Pamätníky na netradičných miestach

Okolo ciest, ale i horských turistických chodníkov pribúdajú kríže a pamätníky. Sú nielen spomienkou, ale najmä mementom ľudského nešťastia a vyhasnutých životov.

O ich legálnom (či skôr nelegálnom) umiestňovaní sa vedú diskusie. Pokiaľ však priamo neohrozujú cestnú premávku alebo neodporujú dopravným predpisom, sú zo strany polície, správcov ciest aj predstaviteľov Cirkvi tolerované.

Vysoké Tatry/Nový Smokovec. Pamätník členom horskej služby a horským vodcom. Snímka: Ľubomír Kaľavský

SYMBOLICKÉ CINTORÍNY

Tieto miesta sa považujú za symbolické cintoríny. Najviac ich je vo Vysokých a Nízkych Tatrách. Najstarší a najväčší je symbolický cintorín pod Ostrvou pri Popradskom plese. Vznikol v rokoch 1936 – 1940.

Nachádza sa tu pietna kaplnka, vyrezávaný drevený kríž, tzv. detvianske kríže a pamätné tabule s viac než štyristo menami tatranských obetí. Od roku 1954 sa sústreďujú pamätné tabuľky aj okolo sochy Horskej piety pri obci Demänovská Dolina.

Ako symbolický cintorín obetí Nízkych Tatier ho oficiálne otvorili v roku 2010. Ďalšie symbolické cintoríny a pietne miesta sú v Malej a Veľkej Fatre, Považskom Inovci, Malých Karpatoch, Súľovských vrchoch, Kremnických vrchoch, Bystrickej vrchovine, Muránskej planine, Pieninách, Slovenskom raji (Kláštorisko) či pri vodnej nádrži Ružín.

Takto roztrúsené po celej vlasti majú okrem klasických horolezcov a vysokohorských turistov svoje pietne miesta aj členovia horskej služby, skalolezci, trampi, jaskyniari, lesníci, poľovníci.

MODLITBA A OCHRANA

Symbolické cintoríny a malé pamätníky pri cestách, železniciach a chodníkoch majú okrem pietneho aj preventívny charakter – mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu. Prechádza okolo nich veľa ľudí, ktorí sa pri pohľade na ne azda zamyslia nad tenkou a vrtkavou hranicou medzi životom a smrťou.