Pestré Toskánsko láka i dobrodruhov

Toskánsko – to sú tiež vinice s lahodným vínom; Florencia ako srdce tohto kraja a symbol humanizmu a renesancie; úzke uličky, malé mestečká, srdeční ľudia, hudba a spev do neskorého večera, šťavnatá stredne prepečená fiorentina, lahodné ovčie syry, správne zaúdené prosciutto, kúsok torty della nonna plnenej vanilkovým pudingom. Na konci dňa treba všetky pestré zážitky zakončiť pozorovaním romantického západu slnka možno aj s pohárom desaťročného Sangiovese. Pri návšteve Toskánska však stoja za zmienku i miesta, ktoré sa nie vždy objavujú v bedekroch.

Saturnia

Kúpeľné mesto Saturnia je známe najmä horúcimi minerálnymi prameňmi, ktoré počas storočí vytvorili prírodné kaskádové divadlo. Spomínané pramene Cascate del Mulino (alebo tiež Gorello) vytvoril podľa legendy Jupiterov blesk, ktorým najvyšší starorímsky boh minul svojho protivníka Saturna. V skutočnosti však horúci prameň pochádza z blízkeho vrchu, ktorý bol kedysi súčasťou vulkánu. Starovekí Etruskovia verili v priam zázračný charakter tohto miesta a Rimania ho mali v takej obľube, že okolo prameňa postavili mesto. Dnešní návštevníci majú možnosť zmierniť si v kúpeľoch zdravotné problémy týkajúce sa dýchacej a tráviacej sústavy, ale najmä zrelaxovať.

Už z diaľky sa črtajúca akási danteovská panoráma kúpeľov je pohladením pre oko i dušu. Vzácne termálne pramene sú rozdelené do dvoch častí. Prvá je v rámci luxusného hotelového komplexu spoplatnená, no ponúka pestré množstvo procedúr. Druhá, omnoho populárnejšia je však časť, ktorá je celoročne voľne sprístupnená každému, kto má záujem navštíviť toto prekrásne miesto. Treba sa však obrniť trpezlivosťou a počítať s veľkým množstvom návštevníkov najmä v hlavnej sezóne počas júla a augusta.

Samotná dlhodobo prehliadaná dedinka sa stala rušným centrom pre turistov, ktorí so záujmom navštevujú blízke etruské nekropoly, klasické rímske oblúky či stredoveký kostol Santa Maria Maddalena známy už v 12. storočí, pýšiaci sa maľbou Madony s Dieťaťom od maliara Benvenuta di Giovanniho (1436 – 1518). Rovnako pevnosť La Rocca či múzeum prezentujúce nálezy z etruských a rímskych čias dotvárajú kolorit rušného mestečka.

Opátstvo San Galgano

Očarujúce v šate každého ročného obdobia je pôvodne cisterciánske opátstvo z 13. storočia. Leží v údolí medzi mestečkami Chiusdino a Monticiano v provincii Siena. Ešte nedávno o ňom vedelo iba zopár ľudí z okolia a fanúšikov filmu či videohier. So stále stúpajúcim vplyvom sociálnych sietí sa však preslávilo a otvorilo svoje brány turistom, milovníkom histórie aj zvedavým cestovateľom dobrodruhom, ktorí obdivujú monumentálnu sakrálnu stavbu bez strechy. Opátstvo sa tiež stáva obľúbeným miestom letných komorných koncertov či dokonca svadieb.

Opátstvo vzniklo okolo pôvodnej pustovne svätého Galgana v 13. storočí a bolo dokončené o šesť desaťročí neskôr. Rozvíjalo sa, bohatlo a postupne sa stalo akýmsi spojencom vtedajšej Sienskej republiky. Časom však začalo upadať a koncom 14. storočia tam zostal už iba opát. V 18. storočí sa pravdepodobne počas búrky zrútil zvon, ktorý zničil celú strechu. Veľkú časť ruín použili ako stavebný materiál, ale napriek tomu, že stavba prešla viacerými rekonštrukciami počas 19. a 20. storočia, už navždy zostala bez strechy.

V blízkosti tejto stavby sa nachádza aj pustovňa, rotunda Montesiepi či hrobka svätého Galgana Guidottiho, ktorý podľa legendy v roku 1181 na znak úcty ku krížu ako symbolu mieru a spásy zabodol svoj meč do skaly – viacerí tu vidia podobnosť s legendou o kráľovi Artušovi. Meč dodnes zostal zasadený do skaly, i keď sa ho mnohí odvážlivci snažili zmocniť.

Pitigliano

V nadmorskej výške 313 metrov nad morom v srdci provincie Grosseto sa nachádza ďalší skvost toskánskeho sveta - tufové mesto Pitigliano. Vybudovali ho na tufe (hornina pozostávajúca z navrstvených sopečných vyvrhlín – pozn. aut.), pôvodne bolo obývané civilizáciou starých Etruskov. V 13. storočí sa Pitigliano stalo centrom celého okolitého kraja. Koncom 13. storočia prevzal nad mestom vládu rod Orsiniovcov a rozpútali sa takmer 150 rokov trvajúce boje o dominanciu so Sienou ukončené kompromisom - Pitigliano získalo štatút kraja, no zároveň uznalo Sienu ako vedúceho suveréna.

Pozostatky etruskej civilizácie - stredoveké a renesančné stavby, ako napríklad niekdajšia Katedrála sv. Petra a Pavla, Kostol Santa Maria, mestské hradby či pevnosť Orsini – dnes dopĺňajú obchody a taverny. Spoločne vytvárajú pestrý kolorit historického centra. Zaujímavosťou je, že srdce starého mesta je známe aj pod názvom malý Jeruzalem, kde prítomnosť židovskej komunity s vlastnou synagógou a jej integrácia znamenali obohatenie celkového sociálneho kontextu mesta.