Pán premieňa Dobročanov na lepších ľudí

Neďaleko Brezna sa v srdci Veporských vrchov nachádza obec Čierny Balog. Rozľahlú dedinu preslávila najmä Čiernohorská železnica či Dobročský prales. Približne 5 000 obyvateľov obce žije v trinástich osadách pozdĺž toku Čierneho Hrona. My sme nazreli do jednej z nich – do Dobroča. Jej kultúrnym i duchovným centrom je Kostol Premenenia Pána.

Balocký kostol im bol malý

Čierny Balog je výnimočný svojimi dvomi samostatnými farnosťami. Tá balocká je zasvätená Nanebovzatej Panne Márii, dobročská zase Premeneniu Pána. Majú však spoločného hlavného patróna – sv. Jozefa Robotníka.

„História farnosti Premenenia Pána v Čiernom Balogu-Dobroči sa začala písať v prvej polovici 20. storočia. Keď Dobročania videli, že balocký kostol je pre nich ďaleko a že sa doň všetci nevmestia, z vlastnej iniciatívy sa rozhodli, že si postavia kostol v Dobroči,“ začína rozprávanie dobročský farár Štefan Šeliga. Kostol vzdialený približne štyri kilometre od toho balockého začali stavať 23. júla 1934.

„Po dvadsiatich siedmich mesiacoch 16. októbra 1936 kostol posvätil prelát Andrej Hlinka. Bola to veľká slávnosť. Tento rok si pripomíname 85 rokov od posvätenia nášho dobročského chrámu.“ V kostole sa podľa slov otca farnosti cítia dobre domáci i návštevníci. A nielen v ňom.

„Okrasou je tiež vonkajšie okolie kostola s kaplnkou Panny Márie, s krížom, so sochou Božieho milosrdenstva, sochou sv. Michala, archanjela, a sochou sv. Jána Pavla II. To všetko je umiestnené v oku i srdcu lahodiacej parkovej úprave, čo nazývame našimi malými vatikánskymi záhradami, kde si veriaci na lavičkách často posedia, pomodlia sa a oddychujú.“

Majú kaplnky i prales

Samostatnou farnosťou sa stal Dobroč v roku 1950. Dnes má farnosť asi 1 450 veriacich. „Prvým farárom bol Ondrej Hrmo, ktorý tam slúžil 36 rokov; pamätajú si ho ako kňaza so srdcom na dlani. Ďalšími kňazmi boli Anton Šimunek, Alois Drienko a Arthur Ciepielski,“ vymenúva svojich predchodcov terajší správca farnosti Štefan Šeliga.

„Z územia tejto farnosti pochádza veľký reformátor lesného hospodárstva Jozef Dekret-Matejovie,“ nezabúda na priekopníka v obnove lesov a dodáva, že v blízkosti je aj známy Dobročský prales, ktorý je národnou prírodnou rezerváciou.

Sakrálne pamiatky farnosti dopĺňajú dve malé kaplnky: „Kaplnka Panny Márie Škapuliarskej v časti Pusté je našou jubilantkou. Tento rok si totiž pripomíname dvesto rokov od jej postavenia (1821). Druhou je Kaplnka Svätej rodiny v časti Brotovo.

Svätú omšu tam vždy slávime v auguste, pretože v zime by to tam pre ťažšiu prístupnosť nebolo možné.“

Prvé Faustínum

Svoje ovečky vedie dobročský farár od roku 2011 a nedá na ne dopustiť. „Žijú tu ľudia dobrého srdca, pracovití a zbožní; do Božieho chrámu prichádzajú zvlášť v nedele a prikázané sviatky všetky generácie od najmladších až po tých najstarších.“

Okrem siedmich aktívnych ruží, ktoré sa striedajú v týždenných intervaloch pri vedení modlitieb pred svätou omšou, sa teší aj zo Spoločenstva apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum, ktoré náboženský život vo farnosti obohacuje od 5. októbra 2003.

„Vo farnosti Premenenia Pána bolo zriadené ako prvé na Slovensku. Tu, v Čiernom Balogu, sa konal v roku 2010 aj prvý kongres apoštolov Božieho milosrdenstva. Zúčastnili sa na ňom významní predstavitelia Cirkvi zo Slovenska, z Poľska a asi 350 ctiteľov Božieho milosrdenstva z celého Slovenska.

Dodnes každý pracovný deň sa veriaci farnosti schádzajú o pätnástej hodine pri milostivom obraze a relikvii sv. sestry Faustíny na korunku Božieho milosrdenstva, posvätný ruženec a svätú omšu.

Združenie Faustínum sa pravidelne stretáva desaťkrát do roka vždy tretí piatok v mesiaci okrem leta, aj za účasti členov a ctiteľov z okolitých farností,“ približuje spoločenstvo, ktoré chce slúžiť posolstvu Božieho milosrdenstva. Jedno veľké spoločenstvo tvoria i samotní farníci.

„Tí, ktorí chcú žiť spoločenstvo lásky s Bohom a ľuďmi, tu majú na to vytvorené podmienky a spoločne kráčajú po ceste, ktorú nám ukazuje Pán. Túžime po tom, aby aj nás dennodenne premieňal na lepších ľudí a kresťanov. Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo si Dobročania vybrali toto patrocínium.

Pripodobňovať sa Pánovi a premieňať sa na lepších ľudí podľa jeho vzoru. A to platí pre nás všetkých,“ dodáva na záver farár farnosti Premenenia Pána v Čiernom Balogu-Dobroči Štefan Šeliga.