowalskej a blahoslaveného Michala Sopočka, spovedníka a duchovného vodcu sestry Faustíny. Niet divu, veď všetci traja sú nerozlučiteľne spätí s Božím milosrdenstvom.

Natíska sa preto otázka, ako vlastne kostol a farnosť prišli k svojmu patrocíniu. „Prispelo k tomu viacero skutočností. V tom období, keď bola farnosť 29. júna 2008 založená, na Slovensku sa veľmi rozšírila úcta k Božiemu milosrdenstvu. V našej arcidiecéze tento titul nemal ešte žiadny kostol; a iste k tomu prispel veľkou mierou vtedajší pomocný biskup Dominik Tóth, ktorý bol veľkým ctiteľom Božieho milosrdenstva,“ spomína Mária Novosedlíková.

Pokračuje farár: „Veríme, že toto miesto si vybral Boh, aby odtiaľto – z centra Božieho milosrdenstva našej arcidiecézy zostúpilo na všetkých Božie požehnanie a milosť. Ježiš povedal sestre Faustíne: ,Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva‘ (Denníček, 699).“

Súčasťou farnosti sú aj relikvie, vystavené v sklenej vitríne naľavo od oltára – asi najzaujímavejšou z nich je kúsok reverendy sv. Jána Pavla II., ktorú mal oblečenú v deň, keď bol naňho na Námestí svätého Petra vo Vatikáne spáchaný atentát. Samotná reverenda je vystavená v Krakove-Lagiewnikách.

Pri oltári však stojí i veľká socha svätého Jozefa. „Náš pán farár je jeho veľký ctiteľ,“ prezrádza s úsmevom farníčka Mária Novosedlíková. „Keď sem prvýkrát prišiel, mal vedľa seba v aute práve túto sochu. Tak sme sa smiali, že má závozníka.“

Celá farnosť je akoby duchovne spätá so svätým Jozefom. Nielenže prvotná myšlienka prišla práve na jeho sviatok v roku 1996, ale aj nový kostol sa začal stavať v Roku svätého Jozefa, ktorý vyhlásil pápež František. Niet divu, že tomuto svätcovi zverili na starosť všetky stavebné práce.

„Ja som mal už od detstva pocit, že svätý Jozef je akoby v ústraní, hoci je to veľký svätec, zdal sa mi prehliadaný. Mám k nemu výnimočný vzťah. Každú stredu máme votívnu svätú omšu o svätom Jozefovi a na jeho sviatok sa spoločne modlíme zasvätenie, odovzdanie celej farnosti pod jeho ochranu,“ vysvetľuje farár Patrik Katrinec.

Vďačný za obetavosť ľudí

Je zjavné, že miestni veriaci majú svojho farára a farnosť radi. „Ľudia tu cítia rodinnú atmosféru, poznajú sa, porozprávajú. Sú si bližší,“ zdôrazňuje Mária Novosedlíková. Dopĺňa ju farár Patrik Katrinec: „Za krátky čas môjho pôsobenia tu som stretol obetavých, dobrých a ochotných ľudí.

Aj keď ide o sídliskovú farnosť, nie je to typicky mestské, anonymné, lebo ľudia sú tu okolo, nablízku. Cítia veľkú spolupatričnosť, a keď niečo treba, vždy sú pripravení pomôcť, či už s organizáciou akcií, teraz počas stavby varia a pečú pre robotníkov...

Vidia, ako celé dielo vzniká a koľko námahy to stojí, a chcú priložiť ruku k dielu. Za to som im veľmi vďačný. Tak môžeme spoločne s Božou pomocou zvládať výzvy a napísať ďalšiu kapitolu dejín tejto mladej farnosti.“