Resuscitovali barokovú krásku

Bolesť, láska a krása kráčajú ruka v ruke zastaveniami krížovej cesty. Ponúkajú posolstvo Ježišovej lásky bez podmienok. Precítené postoje Ježiša a jeho matky nám pomáhajú ľahšie zvládnuť ľudskú krehkosť a nedokonalosť, s ktorou denne zápasíme. Presvedčiť sa o tom môžeme návštevou kalvárie nad Banskou Štiavnicou.

Peter Slovák 12.03.2019
Resuscitovali barokovú krásku

Kalvária v plnej Kráse: Snímka: Peter Slovák

Kľukatá cesta od Žarnovice sa nám zdá nekonečná. Blížime sa k mestu so stredovekým puncom. Nás ale dnes zaujíma spiaca baroková kráska na okraji Banskej Štiavnice, ktorá sa pomaly prebúdza zo zlého sna. Dodáva prostrediu jemnosť, nehu a materinskú citlivosť. Resuscitácia je správnym slovom symbolizujúcim udalosti, ktorými si  prešlo skvostné barokové dielo na kopci Scharffenberg.  

Bez nadšenia to nejde
Na prvý pohľad vidieť, že približne šesťhektárovému komplexu vulkanického pôvodu sa vrátil dych. Resuscitácia však nie je jednoduchá a potrebuje nadšencov so zanieteným srdcom. Kalvársky fond nadväzuje na historické súvislosti vzniku kalvárie vybudovanej v rokoch 1744 – 1751. Iniciátorom vybudovania komplexu barokových sakrálnych objektov bol jezuitský kňaz František Perger.

Predseda Kalvárskeho fondu Martin Macharík (44) tam začínal ako dobrovoľník. Dnes  má na starosti organizáciu aktivít, zabezpečovanie prostriedkov na obnovu, ich efektívne využívanie, ako aj personálne obsadenie tímu. Vysvetľuje: „Začalo sa to v roku 2006. So skautmi sme organizovali prvé brigády základnej údržby areálu – kosenie, odstraňovanie náletových krovín, spadnutých stromov, upratovanie. Neskôr pokračovali systematickejšie brigády, organizovali sme výstavy Kalvária v azyle. Zásadným posunom bolo stretnutie s architektkou Katarínou Voškovou, ktorá do projektu vložila odborný pamiatkarský rozmer.“

Historické pozadie 
Keďže pôvodný Kalvársky fond sa po roku 1989 neobnovil, štát rozdelil kalváriu medzi troch vlastníkov – Mesto Banská Štiavnica, Lesy SR a Rímskokatolícku cirkev, ktorá vlastní stavby. V roku 2007 už bola v takom dezolátnom stave, že sa ocitla na zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Výrazne ju poškodila sovietska armáda v roku 1945. Neskôr štát kalváriu znárodnil. Údržba areálu začala stagnovať.

„Treba si uvedomiť, že ide o 23 stavieb vo veľmi nehostinných podmienkach, na kopci, kde je zvetrávanie intenzívnejšie ako v meste. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa, žiaľ, rozbehol „obchod“ s kradnutými sochami a spolu s vandalizmom sa skaza dovŕšila. V roku 2003 vandali zneuctili súsošie ukrižovaných, strhli a dolámali sochy. Na začiatku obnovy sme s otcom biskupom Rudolfom Balážom podpísali dohodu, že starostlivosť o renováciu aj údržbu zabezpečí obnovený Kalvársky fond, tak ako tomu bolo od roku 1749.“

Za mrakmi je slnko
Minulý rok bol objektom záchranných prác tzv. horný kostol, nachádzajúci sa na najvyššom bode kopca, na ktorom stojí kalvária. Slávnostne ho otvorili minulý rok. „Je to extrémne ťažko dostupná lokalita. Pracovať na lešení skúšanom vetrom a dažďom bolo skúsenosťou aj pre ostrieľaných majstrov. Za všetku námahu prišla odmena. Keď sme opäť umiestňovali zreštaurovanú sochu Ježiša na kríž a pribili prvý klinec zatiahlo sa a rozpršalo. Po troch hodinách boli kríže na svojich miestach, počasie utíchlo a medzi kaplnkami sa ukázala dúha,“ opisuje Martin Macharík.

