Pod oknami fary majú Svätú zem

Zima na Kysuciach dáva ľuďom zabrať. Mráz im zachádza pod nechty, no úsmev na tvárach nezmŕza. Potvrdzuje to aj farár František Mikuláš (43), ktorý nás víta pred hlavným vchodom farskej budovy. Kostolníčka Marta Delinčáková (68) hovorí: „U nás je stále veselo,“ a podáva nám ruku.

ANJELI STRÁŽNI

Farský kostol je zasvätený svätému Matúšovi. „Všimli ste si, že je tu zobrazený trikrát? Na oltárnom obraze, ako píše evanjelium, na stropnej maľbe Poslednej večere a na pravej stene so svojím symbolom,“ dozvedáme sa od farára.

Chrám postavili v  roku 1768 a odvtedy bol svedkom mnohých udalostí. František Mikuláš spomenie kuriozitu, ako sa zlodeji cez okno dostali k oltáru a ukradli dve sochy anjelov. „Bolo to presne pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi,“ pohotovo doplní číselný údaj kostolníčka Marta.

Zlodejov však chytili a anjeli sú späť na svojich miestach. Ochranné krídla rozprestreli pred vyše tromi rokmi. Prvého júla 2019 sa obcou prehnala víchrica. Nápor nevydržala dvestopäťdesiatročná lipa, ktorá rástla povedľa kostola, a „oprela sa“ o kostolnú vežu.

„Ale zvalila sa, až keď sme všetci vošli do kostola,“ prízvukuje kostolníčka. „Vďaka Pánu Bohu,“ pridáva sa farár, „až keď boli veriaci v bezpečí chrámu, lipa spadla. Ani sme to nepočuli, len naša organistka Dominika na chóre spozorovala, že vonku sa niečo deje.“

Lešenie okolo veže stlmilo dopad obrovského stromu, a tak sa kostol nepoškodil.

Farský Kostol sv. Matúša. Snímka: Monika Šimoničová

KILOMETROVÁ VIERA

Kysucká zima ukazuje svoju silu, a tak pozvanie na teplú kávu padne vhod. Pridáva sa i starosta Anton Varecha (46), animátorka Lenka Chovancová (42) a výtvarníčka Kamila Gabošová (37), ktorá je aj šikovná cukrárka. Nielen farské spoločenstvo, ale i nás rozmaznáva mandľovými makrónkami.

Vysoká nad Kysucou má približne 2 500 farníkov. Hoci mnohí sú „odrezaní“ od chrámu, ich viera, ktorú si vo farnosti odovzdávajú z generácie na generáciu, prekonáva kilometre.

Noviny amerických Slovákov Obrana (15. 12. 1931) uvádzajú, ako voľakedy museli ľudia z odľahlých osád vstávať hneď po polnoci, aby stihli obriadiť statok a prísť na svätú omšu. Cesta im trvala aj dobré dve hodiny. A tak sa rozhodlo, že je nevyhnutný druhý kostol, ktorý postavili v roku 1931 vo filiálke Vyšný Kelčov.

MLADÉ SRDCIA

Po covidovom období sa animátori z tímu Mladé srdce opäť snažia pritiahnuť mladých a detí. „Bije tu staré srdce s mladým,“ zasmeje sa čiperná farníčka Marta. Vedúca Lenka chváli mladých, že sa aktívne zapojili do Týždňa Cirkvi pre mladých.

„Prvé tri dni sme mali modlitbovú reťaz. Pozerali sme film Nehanbím sa o mladej odvážnej katolíčke. V piatok sme mali deň odriekania. Na svätú omšu mohli mladí priniesť čokoľvek, čoho sa chceli zriecť, napríklad sladkosti, hry, oblečenie.“

Všetko potom podarovali centru pre deti a rodiny. V sobotu upratovali kostoly a v nedeľu ukončili týždeň mládežníckou svätou omšou a púťou ku Kaplnke Panny Márie Lurdskej v osade Jedľovník.

