Najdôležitejšie je nájsť si čas pre každého

Po niekoľkohodinovej ceste, pár nesprávnych odbočeniach a poblúdeniach sme konečne úspešne v cieli. Víta nás tabuľa Oravské Veselé a my prijímame jej výzvu, zabúdame na nervozitu z cesty a snažíme sa preladiť na veselú nôtu.

K dobrej nálade prispieva aj slnečné počasie, vďaka ktorému môžeme vnímať krásy tohto kraja. Sme zvedaví, čo zaujímavé sa o farnosti a ľuďoch, ktorí v nej žijú, dozvieme.

Zaparkujeme priamo pri kostole. Vidíme, že dvere sú otvorené a že vnútri vládne pracovná atmosféra. Niekoľko mužov v montérkach pobehuje sem a tam a vo vzduchu sa miešajú ľudské hlasy so zvukmi vŕtačky, kladiva či iných nástrojov.

Jeden z majstrov si nás všimne a prichádza k nám. Je to miestny farár Milan Prídavok (44), rodák z Ružomberka, ktorý pôsobí v Oravskom Veselom už ôsmy rok.

„Práce pomaly finišujú, začali sme po Veľkej noci, keď nám koronakríza zavrela kostoly. Robilo sa podlahové kúrenie, popritom sa opravili steny, vymaľovalo sa,“ vysvetľuje oravskoveselský farár, ktorý pokladá fyzickú prácu za istý druh relaxu.

Po chvíľke nás už usádza vo farskej záhrade, ponúka pohárom studenej vody, ktorá v horúčave veľmi dobre padne, a začíname sa spolu rozprávať o farnosti Oravské Veselé.

Práce na duchovnom poli je dosť

V obci žije približne 3 000 obyvateľov a takmer všetci sú katolíci. Farnosť je teda veľká a pomerne živá. Býva v nej veľa mladých rodín aj detí. Práce na duchovnom poli je teda dosť.

„Vnímam tu veľký potenciál, a teda aj chuť z mojej strany niečo s ľuďmi a pre ľudí robiť. A takisto sa stretávam s veľkou odozvou z ich strany,“ prezrádza Milan Prídavok o svojich ovečkách.

„Samozrejme, žijú tu rôzni ľudia, sú aj ľahostajní, aj tradiční veriaci, ale aj aktívne farské spoločenstvá, takže taká typická oravská farnosť,“ dodáva.

Aktívne priložiť ruku k dielu

Farnosť je podľa Milana Prídavka živý celok, kde má každý svoje miesto. Podľa neho je dôležité, aby sa v nej každý cítil ako doma. „Kňazi sa často venujú deťom, mladým, ale tí potom odídu do škôl a zrazu po nich ostane prázdno,“ hovorí farár a dopĺňa, že venovať sa deťom a mládeži je možno jednoduchšie a zábavnejšie, ale potrebné a určite náročnejšie je venovať sa aj starším ľuďom.

„Najdôležitejšie pre mňa je nájsť si pre každého čas. Často sa stretávam s tým, že práve tí starší sú omnoho vďačnejší, ochotnejší priložiť ruku k dielu, keď sa vo farnosti niečo deje. Napríklad aj teraz pri oprave kostola sú veľmi aktívni.“

Vo farnosti majú sväté omše pre deti, pre mládež, pre manželov a dokonca aj pre seniorov. A čo je zaujímavé, taktiež majú štyri spevácke zbory – detský, mládežnícky, rodičovský a dôchodcovský.

V Pôstnom a Adventnom období, samozrejme, nechýbajú aktivity pre najmenších, aby sa dobre pripravili na blížiace sa sviatky. V lete sa pravidelne konajú letné tábory, ktoré v tomto roku neprerušila ani koronakríza. Detí je dosť a záujem naozaj veľký, preto ich v posledných rokoch musia deliť na mladších a starších žiakov.

Miestny farár si veľmi cení výbornú spoluprácu so všetkými zložkami v obci. „Pri organizácii rôznych akcií spolupracujeme s hasičmi či s poľovníkmi, napríklad pri príprave hubertovských slávností. Takisto vynikajúca je spolupráca s obcou alebo našou základnou školou.

Každoročne pred Vianocami máme benefičný koncert. Program pripraví škola, priestory poskytne obec. Výťažok vždy venujeme niekomu z obce, niekomu chorému alebo sociálne slabšej rodine,“ vysvetľuje Milan Prídavok, ktorý má radosť, že takéto akcie pomáhajú v obci budovať jednotu.

Každodenný život s Bohom

Sme presvedčení, že obyvatelia obce sú určite veselí aj preto, lebo majú medzi sebou vytvorené priateľské vzťahy a mnoho príležitostí spoločne budovať farské spoločenstvo a prispieť doň svojimi talentmi a schopnosťami. Svoje o tom vie aj Mária Gočalová (27), ktorá pôsobí ako organistka a animátorka. Podľa nej je úlohou liturgie osláviť Boha a posvätiť človeka, čo sa sama snaží naplniť práve prostredníctvom hrania.

„Pre mňa osobne táto služba znamená prehĺbenie vzťahu s Bohom a radosť, ktorú mi hranie ponúka. Službou animátorky sa snažím druhým, predovšetkým mladým ukázať, že život s Bohom nie je len čas prežitý v kostole, pretože Boha je možné vidieť v každodenných situáciách,“ prezrádza Mária Gočalová, ktorá je presvedčená o tom, že jej snaha nebude márna a aspoň jedno zrnko padne na úrodnú pôdu.

