Obláčik nadnáša mamičky aj ich deti

Centrum bolo založené v roku 2011 pri saleziánskej rehoľnej komunite na Troch hôrkach. „Nápad prišiel spontánne od mamičiek, ale aj od saleziánskej komunity,“ spomína ďalej Andrea Fedorková. „Spolu sme cítili, že je dobré aj potrebné vytvoriť priestor mamičkám na rodičovskej dovolenke, aby sa mohli stretávať a spolu prežívať svoje materstvo.“

Hlavné poslanie Obláčika vidí v  tom, že sa tu môžu združovať mamičky s  podobnou životnou situáciou. „Cieľom je vytvárať priateľskú, rodinnú atmosféru, ponúkať možnosť na rozhovory, a to v kresťanskom duchu a prostredí.“

Zároveň vyjadruje vďačnosť voči komunite saleziánov, ktorí poskytli priestory a  venujú sa pastorácii v centre. „V začiatkoch sme hľadali tú správnu formu, čas a pravidlá. Postupne sa stabilizovali do podoby, v ktorej fungujú dodnes. Veríme, že mamy k nám chodia čerpať ako po duchovnej, tak po ľudskej, psychickej stránke. Zároveň je materské centrum pre mnohé rodiny prvým momentom začlenenia do nejakého spoločenstva.“

MODLITBY, SVÄTÁ OMŠA A HRY

Centrum je otvorené vždy v utorok a vo štvrtok počas školského roka. Štandardný program pozostáva z duchovnej časti a hier. V utorky sa zvyknú modliť ruženec, v pôste mávajú pobožnosti krížových ciest a vo štvrtky sa aktívne zúčastňujú na svätých omšiach.

Keďže stále prichádzajú nové mamky, výzvou je, ako ich prijímať, oslovovať a zapájať do chodu centra.

„Do modlitieb vkladáme spoločné úmysly a podieľame sa na animácii počas svätej omše. Maminy hojne využívajú možnosť vyspovedať sa. Deti vedieme k  tomu, že žiť duchovne je prirodzená vec,“ približuje Andrea.

Pravidelným navštevovaním centra si deti postupne vytvárajú návyk častejšieho stretania s Ježišom. Sväté omše im aj mamičkám slúžia saleziáni. „Ich kázne sú jednoduché, krátke a povzbudivé. Veľmi si ceníme ich trpezlivosť s deťmi a s hlukom, ktorý naše centrum v ich priestoroch vytvára.“

Po duchovných aktivitách prichádza vždy na rad otvorená herňa – detičky sa hrajú a mamičky si vypijú kávu a porozprávajú sa. Medzi obľúbené aktivity patrí spoločný obed. „Všetkým dobre padne, že nemusia doma variť a  namiesto toho sa najeme v priestoroch centra spolu,“ dopĺňa s úsmevom naša hostiteľka.

DEŇ SA ZAČÍNA V KAPLNKE

Jedným z cieľov Obláčika je poskytovať mamičkám s deťmi prirodzené prostredie na vnímanie modlitby a Eucharistie v každodennom živote, čo sa realizuje v už spomínaných duchovných aktivitách.

Deti privádzajú do tunajšej kaplnky, kde sa deň začína. Scitlivujú sa pre tento priestor, učia sa pravidlá správania pri modlitbe či počas svätej omše v neformálnejšom prostredí. Intenzívnejšie vnímajú, že sú tu aj iné rodiny, ktoré žijú podobne. Pozitívna je aj ich angažovanosť – deti s mamkami spievajú, ukazujú ukazovačky, prípadne si listujú v detských náboženských knižkách.

V JEDNODUCHOSTI JE SILA

V centre pripravujú aj mimoriadne aktivity – duchovné obnovy, prednášky na témy, ktorými mamičky žijú, tvorivé dielne, burzy oblečenia a hračiek či iné aktivity.

„Nedávno sme mali v spolupráci s regionálnym úradom verejného zdravotníctva prednášku o prevencii onkologických ochorení a tiež diskusiu na tému otcov na materskej. Zároveň by som spomenula, že od nového roka raz za dva týždne cvičíme pod vedením jednej z mamiek z centra,“ vymenúva súčasná vedúca centra Michaela Labanová.

Deťom a mamičkám netreba veľa na to, aby si vytvorili zaujímavý program. „Časom sme prišli na to, že v jednoduchosti je sila,“ usmieva sa Andrea. „Deti majú radosť, že sú so svojimi kamarátmi a že majú nové hračky, mamičky zasa, že sa majú s kým porozprávať a môžu si trochu oddýchnuť.“

„Na Veľkonočný pondelok sme mali výlet rodín, a  keďže mal úspech, tak z toho zrejme urobíme tradíciu,“ dopĺňa Michaela. A všetci sa už teraz spolu tešia na pobytový tábor, ktorý sa raz do roka koná nielen pre rodiny, ktoré navštevujú centrum.