S RUŽENCOM DO SVETA

Vysocká farnosť ukrýva vo svojich kopcoch netradičnú ružencovú cestu do sveta. Za myšlienkou je starosta Anton Varecha. „Videl som to v Olomouci na Morave.“

Inšpirovaní susedmi sa zapojili do projektu. Rodil sa pomaličky, hľadali spôsob i miesto. Zvolili chodník do osady Vrchrieka, z ktorej drotári chodili s ružencom do sveta, aby sa postarali o rodinu.

Ženy ich vyzerali spoza okien a tento motív sa Vysočania rozhodli zachovať – osadili päť krížov, ktoré majú nad a pod ramenami okná s ružencovými výjavmi. Grafické návrhy sa vypaľovali plazmou do korténovej ocele.

„Po ukončení prác sme išli hore a modlili sa, ledva sme to vyšliapali,“ povzdychne si Marta. Cesta síce trvá necelú hodinku, no od tretieho zastavenia treba trochu zabrať do kopca.

Hore sa dá oddýchnuť na lavičkách pri Kaplnke Panny Márie Lurdskej. Vedľa je zvon, ktorý 16. októbra minulý rok požehnal turzovský dekan Ján Vrbata. Scenéria učupená medzi vysokými ihličnanmi je ako stvorená na rozjímanie.

VYRÁSTLA TU SVÄTÁ ZEM

Na modlitbu je vhodná aj biblická záhrada, ktorou sa môže farnosť Vysoká nad Kysucou pochváliť ako jediná na Slovensku. „Pred covidom sme sa chystali na púť do Svätej zeme,“ vovádza nás do témy farár.

Lenže covidové opatrenia dali ich pútnickým topánkam stopku. A tak keď nešli Vysočania z Kysúc do Svätej zeme, vyrástol kúsok Svätej zeme na Kysuciach. Vyhrnuli si rukávy a pustili sa do práce.

„Počas lockdownov bolo dosť času naštudovať si veci. V záhradníctvach sme začali zháňať rastliny, ktoré sa spomínajú v Biblii a rastú vo Svätej zemi,“ opisuje počiatky František Mikuláš. Popritom nám ukazuje stromček Ficus sycomorus (poľná figa), ktorý im poslali priamo z Izraela.

Je to strom, „na ktorý vyšiel Zachej; a starozákonný prorok Amos hovorí, že nie je prorok, ale pastier a narezávač poľných fíg. Totiž aby rýchlejšie dozreli a boli ľahšie stráviteľné, narezávali sa nožmi“, vysvetľuje prepojenie so Svätým písmom.

„Záhrada je vždy rozrobené dielo,“ vraví Kamila, a tak stále dosádzajú nové dreviny. „Keď niekto príde, najmä kňazi, doberajú si ma: Máte tu lentyšek? Máte tu céder, olivu...? Oni nám povedia, aké nám ešte chýbajú,“ ozrejmuje farár.

DO ZÁHRADY S PÍSMOM

„Ak si vo Svätom písme začnete všímať rastliny, nemôžete si nevšimnúť aj záhrady,“ hovorí farár a dodáva, „hneď v Knihe Genezis čítame, že človek sa s Bohom stretával v záhrade Eden. Evanjeliá zase spomínajú Getsemanskú záhradu, kde sa Boží Syn často stretával so svojimi učeníkmi. Významná je aj záhrada, kde pochovali Ježiša a kde vstal z mŕtvych. V nej sa so Zmŕtvychvstalým stretla Mária Magdaléna. Môžeme vidieť, že v Biblii je záhrada miesto, kde sa človek stretáva s Bohom.“

Vysockí „bibliobotanici“ vytvárajú náučnú záhradu, v ktorej človek lepšie spozná nielen dreviny, ale najmä Sväté písmo. Preto je vhodné mať ho so sebou. Prehliadka sa začína v bielej záhrade, ktorá symbolizuje nevinnosť.

