Nech má v našich srdciach miesto Boh

Na sečovskom Námestí sv. Cyrila a Metoda už z diaľky spoznávame miestnu faru. Tunajší farár Branislav Varga nás víta spolu s kaplánom Milošom Jaklovským. Napriek letnému lejaku si na dvore všímame „biblické“ exotické rastliny – figovník, palmy, oleandre.

MAJÚ TO PODELENÉ

„Cudzokrajné rastliny zdobia náš dvor, okolie fary i kostola. Okolo chrámu sa stará o kvety skupinka žien. Na fare to máme pekne podelené – ja sa venujem kvetom, kaplán Miloš zeleninovej záhradke a kaplán Martin kosí trávnik,“ prezrádza s úsmevom otec Branislav, ktorý pôsobí v Sečovciach dvanásť rokov.

„Ale prvoradá úloha nás kňazov je starať sa o veriacich. Každá farnosť je pole a kňaz je poslaný, aby na ňom pracoval – privádzal ľudí k Bohu, sprostredkoval im Božiu milosť a správne nasmeroval ich život,“ zdôrazňuje náš milý hostiteľ.

Do rozhovoru sa pridáva aj kaplán Miloš, ktorý prišiel do farnosti presne pred rokom ako novokňaz.

Pripája reflexiu na svoj prvý rok v kňazskej službe: „Je to čas, keď sa učím vzťahom, komunikácii, spoznávam miestnu situáciu. Mám na starosti najmä prácu s deťmi v rámci prípravy na prvé sväté prijímanie. Venujem sa aj ostatným deťom a mládeži. Prednedávnom sme absolvovali denný detský tábor.“

POHNUTÉ DEJINY

Od miestneho farára sa dozvedáme, že vo farnosti žije viac ako 4 500 veriacich rímskokatolíkov. Zaujíma nás aj história. „Prvé zmienky o existencii sečovského dekanátu a kostola sú zo 14. storočia. Vtedajší – zrejme románsky – kostol zasvätili Márii Magdaléne. Bol zničený v roku 1312, keď Omodejovci násilne vnikli do mesta, vyrabovali ho a vypálili.“

Tunajšia kronika však spomína, že v roku 1494 bol v centre mesta z iniciatívy Andrasa Bocskaya postavený nový kostol v gotickom štýle, ktorý  zasvätili Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie.

„V priebehu ďalších storočí prešiel rôznymi úpravami a zmenami, ktoré si vynútili živelné pohromy, ale aj potreby veriacich.“

Starobylá socha Piety ostala neporušená aj po páde kostolnej veže. Snímka: archív farnosti v Sečovciach

UCHRÁNENÁ SOCHA

Osobitnú kapitolu dejín farnosti i  kostola tvoria neľahké roky druhej svetovej vojny. Ustupujúce fašistické vojská koncom roku 1944 zničili kostolnú vežu, ktorá pri zrútení poškodila východnú časť hlavnej lode i hlavný oltár.

„Napriek ťažkej situácii, ktorú ľudia po vojne prežívali, sa nikdy nevzdali nádeje na opravu zboreného chrámu. Začala sa v roku 1952, ku kostolu sa vtedy pristavala 56 metrov vysoká veža. Dodnes je dominantou nášho mesta,“ vyzdvihuje húževnatosť vtedajších obyvateľov sečovský farár.

Pod chórom kostola sa nachádza starobylá socha Piety z pomerne mäkkého tufitického pieskovca. „Počas zrútenia veže zostala socha akoby pod ochranou mocnej Božej ruky neporušená. Čo nám Boh chcel týmto gestom povedať?“

Pred kostolom sa vyníma kópia sochy. Otec Branislav pripomína, že v roku 1995 sa urobila na kostole nová fasáda a v rokoch 2014 až 2016 došlo ku kompletnej vnútornej rekonštrukcii. Od roku 2018 pribudla nová strecha.

INTENZÍVNY ODPUST

Na farskú odpustovú slávnosť Nanebovzatia Panny Márie sa veriaci vždy veľmi tešia a intenzívne ju prežívajú.

„Do mariánskeho večeradla sa zapájajú aj ružencové bratstvá z našich filiálok Dargov, Bačkov, Višňov, Kravany, Trnávka a mestská časť Albinov. Ukončuje ho sprievod so sochou Panny Márie v parku okolo kostola.“

Po večeradle sa slávi svätá omša z vigílie sviatku Nanebovzatia Panny Márie, do ktorej sa zapája mládež z farnosti.

„Nasledujúci duchovný program pripravia mladí spolu s kaplánmi. Raz je to mariánska akadémia, inokedy koncert pozvaného mládežníckeho zboru, krížová cesta alebo celonočná adorácia,“ dopĺňa farár Branislav.

Odpust pokračuje rannou svätou omšou a vrcholí slávnostnou svätou omšou a vešperami. Možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia trvá počas celého programu.

Správca farnosti Branislav Varga. Snímka: Pavol Kall

KAŽDÝ JE DÔLEŽITÝ

Farnosť žije mnohými aktivitami a podujatiami na prehĺbenie viery a duchovného života. Patria sem pondelkové biblické stretnutia, stredajšie stretnutia s deťmi, po ktorých nasleduje svätá omša za ich účasti.

V piatky sa koná svätá omša pre mladých, po ktorej sa schádzajú na fare, počas prvých piatkov majú aj stretnutie mládežníckeho speváckeho zboru.