NOVÉ MAMIČKY, NOVÉ VÝZVY

Program materského centra plánujú na rok dopredu, pričom sa snažia reagovať na aktuálne zloženie mamičiek a ich potreby. Keďže stále prichádzajú nové mamky, výzvou je, ako ich prijímať, oslovovať a zapájať do chodu centra. Spolu vytvárajú obsahy a plány a realizujú rôzne nápady.

Stále však zostáva niekoľko výziev, napríklad riešiť otázku stálych priestorov, babysittingu či výpomoci mamičkám. V čase vyššej chorobnosti detí je tiež náročné zohnať mamičku, ktorá si v daný deň vezme centrum na starosť. Andrea Fedorková pripomína, že v Obláčiku nie je zamestnaná žiadna z mamičiek.

„Chod je plne závislý od dobrovoľníckej aktivity. Každá z nás sa snaží zapájať podľa svojich životných okolností a schopností – niektoré mamky hrávajú na svätých omšiach, iné upečú koláč do herne, ďalšia z nás ostatným uvarí kávu.“

Okrem týchto činností majú rozdelené pravidelné služby. „Centrum majú na starosti vždy dve dobrovoľníčky, ktoré sa postarajú o to, aby sa otvorilo a aby sa po skončení programu všetko upratalo. Keďže nemáme stále priestory, naše veci vždy rozkladáme a na záver odkladáme.“ Využívajú tiež priestory rehoľnej kaplnky, herne a exteriérové ihrisko.

K téme dobrovoľníctva pripája Michaela Labanová niekoľko ďalších informácií: „Od nového roka máme výpomoc – saleziánsku spolupracovníčku Janku. Deti aj mamky si ju obľúbili a zároveň je našou istotou, keď mamka, ktorá bola prihlásená na službu, náhle ochorie. Je ochotná deti postrážiť, pokočíkovať alebo sa s nimi zahrať. V tejto službe sa naozaj našla a spokojnosť je na všetkých stranách.“

POŽEHNANÉ MIESTO

Čím Andreu osobitne oslovila práca v centre, kým ho viedla? „Keďže som sama vyrastala v saleziánskom stredisku, bolo pre mňa vždy prirodzené zapájať sa do služby. Ako saleziánska spolupracovníčka som aj v čase na materskej pociťovala túžbu slúžiť širšie než len vo svojej rodine.“

Medzi mimoriadne aktivity, ktoré pripravujú, patrí napríklad aj karneval. Tešia sa mu najmä deti

Práve v  materskom centre sa jej podarilo skĺbiť vlastné potreby s potrebami jej detí a službou iným mamičkám. „Vnímam, že naše centrum je požehnané miesto, ktoré prináša život. A to nielen v podobe detí, ale aj v podobe živých vzťahov, vzájomného pochopenia i oddychu.“

Služba v centre jej naďalej otvára srdce voči ostatným, učí ju empatii, hlbšiemu načúvaniu a v neposlednom rade milosrdenstvu voči sebe a druhým.

PODELENÁ RADOSŤ I BOLESŤ

Veronika chodí do centra Obláčik od roku 2018, keď mala jej prvá dcéra asi osem mesiacov. Oceňuje najmä to, že sa môže podeliť o veľa vecí, a to nielen čo sa týka materstva či rodičovstva, ale aj v duchovnej oblasti. Teší ju ponuka sviatostného života, ktorú majú k dispozícii zo strany kňazov saleziánov.

Pobyt v Obláčiku, ako aj v iných podobných materských centrách vrelo odporúča. „Podelená radosť sa znásobí a podelená bolesť sa zmenší. Tieto centrá majú preventívny charakter, pomáhajú mamičkám predísť rôznym ťažkostiam – vyhoreniu, depresii, samote.“

Jedna za druhú sa modlia, radia si pri problémoch s deťmi či v iných ťažších situáciách. „To je pre ne skutočne dôležité, pričom pobyt v materskom centre pomáha aj deťom. Mám skúsenosť, že dieťa, ktoré ho navštevuje, si ľahšie zvyká na škôlku. Je to preň nenásilná, prirodzená forma adaptácie na detský kolektív.“

NA ROVNAKEJ VLNOVEJ DĹŽKE

Mária to má do Obláčika pešo iba desať minút. Ponuku centra vníma ako úžasnú príležitosť na vytváranie jedinečného spoločenstva matiek s deťmi. „Vzájomne sa obohacujeme. Naše rozhovory sú nielen o plienkach a príkrmoch, ako som bola zvyknutá v sekulárnom svete mamičiek, ale svoje miesto si nachádzajú aj témy ako výchova vo viere.“

Cíti, že mamičky sú v centre na rovnakej vlnovej dĺžke, že si  vo svojich radostiach i starostiach navzájom rozumejú. Aj ona vyzdvihuje duchovný charakter, ktorým sa Obláčik líši od sekulárnych materských centier. „Každý týždeň sa veľmi teším na môj duchovný doping vo forme modlitby ruženca a slávenia Eucharistie. Je úžasné vidieť, že aj deti to vnímajú ako súčasť týždňa a života,“ uzatvára.