Naozaj sú na zjedenie

Už pri pohľade na tie, ktoré mala Andrea pri našej návšteve vyložené na stole, sme mali chuť do nich zahryznúť. Zároveň však boli také pekné, že sme sa na ne chceli iba pozerať... Ale boli naozaj výborné!

PEKNÉ JE ZÁBAVNÉ

Andrea sa až do materskej dovolenky nikdy žiadnej umeleckej činnosti nevenovala. „Ako asi väčšina žien, ktoré až vtedy začnú niečo tvoriť,“ smeje sa. Najprv to boli kraslice zdobené roztopeným voskom, až kým raz pred Vianocami neskúsila zdobiť ornamentmi aj medovníky. „Keď vidíte, že je to pekné, že sa vám to podarilo, začne vás to aj baviť.“

A tak nechala fantáziu pracovať. Najprv piekla a zdobila len pre rodinu, najbližších, v malom. Neskôr ju začali oslovovať ľudia, ktorí videli jej medovníky urobené pre známych. „Už sa mi končila materská a vedela som, že do predchádzajúcej práce sa vrátiť nechcem. Tak som si povedala, že sa skúsim živiť v tomto odvetví,“ spomína.

VŠETKO MÁ NEJAKÉ ALE

Začiatky však neboli jednoduché. Andrea musela čeliť viacerým výzvam, niekedy aj nepríjemným situáciám. „Išla som do toho s malou dušičkou, lebo nebolo to len tak, že urobím si živnosť a pustím sa do toho. Musela som mať nejaký doklad, že som cukrárka alebo mám niečo také vyštudované.“ Navyše na výrobu potrebovala aj prevádzku spĺňajúcu hygienické štandardy.

„Mám síce vysokú školu poľnohospodársku, odbor potravinárstvo a biotechnológia, ale to mi nejako neprešlo,“ smeje sa. Absolvovala teda akreditovaný cukrárenský kurz s praxou a skúškami na živnostníckej komore, získala výučný list a podľa požadovaných kritérií si postavila malú prevádzku.

Všetko má však vždy nejaké ale. V tomto prípade to boli vybavovačky na veterinárnej správe. Potom sa to už konečne podarilo.

ČAS A ZRUČNOSŤ

Andrea oficiálne tvorí medovníky piaty rok. „Venujem tomu každý deň okrem víkendov. Skvelé je, že si môžem pracovný čas upraviť podľa seba. Snažím sa držať osemhodinovej pracovnej doby, ale pred Vianocami idem od rána do večera.“ Vianočné objednávky rieši už od septembra, a ak by ste si chceli objednať začiatkom novembra, nepochodili by ste.

V čase, keď sme ju navštívili, musela do konca týždňa ozdobiť 350 medovníkov. Každému jednému medovníku pritom venuje veľa času. „Napríklad pri vitrážovom medovníku musím najprv urobiť obrys, vyplniť ho tekutejšou polevou a počkať, kým zaschne. Potom urobím hustejšiu polevu na vzory. Popri ďalšom schnutí si rozrobím zlatú práškovú farbu, následne štetcom poobťahujem miesta, ktoré chcem mať zlaté, a povypĺňam ich dozlata zafarbeným glukózovým gélom.“ Vyžaduje si to veľkú zručnosť v rôznych technikách.

RODINNÝ RECEPT

Cesto si Andrea pripravuje ako asi každá gazdinka, ktorá pečie na Vianoce medovníky. Používa primárne slovenské produkty a dáva si záležať najmä na kvalite medu. Používa lesný alebo zmiešaný med, ktorý je tmavší a má výraznejšiu chuť. Tej pomôže aj prášok do perníka a perníkové korenie. Nasleduje štipka sódy bikarbóny a trocha masla. Medovníky sú potom lahodnejšie a lepšie zmäknú.