„Spolu sme tu vysadili 1 200 bielych tulipánov, a keby pán farár chcel, požičiam mu dva dalmatínce, hodili by sa,“ smeje sa Marta. V strede okrasných drevín stojí strom poznania dobra a zla. Keďže sa nevie, aký druh to presne bol, vo Vysokej si zvolili „chutnú, krásnu a vábivú“ granátovú jabloň.

Od nej sa putuje k stromu života. Podľa kresťanskej tradície je ním kríž. Jeho ovocie (Kristovo telo) nám dáva večný život. Cestou po biblickej záhrade sa objaví akácia, z ktorej bola archa zmluvy; tamariška, čo zasadil Abrahám; vinič, ktorý vysadil Noe po potope; myrta, cyprus; lentyšek z príbehu o krásnej Zuzane; mandľovník, figovník, datľová palma, píniová borovica a všetkých päť rajských stromov.

Pri každej drevine je zapichnutý štítok so slovenským i latinským názvom a súradnicami z Biblie. Každú menovku ručne vyrobila výtvarníčka Kamila, ktorá sa venuje aj kaligrafii. Keďže ide väčšinou o exotické dreviny, ktoré by v  našich podmienkach mohli zmrznúť, na zimu ich uskladnili do hospodárskej budovy.

„Piati chlapi ich sem dávali. Veľmi boli šikovní, ani nič nepoškodili, ani hlinu nevysypali,“ pochvaľuje Marta vysockých mužov. „Ale som im povedala: Ako ste ich sem teraz dali, tak ich musíte na jar vyniesť!“ No nielen fyzickú silu a vedomosti, ale najmä svoju vieru si tu preveríte.

Pred vstupom do fary je totiž moruša, pri ktorej v Lukášovom evanjeliu Ježiš povedal: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ,Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás.“

S farárom Františkom sa zhodujeme, že na púti viery máme ešte riadny kus pred sebou... V biblickej záhrade majú ešte všelijaké plány, no farár sa už teší, keď bude „sedieť pod viničom a figovníkom“, čo v biblickej terminológii značí čas pokoja a odpočinku.

Tam bude „meditovať nad Božím slovom, modliť sa, pripravovať si kázne a tešiť sa z krásy Božieho stvorenstva“.

Peknou bodkou na záver návštevy bolo zasadenie ruže, nad ktorou budú mať Katolícke noviny patronát. Snímka: Monika Šimoničová

RUŽA KATOLÍCKYCH NOVÍN

Dostávame ponuku zasadiť v záhrade ružu. „Volá sa Raubritter, čo v nemčine znamená lúpežný rytier,“ informuje farár. Jej názov súvisí s názvom obce, „lebo Vysoká sa v 17. storočí oficiálne volala Lúpežovo“, ozrejmuje starosta Anton Varecha.

„Dobre, mládež, dajte si ešte makrónku a ide sa na to,“ zvoláva partiu farár, z ktorého je razom záhradník v gumákoch s vrecom špeciálneho substrátu v rukách. „Na to si potrpí,“ prezradí Kamila.

My dostávame pracovné rukavice a lopatku. Marta zas automaticky berie „svoje náradie“ – krhlu s vodou a vôbec nevadí, že jej natečie do topánky. „Vidíte nejaký mozoľ na ruke? Nevidíte, lebo keď sa robí s láskou, nie sú mozole,“ vraví pritom.

„Bude to dvojmetrová ruža. Musí sa zakoreniť. Keď zakvitne na druhý rok, to bude paráda, musíte sa prísť pozrieť. Budete mať nad ňou patronát,“ vraví farár.

„Teraz ju ale budete musieť chodiť polievať,“ smeje sa Marta a vážne dodáva, že biblická záhrada ich stmelila, vytvorili spoločenstvo „a strávili v nej krásne chvíle“.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.