Patróna zmenili na poslednú chvíľu

Kúsok za Bratislavou natrafíte na mladú, rýchlo sa rozrastajúcu satelitnú miestnu časť Čierna Voda, ktorá oficiálne patrí k obci Chorvátsky Grob, tak trochu si však žije vlastným životom. Má viaceré škôlky, základnú školu či kostol, ktorý má svojho správcu, hoci (aspoň zatiaľ) nie je samostatnou farnosťou.

Ako sami hovoria, sú netypická komunita - bývajú tam prevažne mladé rodiny s malými deťmi.

„Dôchodcov je tu máličko, asi 10 percent. Mladých tiež nie je veľa, len teraz dorastajú, ale zase detí je tu neúrekom. Tie spolu so svojimi rodičmi tvoria najväčšie spoločenstvo,“ hovorí Zuzana Peťovská, ktorá sa venuje predškolákom.

Keď sa sem pred rokmi (ešte pred postavením kostola) nasťahovali, viaceré aktívne veriace rodiny sa spojili a pomáhajú organizovať duchovné aj spoločenské aktivity. A tých je veru dosť.

Organizujú sa rodinné tábory, splavy, detské, miništrantské i manželské stretnutia, duchovné obnovy, modlitby matiek či otcov, modlitby gestom, biblické tance, farský ples a liturgiu obohacujú tri spevokoly. Výhodou podľa jednej z aktívnych mamičiek je to, že obyvatelia Čiernej Vody sú pozbieraní z celého Slovenska – od východu až po západ.

„Sú to ľudia, ktorí boli aktívni v iných spoločenstvách, tak pokračujú ďalej. Pozbieralo sa tu aj viacero rôznych spiritualít, čo je výnimočné, lebo aj napriek rôznosti to funguje. Máme síce rozmanité pozadia, ale pekne spolu žijeme.“

Z početných fungujúcich spoločenstiev sa teší aj rektor kostola Cyril Sitár, ktorý „farnosť“ spravuje tri roky: „Náš patrón Ján Pavol II. povedal, že farnosť má byť spoločenstvo spoločenstiev - a to tu funguje.“

K rôznorodosti prispievajú aj návštevy kňazov a biskupov z misijných krajín, ktorí k nim chodia viackrát do roka – nedávno prijal ich pozvanie biskup Ludovick Minde z Tanzánie.

Stretnutia v kontajneri

S duchovným otcom Cyrilom sme sa stretli pred čiernovodským kostolom, sadli sme do auta a onedlho sme sa ocitli na jednej z novovybudovaných ulíc, ktoré tu rastú ako huby po daždi. Zastali sme pred nenápadnou bielou „búdkou“ - kontajnerom, kde nás čakala naša respondentka Zuzana.

Ako sme aj neskôr zistili, na provizórne podmienky sú zvyknutí – kým nestál kostol, sväté omše a duchovné aktivity mali v budove miestnej škôlky či v rodinách.

Aj dnes sa napríklad manželské stretnutia robia v domácnostiach niektorej z nich, funguje však aj pastoračné centrum pri kostole a malá klubovňa s vonkajším ihriskom, ktoré je prístupné všetkým deťom.

V útulnom kontajneri je už druhý rok Klubík – komunitná kresťanská škôlka pre 13 predškolákov. Deťom sa venujú tri učiteľky, popoludní sa priestor využíva na doučovanie, občas na tvorivé workshopy.

Zuzana Peťovská predstavuje aj ďalšie plány: „Začíname s deťmi vo veku 3 až 6 rokov zatiaľ v provizórnych priestoroch klubovne robiť Katechézy Dobrého pastiera, ktoré sú založené na sprevádzaní detí a vytvorení pre ne vhodného priestoru, aby v ňom mohli zažívať osobné stretnutie so živým Bohom.

Chceme ešte jednu väčšiu miestnosť pre átrium. Je to beh na dlhé trate, lebo okrem vybudovania priestorov pre átrium sa musíme postupne vyškoliť za katechétov. Katechézy Dobrého pastiera sa nám však javia ako najlepšie, čo môžeme deťom vo veku od 2 do 15 rokov ponúknuť.“

Od prvých krokov po veľké výpravy

O intenzívne sa angažujúcich ľudí núdzu nemajú, hoci vraj nováčikov veľmi nepribúda. Zuzana tvrdí, že „na začiatku bolo viac nadšenia, dnes, keď aj prichádzajú na Čiernu Vodu nové rodiny, nezapájajú sa tak do farského života. Na tú masu ľudí, ktorá sa sem každý rok sťahuje, sa nám podarí pritiahnuť iba zopár rodín“.

Miestny kňaz ich ale povzbudzuje, že práve vplyvom svedectva aktívnych rodín prichádzajú do cirkevného spoločenstva okolo Kostola sv. Jána Pavla II. noví ľudia.

Duchovný program vedú iniciatívni rodičia pre najmenšie deti až po manželské páry, najstarší ľudia sa združujú v ružencovom bratstve. Samozrejme, koronakríza a rozsiahle obmedzenia ich brzdia.

Zvyčajne sa však mamy na materskej s deťmi od pol druha roka stretávajú v pastoračnom centre na programe Prvé kroky s Bohom, kde tancovaním, spievaním či kreslením spoznávajú Boha a ďakujú za všetky jeho požehnania.

Pre deti od štyroch rokov až po násťročných je zase Veľká výprava, kde putujú Bibliou od Adama až po Ježiša Krista a Cirkev, diskutujú, modlia sa i hrajú. „Je to taká výprava dejinami spásy,“ vysvetľuje Cyril Sitár.