Cesto sa dáva odležať, najlepšie cez noc. Po vybratí z chladničky ho treba znovu nechať pri izbovej teplote odležať, aby bolo poddajné. Potom už len trocha premiesiť a pustiť sa do vaľkania a vykrajovania.

„Recept mám od mojej mamy, medovníčky jej vždy vyšli, vždy boli krásne, tak som robila podľa neho. Neskôr som si trochu upravila pomer surovín, lebo na zdobenie potrebujem rovný povrch. Už si ale presne nepamätám, kde som pridala a kde ubrala,“ usmieva sa.

DÁVKA TRPEZLIVOSTI

Pri zdobení sa Andrea zo začiatku inšpirovala starými časopismi starej mamy a videami na internete, no čoskoro sa vydala vlastnou cestou. „Zamerala som sa na ľudové ornamenty a motívy, ktoré vystihujú našu kultúru.“

Ak chcú ľudia motívy z konkrétneho regiónu, pošlú obrázok a ona sa snaží, aby to bolo čo najpresnejšie. Alebo si budúci manželia objednajú slovenské motívy na medzinárodné svadby. „Ohlasy sú vždy pekné, lebo u nich nikto nič podobné nerobí.“

Medovnikárstvo si vyžaduje veľa trpezlivosti. Paradoxne to nie je Andreina silná stránka. „Ale toto som asi potrebovala na takú psychohygienu.“ Pred Vianocami však už nejde len o trpezlivosť, potrebuje aj ďalšie dve ruky, preto jej pri pečení pomáha mama. „Zdobenie je však už môj rukopis, táto práca ostáva na mňa.“

PRESNÝ PLÁN

Činnosti má Andrea prakticky rozvrhnuté. „Pečenie mi obvykle zaberie jeden-dva dni, potom dva týždne zdobím.“ Ak potrebuje niečo dopiecť, urobí to poobede po zdobení, ktorému patria rána a doobedia. „To som ešte plná elánu, mám lepšiu predstavivosť, kreatívnejšie myslenie.“ Dosť času trávi aj pri objednávkach, faktúrach a komunikácii so zákazníkmi, keďže každá objednávka je špecifická.

Nevie, koľko medovníkov urobí za rok, ale denne je ich okolo sto, nie však sedem dní v týždni. Telo si pýta regeneráciu, takže si väčšinou po štyroch-piatich dňoch dopraje oddych pri inej aktivite. Napríklad pri skladaní škatúľ. „Objednávam ich z chránenej dielne v Levoči, kde pracujú zrakovo postihnutí ľudia. Tým podporím dobrú vec aj slovenských výrobcov.“

Strach, či sa biznis rozbehne a či vydrží, ju už opustil. Aj keď medovníky nie sú najlacnejšie, objednávky rok čo rok pribúdajú, ľudia jej kreatívnu ručnú výrobu vedia oceniť. „Niektoré panie mi napísali, že budú šetriť aj polroka, aby si ich na Vianoce mohli kúpiť. Musím povedať, že sa stretávam len s milými ľuďmi, zatiaľ nemám žiadnu negatívnu skúsenosť.“

VIANOČNÉ SRDCOVKY

Medovníky v tvare srdca sú v kurze celoročne. „Na Vianoce sú to, samozrejme, aj klasické motívy – stromčeky, zvončeky, hviezdičky a anjeliky. Tie mám aj ja veľmi rada, lebo sa najlepšie zdobia. Ponechávam jednoduchý tvar a vyhrám sa pri zdobení ornamentmi.“

Ľudové vzory sú medovnikárkina srdcovka. „Pri nich sa viem vyblázniť, nechať fantáziu pracovať,“ hovorí. Aj keď najkomplikovanejšie vyzerajú mriežkové výšivky, najťažšie sú ornamenty.

No všetky sú také precízne, že ľudia občas považujú medovníky za keramické, nie za pečené a na zjedenie. Ale na zjedenie určite sú, a keď ich ochutnáte, pri jednom medovníku to nezostane.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.