Nie je mak ako mak

Obyvatelia dedinky neďaleko Trnavy dobre poznajú májové a júnové krásne rozkvitnuté makové polia. Hmýria sa pestrými farbami a netešia len oko pestovateľky, ktorú živia, ale i ľudí z okolia. „Mám mak štyroch farieb – modrý, hnedý, biely, sivý. Modrý je naša tradičná odroda, hnedý som našla v Česku, biely na východe v Šariši a sivý mám z Rakúska,“ predstavuje svoje poklady sympatická pestovateľka.

Líšia sa chuťou i farbou kvetov. „Každá farba má svoju špecifickú chuť, modrý je klasický, ten poznáme všetci, hnedý má chuť za slnečnicovými semienkami, biely je do orieškova a sivý je podobný modrému, ale má výraznejšiu makovú chuť. Biely je najbohatší na vápnik a je ľahšie stráviteľný.“

Zaujme i na poli, keď kvitne: „Sivý mak má cyklámenové kvety, biely mak kvitne na ružovo, hnedý mak na bielo a modrý na tmavofialovo alebo na bielo.“ Nevýhodou je, že každá rastlina kvitne iba jeden deň – ráno zakvitne a večer je už po nej, preto radosť z parády netrvá dlho. Nedajte sa však pomýliť – krásne zafarbený červený divý mak je iba na ozdobu a pestovateľa veľmi neteší: „Je to mak v maku. Niektoré buriny vieme odstrániť, bodliaky i trávy, divý mak nie.“ 

Kým farebné odrody sú jarné, pri modrom maku rozlišujeme medzi jarnou a jesennou odrodou. „Medzi nimi je rozdiel asi mesiac dozretia a odporúčam jesennú odrodu, lebo tá má lepšie podmienky na to, aby mak dobre vyrástol. Má viac zimnej vlahy. Chuťou sa nelíši, rozdiel je len vo vlahe.“

Bohatý na vápnik i vlákninu

Jej najobľúbenejší je modrý a biely mak, samozrejme, v pomletej forme. „Okrem vápnika je bohatý na vlákninu, ktorá čistí tráviaci trakt, navyše je zásaditý, takže vyrovnáva pH organizmu, ktorý býva zväčša prekyslený.“ Do koláčov ho odporúča kombinovať so slivkovým lekvárom. 

Dá sa však využiť aj inak. Z modrého a bieleho maku totiž robí aj olej. „Jedna čajová lyžička ráno nalačno a večer pred spaním je ľahko stráviteľná a perfektná pre celý organizmus. Olej zásobuje vápnikom celé telo, preto je dobrý proti osteoporóze, priaznivo pôsobí na pleť, nechty, vlasy, kĺby i pri boji s vysokým krvným tlakom. Okrem toho sa hodí do šalátov či jogurtov, najlepšie je ho však užívať priamo.“

Lisuje ho za studena, nepomleté makové zrniečka dá do lisu, ten ho stlačí tak, že olej vytečie a zvyšok - tvrdé, vylisované zvyšky zrniečok - peletky zostanú. Tie znova rozdrví a pomelie na múku. „Maková múka je bezlepková, vhodná pre celiatikov a obsahuje minimum tuku. Dá sa použiť do koláčov, plniek aj na prípravu chleba.“

V budúcnosti by rada svojich zákazníkov potešila i makovou plnkou bez umelých konzervantov. V spolupráci so šikovnými ľuďmi v jej ponuke nájdete i mydielka, čokolády či lízanky s obsahom maku.

Ópia sa báť nemusíte

V niektorých krajinách sa mak pre obavy z omamných látok nekonzumuje. Gabriela Čechovičová hovorí, že je to viac fáma ako fakt. „Ópium je látka, ktorá sa v samotnom maku - semienku nenachádza. Je iba v makoviciach, ale iba keď je makovica v mliečnej zrelosti, čiže zelená, nedozretá. Keď je už suchá, odkvitnutá, ópium neobsahuje, ale je tam zase morfín, z ktorého sa potom vo farmaceutickom priemysle robí morfium.“

Je však rozdiel, či je mak potravinársky alebo farmaceutický, teda vysokomorfínový. „V bežnom potravinárskom maku, ktorý aj ja pestujem, respektíve v makoviciach toho morfínu až tak veľa nie je a v maku už vôbec nie. Suché makovice by sa však mohli používať na bioenergetické účely – peletky či brikety. Zatiaľ to ale zákon nepovoľuje, ten dbá predovšetkým na to, aby sa makovice, ktoré morfín obsahujú, nepoužívali nelegálne.“

Navyše pestovatelia maku musia chodiť každé dva roky na školenie o omamných a psychotropných látkach. Hovorí sa na ňom najmä o dodržiavaní zákonov, aby sa pestovanie maku nezneužívalo.