Obľúbené sú tiež manželské stretnutia, ktoré na rozdiel od detských stretiek fungujú celoročne. Páry si tak dvakrát do mesiaca prehlbujú duchovný život a spoločne si pomáhajú kráčať do neba. Cez leto potom pripravujú rodinné tábory i putovačky, na ktorých zdolávajú výšky.

Zaujímavou aktivitou sú manželské večery. Približuje ich duchovný otec: „Sú o tom, aby manželia strávili spoločný čas pri romantickej večeri pri sviečkach v intímnej atmosfére. Majú pred sebou materiály a otázky, o ktorých sa vo dvojici rozprávajú.“

Talentovaní hudobníci

Nedeľné sväté omše spríjemňujú tri farské spevokoly, šikovná organistka Martina Pachová i viacerí umelci – pesničkár Peter Janků aj zbormajsterka speváckeho zboru Technik STU Petra Torkošová. Kostolnú hudbu tak robia nadšenci a amatéri, ale tiež vyštudovaní konzervatoristi a profesionáli.

Pre tých mladších je spevokol Ryby a rybičky, v ktorom vystupujú predškoláci a školáci základných i stredných škôl. Spievajú každú nedeľu na predpoludňajšej svätej omši o 11. hodine, ale i pri slávnostnejších chvíľach.

Pre starších je zase zbor SKLZ, ktorý tvoria mladí, ale dospelí ľudia; liturgiu obohacujú v nedeľné rána, ako aj počas sviatkov. Tretí - chrámový zbor spieva počas najväčších sviatkov roka či významnejších farských udalostí – napríklad aj počas hodov, ktoré zvyknú byť pred sviatkom sv. Jána Pavla II.

Tento rok boli pre opatrenia skromnejšie, za bežných okolností je to dôstojná obecná slávnosť. „Zvyčajne vtedy vítame slávnostných kazateľov, organizujeme koncert, na ktorý si zbory vždy pripravia nádherné skladby.

Vtedy do kostola prichádzajú aj staršie generácie ľudí – rodičia a starí rodičia našich farníkov, ktorí sem bežne počas roka často nechodia, keďže sú roztrúsení po celom Slovensku,“ ozrejmuje rektor kostola.

Z peknej a kvalitnej hudby (a nie iba počas hodov) sa teší nielen on, ale i samotní veriaci, ktorí približne 300-miestny kostol každú nedeľu (keď nie sú zrovna obmedzenia) zaplnia do posledného miesta. S úsmevom hovorí, že už jeho predchodcovia pri stavbe kostola architektov podpichovali, že bude malý.

Veriaci z Čiernej Vody sú vďační svojmu arcibiskupovi Stanislavovi Zvolenskému, že keď videl ich duchovné nadšenie, zabezpečil financovanie aj realizáciu kostola prostredníctvom vtedajšieho obetavého farára Jozefa Kempa.

Zároveň i kňazom saleziánom, ktorí sa duchovne starali o veriacich na Čiernej Vode v období, keď ešte kostol nestál a Čierna Voda nemala svojho vlastného kňaza.

Blízky Ján Pavol II.

Keď sa pozriete na všetky úradné dokumenty a projekty kostola, svieti v nich nápis Kostol Matky Božieho milosrdenstva. Pôvodne mal byť totiž zasvätený jej.

Súčasný rektor kostola to vníma ako súvis so sestrou Faustínou a jej výrokom, že svet sa má ponoriť do Božieho milosrdenstva, lebo kto neprijme Božie milosrdenstvo, bude odkázaný na Božiu spravodlivosť.

„Potom prišla myšlienka, že by sa kostol mohol zasvätiť Jánovi Pavlovi II. – čakalo sa však na jeho svätorečenie, ktoré malo byť niekedy v tom čase, ako sa mal kostol dostavať. Nakoniec sme sa pár mesiacov pred konsekrovaním kostola (konsekrácia bola 26. októbra 2014) dozvedeli dátum jeho svätorečenia, ktoré bolo v apríli, takže patrocínium bolo jasné.“

V čase, keď sa na podnet vtedajšieho farára v Chorvátskom Grobe Juraja Augustína, ktorý kúpil pozemok, začal stavať kostol (už za jeho nástupcu Jozefa Kempa), sa vôbec nerátalo s tým, že by obľúbený pápež stihol byť vyhlásený za svätého, nečakalo sa, že by to mohlo byť tak rýchlo.

Ďalším z dôvodov je tiež blízkosť Čiernej Vody k susedným Vajnorom, kde v roku 1990 vstúpil Ján Pavol II. na slovenskú zem a pobozkal ju.

„Rovnako aj to, že v obci žijú prevažne mladé rodiny, ktoré tvoria základ cirkevného spoločenstva a práve rodiny boli Jánovi Pavlovi II. veľmi blízke. Rodina podľa neho tvorila základnú bunku spoločnosti. Zároveň je to súčasný svätec, ktorého si väčšina ľudí pamätá, preto je ľuďom bližší ako povedzme svätec, ktorý žil pred niekoľkými storočiami,“ zamýšľa sa duchovný otec.

„Ale, samozrejme, uctievame si aj Pannu Máriu, tá je na prvom mieste,“ hovorí s úsmevom. Farníčka Zuzana ho dopĺňa: „V presbytériu máme veľkú fotografiu Jána Pavla II., čiže vždy, keď sme na svätej omši, pozeráme sa na neho a je s nami takto prítomný. Aj záverečné požehnanie nám náš kňaz stále udeľuje na jeho príhovor.“