Priestor na duchovný rast, budovanie spoločenstva a hlavne možnosť zmysluplne využiť voľný čas majú aj deti. Jedenásťročná Sárka nám prezradila, že sa veľmi rada zapája do aktivít, ktoré farnosť ponúka.

Vždy sa naplno vyžije v Bodke za prázdninami, ktorá sa však v tomto roku pre neustále pretrvávajúcu pandémiu nekonala. Pochvaľuje si aj tvorivé dielne, akciu Z rozprávky do rozprávky, no najradšej zo všetkého má letný tábor.

„Naši animátori nám vždy pripravia super program - vodné hry, nočné hry alebo turistiku,“ hovorí Sárka. Takisto sa rada zúčastňuje na detských svätých omšiach, pretože sa vždy dozvie niečo nové zo života Pána Ježiša a Panny Márie.

Tiež si nevie vynachváliť účinkovanie v detskom speváckom zbore. „Spievame veľa detských pesničiek a máme aj kroniku, do ktorej vždy kreslíme niečo zo Svätého písma.“

Silu čerpajú z modlitby ruženca

Farnosť Oravské Veselé je zasvätená Panne Márii Ružencovej. Jej zvláštnu pomoc a ochranu vnímajú v každodenných situáciách, hlavne v tých náročnejších, s ktorými sa musia neraz popasovať.

„Ochrana Panny Márie v našej farnosti je určite citeľná. Vnímali sme ju napríklad aj teraz pri obnove kostola. Hoci bolo veľa náročnej práce, všetko sa zvládlo s pokojom,“ prezrádza farár Milan Prídavok a zdôrazňuje, že modlitba ruženca má vo farnosti dôležité miesto.

„Ruženec sa modlíme v kostole každý deň pred svätou omšou. Je to pre nás veľká pomoc a požehnanie,“ tvrdí kňaz. Podľa jeho slov má ruženec osobitné miesto vo farnosti najmä v októbri.

„Každý deň má modlitbu v kostole na starosti iné spoločenstvo. Raz sú to deti, raz mládež, raz starší. Postupne sa tak zapoja všetci. Aj pre mňa osobne je to modlitba, v ktorej môžem veľa načerpať,“ hovorí farár.

O tom, že prostredníctvom ruženca môžeme od Krista cez jeho matku Máriu vyprosiť čokoľvek, svedčí tiež Gabriela Kavoňová, členka ružencového spoločenstva farnosti, ktorá takto vyprosila milosť svätej spovede po dlhých rokoch a takisto odchod do večnosti v zmierení s Bohom.

Odpustovú slávnosť Panny Márie Ružencovej slávia vždy prvú októbrovú nedeľu. Ale pozor, neslávia ju len jeden deň.

„Odpust sa snažíme sláviť dlhšie ako jeden deň, väčšinou je to celý víkend. Vždy to spojíme s duchovnou obnovou farnosti, ako hosťa pozveme kňaza, ktorý pripraví pre veriacich duchovný program a strávi s nami pár dní. Raz prídu redemptoristi, inokedy benediktíni. Majú ľuďom čo povedať a vždy ich duchovne povzbudia,“ hodnotí oravskoveselský farár. Pomaly už začínajú plánovať, ako to bude v tomto roku, veď október je tu raz-dva.

Radi si zahrajú hokej

Farnosť je aktívna a veľká, akcií počas roka viac než dosť. Bez ochotných a obetavých veriacich by sa všetko určite nedalo stíhať. Ako oravskoveselský farár relaxuje a dobíja batérie?

Ako sme už spomenuli, istou formou oddychu je pre neho fyzická práca, ktorej bolo teraz kvôli prácam na kostole skutočne veľa. Okrem tej má však farár ešte jednu veľkú záľubu - a tou je šport, najmä ľadový hokej. Aktívne hráva v kňazskom mužstve, ktoré vytvorila Spišská diecéza, a jeho pozícia je v bráne. Hokej si zamiloval už v detstve a láska k nemu ho drží dodnes.

„Hokej je super vec. Stretneme sa partia kňazov a okrem toho, že si každý týždeň spolu zahráme, predovšetkým sa porozprávame a budujeme spoločenstvo. Človek jednoducho vypne, psychicky si oddýchne. V poslednom čase sa stretávame aj s Banskobystričanmi, raz hráme u nich, raz u nás.

A takisto naše mužstvo kňazov hráva dvakrát do roka proti chlapom z Oravského Veselého. Je to fajn a zažijeme kopec zábavy,“ hovorí s úsmevom Milan Prídavok, ktorý okrem hokeja fandí aj futbalu a nepohrdne ani dobrou knihou. Avšak na čítanie bude podľa neho viac času v zime, keď nebude toľko práce okolo kostola a fary.

Veselým ľuďom ide všetko ľahšie

Deň prežitý s veselými ľuďmi sa pomaličky chýli ku koncu. Slnko naďalej pripeká a v kostole sa stále pracuje. Aj farár Milan Prídavok sa opäť prezlieka do pracovného a ide pomôcť chlapom.

Veľa času nemajú, pretože už koncom týždňa chceli mať kostol v novom šate a otvoriť ho pre veriacich. Pravdaže, všetko pod ochranou nebeskej Matky. A tiež s veselosťou pri práci, lebo s úsmevom a radosťou ide každá práca ľahšie.