Ako to teda s konzumáciou maku je – má nejaké omamné účinky? „Je to individuálne, na niektorých mak účinkuje – sú ospanlivejší, ale to sú skôr výnimky. Hoci mak má upokojujúce účinky, nie je to tak, že zjem mak a budem spať.“ Vysvetľuje, že semienko maku je ľadvinového tvaru a je veľmi zvrásnené, aj keď sa zdá, že je guľaté a má hladký povrch. „Preto keď sa otiera o vnútro makovice, môže sa na jeho povrch dostať malilinké množstvo morfínu.“

Jej mak nezhorkne

Tajomstvo maku z Jarnej tkvie v jeho ručnom zbere a spracovaní. Zber trvá asi mesiac a Gabriele Čechovičovej pri tom pomáha približne 50 – 70 ľudí. Najviac je modrého, z pätnástich hektárov asi trinásť. Ten ide do mláťačky, farebné maky sa vyrezávajú ručne. Potom sa čistia vzduchom, aby sa drobné nedostatky vyfúkli preč. Časť maku aj ručne operie, vysuší a balí do celofánových vreciek.

Medzi mechanickým a ručným zberom je podľa nej veľký rozdiel: „Pozbierame makovice, nožíkom odrežeme vrch makovičky – korunku a zrniečka maku vysypeme. Alebo máme starú mláťačku, akú používali ešte moji rodičia, tá odreže hlavičky na sito a tam sa mak oddelí od makoviny. Mláťačka je šetrná k semienkam a nerozmliaždi ich. Pri mechanickom zbere, ktorý sa robí kombajnom, sa 15 – 20 percent semien rozomelie.“

A to spôsobuje jeho horkosť. „Keďže je mak olejnina, vyleje sa z rozmliaždených semienok a obaľuje aj ostatné, neporušené semienka. Keď sa dostane do zvrásneného povrchu zrniečok maku, už sa odtiaľ nedá odstrániť. Nalepí sa naň aj prach, nečistoty. Olej po určitej dobe zoxiduje, zožltne a chytí pach,“ vysvetľuje. 

Najhoršie je, keď sa ešte zabalí do igelitových vreciek, ktoré tuchnutie oleja znásobia. Preto ho balí do celofánu, ktorý je šetrnejší. Veľkopestovateľov však obraňuje: „Oni veľmi inú možnosť nemajú, lebo napríklad 500 hektárov sa ručne pozbierať nedá, ja pestujem okolo 15 – 20 hektárov. Minulý rok som pozbierala 50 hektárov, ale bol to priam až otrocký výkon. Radšej pestujem menšie množstvo, ale zachovám tú kvalitu a spôsob, akým to robievali aj moji rodičia a starí rodičia. Pestovali ho radi, lebo mak je potravina, ktorá sa ľahko skladuje a dlho vydrží.“

Pestuje i vyšíva

Na rodinnom kúsku zeme pracovala odmalička. Poľnohospodárstvu sa obrazne venuje už od svojich piatich rokov, živiť sa ním začala v roku 1992. „Otec bol pred vojnou sedliakom, roľníkom.

Po vojne v roku 1948 prišiel režim, ktorý roľníkom všetko zobral a znárodnil. Aj jemu.“ Ako hovorí, role dostali naspäť náhodou „dobre riadenou zhora“: „V roku 1991 som stretla jednu priateľku, ktorá sa ponáhľala na kataster po listy vlastníctva, pretože podľa reštitučného zákona vracali pôvodným majiteľom pozemky. Bol vtedy posledný deň na podanie žiadosti o vrátenie. Ak by sme ten deň nepodali túto žiadosť na družstvo, ktoré pozemky spravovalo, nemuseli by nám ich vrátiť. Rýchlo som teda rukou na papier napísala žiadosť o vrátenie a zaniesla na miestne družstvo.“ Vtedy ešte netušila, že sa bude poľnohospodárstvu venovať, o rok však už začala pestovať. 

