Prežili sme výnimočné chvíle s výnimočným svätcom

Dominikáni na celom svete slávia 800 rokov od narodenia svätého Dominika pre nebo. Toto výročie si chcela výnimočným spôsobom pripomenúť aj dominikánska rodina na Slovensku. Jej členovia s malou dušičkou žiadali, či by mohli dostať putovný relikviár.

Na ich veľkú radosť bola táto prosba vypočutá. Od 5. septembra do 2. októbra tak zavítali relikvie svätého Dominika pod Tatry. Putovali od Petrovian cez Košice, Zvolen, Žilinu, Tvrdošín, Chlebnice, Hlohovec, Trnavu, Dunajskú Lužnú, Bratislavu až do Skalice.

Vrcholom púte bolo celoslovenské stretnutie dominikánskej rodiny a svätá omša za účasti magistra rehole Gerarda Francisca Timonera, OP, v národnej svätyni v Šaštíne 1. a 2. októbra. Katolícke noviny sa boli pozrieť, ako to vyzeralo u sestier dominikánok v Dunajskej Lužnej, kde si relikvie uctili v Kaplnke bl. Imeldy.

Cestu k relikviáru si našli aj najmenší

Už pri vstupe do konventu nás privítal milý úsmev sestry Martiny. Mala radosť z prítomnosti relikvií a hovorila o veľkom požehnaní, že na Slovensku sme mali možnosť v podstate v rovnakom čase privítať svätého Dominika i Svätého Otca Františka.

No tešila sa aj z detí z miestnej Cirkevnej materskej školy Madony Žitného ostrova, ktoré prišli za sestrami, aby si spoločne uctili relikvie svätého Dominika pri bohoslužbe slova. Tú v piatok 24. septembra viedol dominikán, páter Bruno Branislav Donoval.

„Svätý Dominik je svetlom, ktoré nám prináša svetlo Pána Ježiša. Horel veľkou láskou k Pánovi Ježišovi a túto lásku sprítomňoval každému, s kým sa stretol. Radostnú zvesť máme takto niesť aj my,“ povedal páter Bruno v príhovore deťom. Tie sledovali relikviár so zvedavosťou im vlastnou, zaujímalo ich, čo to je a kto tam je. Spontánne odpovedali na pátrove otázky a bez zábran porozprávali aj čosi navyše.

Aj keď ešte možno veľa slovám o relikviári nerozumeli, určite sa doma podelili o svoje zážitky a boli tak malými apoštolmi vo svojich rodinách. Povzbudením boli aj pre sestry, ktoré sa s deťmi stretávajú na bohoslužbe slova pravidelne. Ide o vzájomné obohatenie.

„Prinášajú nám život, ktorý potrebujeme pri starnutí. Je to aj náš apoštolát, že prijímame tieto detičky medzi seba. Ony k nám veľmi rady prichádzajú. Vedia, že sa za ne modlíme. So sestrami sme dohodnuté, že každá z nás sa modlí za konkrétne dieťa.

Obetujeme za ne naše každodenné ťažkosti,“ vysvetlila sestra Rajmunda, ktorá vedie konvent, kde sa nachádzajú prevažne staršie a choré dominikánky.

Pre sestry to bol silný zážitok

Do Dunajskej Lužnej prišli relikvie týždeň po návšteve Svätého Otca na Slovensku. Katolícke noviny zaujímalo, či to brali sestry ako požehnanie, že môžu prežívať dve takéto veľké udalosti krátko po sebe.

„Úprimne poviem, že keď som sa dnes pred raňajkami modlila, hlavou mi preblesklo: páni, to je taký požehnaný rok – bol tu Svätý Otec, je tu svätý Dominik, slávime 800. výročie narodenia svätého Dominika pre nebo.

Čo mi ako dominikánke viac treba? Je to veľmi silný zážitok, lebo pochybujem, že ešte niekedy v živote budem takto blízko pri relikviách svätého Dominika,“ vyznala sa sestra Jozefa. Mimoriadnosť týchto dní umocnila u sestier dominikánok aj malá slávnosť.

Počas prítomnosti relikvií v Dunajskej Lužnej vstúpila totiž do postulátu nová kandidátka. „Bol to silný okamih, ako stála pri svätom Dominikovi. Ten akoby bol svedkom, keď ona povie áno svojmu vstupu do postulátu. Vtedy som si zaspomínala, ako som túto udalosť prežívala ja,“ priblížila svoje pocity sestra Terézia.

Príklad svätého Dominika je živý i dnes

Relikvie po Slovensku sprevádzal páter Bruno. „Keď sme sa pripravovali na jubileum, prejavili sme veľkú túžbu, aby svätý Dominik mohol prísť a putovať po našej krajine. Svätý Dominik je totiž osobnosť, ktorá každého z nás, ktorí sme dominikáni, osobitným spôsobom oslovila.

Či už apoštolátom, kázaním, alebo hlbokým vzťahom k Bohu a blížnemu,“ priblížil páter Bruno. Ako dodal, ich zakladateľa charakterizuje súcit voči biednym, čo si chceli zobrať za príklad aj oni. „Preto sa dominikánska komunita v Dunajskej Lužnej rozhodla počas pandémie zriadiť centrum potravinovej pomoci.

A takýmto spôsobom pretavovať to, čo kážeme, čo hovoríme o evanjeliu, do konkrétnych skutkov lásky. Potravinová pomoc je gestom inšpirovaným skutkom svätého Dominika, ktorý predal svoje knihy, aby mohol nasýtiť Krista.“

Na otázku, ako páter Bruno prežíval chvíle v prítomnosti otca dominikánskej rodiny, dostávame túto odpoveď: „Pre mňa osobne to je výnimočný čas. V jednotlivých miestach, kam sme prišli s relikviami, sme boli veľmi milo prijatí.

Krásne privítanie sme zažili na Orave v Chlebniciach, kde z príchodu relikvií spravili slávnosť pre celú dedinu. Prítomní boli takmer všetci z obce, bolo tam množstvo detí a mladých rodín. Pekné to bolo aj na košickom Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského, ktorého zriaďovateľom sú sestry dominikánky, ale i v Trnave, kde sme boli s našimi dominikánskymi terciármi u františkánov.“

Svätý Dominik tak pri svojom putovaní pritiahol každého. Deti, študentov, mladé rodiny, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčky, laikov, starých i chorých. Skutočne má charizmu vytvárať spoločenstvo, pričom pozýva aj do neformálnych dialógov, kde blízkosť k človeku priťahuje k Ježišovi, ktorého potom možno spolu za jedným stolom stretnúť v chráme.

S relikviami putuje aj kópia obrazu z Mascarelly. Ide o obraz stola, kde sa udial zázrak nasýtenia chlebom. Keď sa uvažovalo, aký symbol bude sprevádzať relikvie v rámci ich púte po svete, vybrala sa scéna z Mascarelly, pretože je to najstaršie zobrazenie svätého Dominika uprostred svojich bratov. Takisto je na ňom dominikánska myšlienka – spolu za jedným stolom pri slove i slávení Eucharistie. Snímka: Erika Litváková