Pod srdcom katedrály

To, že sa pod kostolmi nachádzajú krypty či kostnice, nie je nič výnimočné. Ani to, že sa v minulosti okolo farských chrámov rozprestierali cintoríny.

„Košičania či turisti si možno pri prechádzke okolo divadla, fontány a hlavného námestia ani neuvedomujú, že na týchto miestach bol kedysi cintorín,“ začína zaujímavosťou kurátor Dómu sv. Alžbety Tomáš Harbuľák.

Cintorín postupne zanikol. V roku 1771 vtedajší jágerský biskup Karol Esterházy zakázal pochovávanie do vnútromestských cintorínov, interiérov chrámov a krýpt najmä z hygienických dôvodov.

NOVÁ KRYPTA

Rakva s pozostatkami kardinála Jozefa Tomka leží pod srdcom katedrály, teda hlavným oltárom. Historická krypta to však nie je. „Miesto bolo predtým zasypané. Prázdny priestor v centrálnej časti chrámu vznikol v roku 1896, keď sa riešila narušená statika,“ vysvetľuje archivár Arcidiecézneho archívu v Košiciach Peter Zubko.

„Asi pred pätnástimi rokmi v rámci rekonštrukcie dómu v ňom urobili šesť miest na pochovanie, čiže vznikla nová krypta, ktorá tam predtým nebola.“

Miesta v najnovšej katedrálnej krypte vyhradili pre výnimočných klerikov – arcibiskupov či biskupov spojených s katedrálou i arcidiecézou. Veriaci do nej budú môcť z času na čas prichádzať, modliť sa, ďakovať a spomínať.

„Najmä v dušičkovej oktáve či počas výročí, ktoré sa budú spájať s otcom kardinálom Tomkom,“ hovorí Tomáš Harbuľák.

ZAPEČATENÉ

Bežne bola doteraz návštevníkom prístupná iba jedna – Rákociho krypta pod Kaplnkou sv. Štefana. „Súvisí s  prenesením ostatkov grófa Františka II. Rákociho, jeho matky Heleny Zrínskej, syna Jozefa a familiarity v roku 1906 do Košíc.“

Dómsky kurátor dodáva, že dnes by už podľa kánonického práva v katedrále pochovaný byť nemohol, keďže nepatril medzi členov kléru. V chráme sa nachádzajú ďalšie hrobky, no tie sú zapečatené a nevchádza sa do nich.

V severozápadnej krypte sú pochovaní neznámi mešťania. Archivár Peter Zubko spomína i zaniknutú kryptu pod eucharistickou kaplnkou: „Postavili ju v 15. storočí pre mešťana Augustína Kromera, ktorý dal kaplnku vystavať.“

Kedysi mala katedrála kryptu aj v miestach severnej veže pod dnes už neexistujúcou kaplnkou. Vo výbežku smerom k Urbanovej veži stála do roku 1896 Kaplnka sv. Jozefa. Jej hranice naznačujú železné výbežky na dlažbe pri katedrále.

„Ba boli aj iné, dnes už nevedno kde. Pred reštaurovaním sa ako prvá uvádzala veľká alebo farská krypta, zrejme bola niekde pod hlavnou loďou.“

BISKUPSKÁ KRYPTA

Pred zrakmi verejnosti je uchránená i posledná dómska krypta. „Keď vojdete hlavným vchodom do chrámu, po pravej strane sa nachádza Matejov lampáš, ktorý pripomína svetlo, ktoré svieti zosnulým na ceste ku Kristovi, a po schodíkoch sa vchádza do Kaplnky Metercie,“ vysvetľuje kurátor.

Pod kamennou platňou v jej podlahe nájdeme kryptu biskupov. „Naposledy bola otvorená pri pohrebe biskupa Jozefa Čárskeho. Od jeho smrti v roku 1962 až do roku 1990 diecéza nemala pastiera v osobe biskupa.“

Práve biskup Čársky mladého bohoslovca Jozefa Tomka poslal na jeseň v roku 1945 na kňazské štúdiá do Ríma. Rovnako je v  hrobke biskup Augustín Fischer-Colbrie, ktorý zomrel v roku 1925 v povesti svätosti.

„Tiež biskup a mecenáš umenia Žigmund Bubič, biskup Ján Perger, biskup Ignác Fábry, ktorému darovali dodnes používaný sedes z roku 1852, ale i biskup Štefan Čech či prvý košický biskup Ondrej Szabó,“ uzatvára Tomáš Harbuľák.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.