„Keď mama videla, že to s pestovaním myslím vážne, kúpila mi v roku 1996 traktor. Už som si nemusela nič požičiavať, bola som vo všetkom samostatná. Neskôr sa mi podarilo zohnať aj mláťačku, akou sa kedysi pracovalo.“ Mak Gabrielu Čechovičovú uchvátil. Aj preto, že rastie rýchlo – za štyri mesiace narastie i dozrie. 

Od mamy, ktorá robila a predávala výšivky, podedila vzťah k ručným prácam a doteraz rada vyšíva. Ozdobné látkové vrecká s výšivkou, v ktorých predáva mak, si tiež vyrába sama. Teraz má na to pomôcku – vyšívací počítač, v ktorom si výšivku navrhne, naprogramuje a ten už samotnú výšivku realizuje miesto nej. Na jej vrecúškach nechýba motív maku, ale i miestneho „gocnockého“ kostolíka - symbol obce, ktorý starí obyvatelia poznajú pod názvom Gocnog.

„Poľnohospodárstvo aj výšivky sa mi spájajú s vidiekom, folklórom, tradíciami, takže to ide spolu ruka v ruke. Rodičia už v začiatkoch môjho pestovania boli síce starí, veľa mi ešte pomohli – radami, ale i samotnou prácou. Nemali problém zobrať motyku a ísť so mnou na pole. Aj keď sa mnohé veci odvtedy zmechanizovali a zmodernizovali, gro našej práce bolo fyzickej a ručnej.“ 

Z necelého hektára je 15

Od začiatku pestovala mak, najprv len necelý hektár. K nemu pridala 5 hektárov jačmeňa, ktorý sa jej vyplatil, dobre ho potom predala, čo ju povzbudilo do ďalších rokov.

Najprv predávala mak len známym, chýr o kvalitnom, ručne spracovanom maku sa šíril iba ústne, o záujemcov však núdzu nemala a mak sa rýchlo míňal. Začala chodiť po trhoch, jarmokoch a mak sa dostal nielen za hranice obce, ale i Slovenska. Najviac si ho kupujú bežní ľudia, ktorí chcú piecť svojim blízkym makový koláč z dobrého maku. Tí sú zároveň aj jej meradlom kvality. 

Dnes má v okolí Jarnej 45 hektárov pôdy. Mak pestuje na 15 hektároch, zvyšok je obilie, jačmeň, pšenica či ovos. Okrem pestovania musí zvládnuť aj administratívu, postarať sa o internetový obchod, faktúry i zásielky. „Zatiaľ to všetko koordinujem ja, ale už dosť veľa práce a zodpovednosti prenášam od minulého roka na syna. Ja som už predsa dôchodkyňa, mala by som už len oddychovať,“ usmieva sa aktívna poľnohospodárka.

Mak vyfúkava i perie

Zo začiatku sa okrem pestovania venovala aj chovu úžitkových zvierat, napokon dala prednosť plodinám a začala robiť maku osvetu. Kedysi sa na Slovensku pestoval mak vo veľkom, v Česku je to tak doteraz. „Ako deti sme mak dobre poznali, bol súčasťou nášho stolovania, dnes je viac v úzadí,“ hovorí o tmavej potravine.

Najprv ho vyrezávali iba ručne, bolo z neho asi 500 vriec. „Po vyrezaní sa musí očistiť, zvyknem ho aj vyfúkavať. Pri tom sa dozreté semienka oddelia od nedozretých, ktoré sú v makovici v podobe červeného prášku. Ak sa tam vyskytne, nič zásadné sa nestane, ani sa mak neznehodnotí, pôsobí však estetickejšie, keď je mak vyčistený a vyfúkaný.“ 

Najkvalitnejší mak sa získa praním, samozrejme, tým tradičným: „Namočím naraz asi 5 – 6 kilogramov do vody, zamiešam, ťažší mak sadne na spodok, nečistoty zostanú na povrchu, ktoré potom len zlejem. Takto to zopakujem asi osemkrát, až nakoniec vodu vylejem všetku a mak vysuším na slnku. Do maku sa voda nedostane, ak by však bol dlho namočený, nasal by vodu a začalo by to semienko klíčiť. Po zliatí vody ho dám v tenučkej vrstve na bielu plachtu a slnko ho do večera krásne vysuší. Vtedy je najlepší. Musí sa to robiť iba pri slnečných dňoch – koľko maku operiem, toľko musím do večera vysušiť. Mechanický mak sa však oprať nedá, pretože olej sa zo záhybov zrniečok nedostane,“ prezrádza Gabriela Čechovičová z Jarnej.