Spolu s animátormi sa pripravuje obľúbený letný detský tábor, na ktorom sa predstavujú kresťanské hodnoty, prehlbujú a utužujú vzťahy a nadväzujú nové priateľstvá.

Uplynulý školský rok sa uskutočnila aj miništrantská škola svätého Dominika Savia – miništranti nadobudli nové vedomosti o svätej omši a asistencii pri nej.

Modlitbové spoločenstvo matiek nám predstavuje Cecília Hruškociová. Založili ho v roku 1998. „Vtedy bola táto aktivita ešte málo známa, ale naša túžba bola silná.“

Momentálne je v spoločenstve sedem matiek a okrem detí a vnúčat sa modlia aj za konkrétnych kňazov. „Dôverujeme Bohu a v modlitbe mu odovzdávame aj iných ľudí.“  

Vo farnosti žije tiež rómska komunita, v ktorej sa dlhé roky angažoval gréckokatolícky kňaz Michal Fedorčák. Mnohí si na neho s vďakou spomínajú aj s odstupom času.

Vnímajú najmä jeho neúnavnú službu v oblasti katechizácie a privádzania k viere. „Obdobie plných kostolov, keď nám ľudia tlieskali, máme v Cirkvi dávno za sebou, no nikdy sa nedajme znechutiť,“ zamýšľa sa nad aktuálnou situáciou Branislav Varga.

„Dnes treba mať radosť z každého človeka, ktoré mu sa môžeme prihovoriť a osloviť ho Kristovým evanjeliom.“

Farnosť žije viacerými aktivitami. Medzi ne patria aj stretnutia mladých. Animátori každý rok pripravujú letné detské tábory a karnevaly. Snímka: archív farnosti v Sečovciach

RUŽENEC MÁ SILU

Členovia ružencového bratstva v Sečovciach si 24. novembra pripomenú sto rokov od jeho založenia. Pomáhajú pri príprave aktivít a podujatí vo farnosti. Vyzdobujú kostol, upratujú ho, pripravujú oltáriky na slávnosť Božieho tela.

„Máme osem ruží. Členovia pôsobia ako lektori a rozdávatelia svätého prijímania. Na odpusty sa modlia v každej filiálke a vo farnosti ruženec formou večeradla,“ dopĺňa hlavná horliteľka Mária Tomášová, pre ktorú je spoločenstvo i samotná modlitba ruženca veľkým povzbudením vo viere.

SPEV AKO SLUŽBA BOHU

Spevácky zbor vznikol v meste už v 50. rokoch minulého storočia pod vedením vtedajšieho organistu Aladára Bohuckého. Vtedy sa volal Dalarda.

Po ňom sa vystriedalo niekoľko organistov, ktorí zároveň zbor dirigovali. „V  októbri 1991 prišla ponuka, či by som nechcela pomôcť zboru, ktorý sa v tom čase ocitol bez vedúceho,“ spomína vedúca zboru Archa Henrieta Gabriková.

„Spevákov nebolo veľa, asi deväť žien a päť mužov. Postupne sa zbor rozrastal a v čase najlepšej kondície nás bolo tridsaťosem.“

Účinkovali už na mnohých duchovných a kultúrnych podujatiach v meste i v okolí. Spevom obohacujú cirkevné sviatky, odpustovú slávnosť či svätú omšu v Obišovciach počas fatimskej soboty.

„Každá príležitosť je vzácna a dôležitá. Sme čoraz starší a náš repertoár sa umenšuje. Ale azda môžem povedať za každého člena, že stále radi prichádzame, tešíme sa zo spoločne stráveného času, zo služby Bohu.“

Farár s kaplánmi sa vzorne starajú aj o chod fary. Kaplán Miloš Jaklovský sa napríklad stará o záhradu. Snímka: Pavol Kall

EVANJELIUM V ŽIVOTE

So Sečovcami je spätý aj Františkánsky svetský rád, ktorý tu pôsobí od roku 2007. Cecília Blanárová konkretizuje, že piati členovia v tom čase zložili sľuby, čo bolo podmienkou vzniku bratstva.

„Sľubmi sme sa zaviazali žiť regulu sv. Františka, teda žiť evanjelium.“ Aktuálne patrí do bratstva sedem členov. Ďalšie tri sestry sa v súčasnosti pripravujú na zloženie večného sľubu. Stretnutia bratstva prebiehajú prvý pondelok po prvom piatku s  pátrom minoritom z  Brehova. Druhé stretnutie v  mesiaci má formačný charakter.

„Participujeme na živote vo farnosti. Z nášho svetského rádu je kostolníčka, ale aj lektorky. Ja mám predmanželské náuky,“ hovorí Cecília Blanárová. Na svätom Františkovi ju inšpiruje, že sa snažil dokonalejšie spoznávať Boha, a na svetskom ráde zase radosť zo spoločenstva.

S LÁSKOU V SRDCI

Na záver sme poprosili duchovného otca Branislava o odkaz, ktorý by adresoval nielen veriacim v Sečovciach.

„Aj keď ponuka sveta, ponuka liberalizmu a ateizmu je v súčasnosti veľmi silná, ukážme my veriaci, že aj v tejto dobe a vo farnosti, v ktorej žijeme, sa dá žiť dobre. Dá sa byť dobrým, poctivým a čestným človekom, ktorý dokáže žiť čestne medzi nečestnými, spravodlivo medzi nespravodlivými, čisto medzi hriešnikmi a  láskavo medzi ľuďmi bez lásky. A  prečo? Lebo v našich srdciach má miesto Boh.“