„Čaká nás ešte obnova fresiek v strednom kostole a v Božom hrobe. Tiež sa staráme o 1 200 metrov chodníkov a nie všetky majú zábradlie, niektoré sa vplyvom času aj návštevnosti rozpadajú. Musíme vyriešiť parkovanie.“

Na oficiálnej stránke sú možnosti ako materiálne podporiť obnovu. Okrem hlavných donorov - Ministerstvo kultúry SR a nadácia jednej z najväčších bánk na Slovensku existuje možnosť adopcie kaplniek. Aktuálnou výzvou Kalvárskeho fondu je otázka dlhodobého udržiavania areálu. „Na rekonštrukciu sa dajú zohnať prostriedky, horšie je to už s prevádzkovými nákladmi. Neplánujeme vyberať vstupné, takže hľadáme iné vhodné riešenia.“  
 

Odovzdajme všetko Bohu 
Kalvária je neuveriteľne silný symbol. „Oosobne vnímam obľúbenosť tohto miesta aj dnes najmä preto, že  ľudia sem prichádzajú odovzdávať svoje bolesti. V tomto zmysle je to dokonalé miesto. Každé zo zastavení predstavuje situáciu, ktorá sa môže stať v našom živote alebo v živote blízkych.

Vieme si predstaviť  zradu, pády pod krížom, bolestné stretnutia. Ľudia aj v minulosti sem chodili odovzdať svoj problém. Aby manžel prestal piť, upokojila sa situácia v rodine, zvládol som utrpenie a bolesť. Normálne ľudské veci, ktoré Kristus so svojou matkou zosobňujú práve bolesťami v obrazoch zastavení krížovej cesty. 
 

Na Kalváriu v každom ročnom období
Informačné centrum sa nachádza pri vstupe na kalváriu. Okrem predajne s literatúrou a so suvenírmi je tam expozícia histórie a súčasnosti, pamiatky s jej duchovným odkazom. Môžete si pozrieť aj krátky dokument o kalvárii. Projektový asistent Juraj Bačík (35) objasňuje: „Súčasťou expozície v Infocentre je aj kópia jedného z reliéfov kaplniek. Originály vyše 260 rokov starých reliéfov kaplniek z dreva boli v roku 2007 presťahované do expozície Kalvária v azyle na Starom zámku.

Do obnovených kaplniek sa postupne vracajú reštaurátorské kópie. Je možné nahliadnuť aj do adopčného katalógu pôvodných sôch a umeleckých prvkov.“ Kalvária sa nachádza v otvorenom prírodnom prostredí a je možné ju navštíviť kedykoľvek počas roka. Treba však rátať s vrtochmi počasia. Často je veterno a v zime sú chodníky medzi kaplnkami neudržiavané. V každom ročnom období má však svoje čaro. „Je dobré si návštevu naplánovať v čase otváracích hodín infocentra. V prípade priaznivého počasia je otvorená aj expozícia v dolnom kostole.

V prípade záujmu o sprístupnenie všetkých kostolov sa dá objednať aj sprievodca.“ Nad dolným kostolom sa nachádza prírodný amfiteáter, kde sa každoročne v septembri na sviatok Povýšenia Svätého kríža koná kalvárska púť. Uskutočnil sa tu tiež koncert a v rámci programu Noc kostolov sa tu aj premietalo.“

Plány 
„Začiatkom mája sa ukutoční Beh pre kalváriu. Vítané sú rodiny s deťmi aj športovci. Okrem behu bude aj bohatý sprievodný program. V lete sa organizuje niekoľko dobrovoľníckych brigád. Veľmi nám to pomôže pri pravidelnej údržbe areálu a prácach, ktoré si nevyžadujú odborné zručnosti.“

V júni v roku 1919 pri oslobodzovaní mesta od maďarských boľševikov na kalvárii zahynul mladý český legionár. Je pochovaný nad amfiteátrom. „Máme túžbu zorganizovať malú pietnu spomienku, možno spojenú so  svätou omšou za tohto mladíka. Okrem spomínanej septembrovej púte počas roka býva niekoľko svätých omší.

Po dohode je možné sprístupniť pútnikom v sprievode kňaza Dolný kostol, aby tu mohli sláviť svätú omšu. Každý rok sa takto odslúži 10 - 20 svätých omší. Návštevnosť kalvárie sledujeme od roku 2009. V roku 2009 sme zaznamenali približne 20 000 návštevníkov, posledné dva roky asi 70 000. Medzi známymi osobnosťami, ktoré sa zapojili do obnovy, sú sestry Vášáryové, pochádzajúce z Banskej Štiavnice. V minulosti si napríklad kaplnku adoptoval aj manžel Márie Terézie cisár František I. Štefan Lotrinský.“

Projekt obnovy kalvárie je nominovaný za Slovensko do Ceny Rady Európy za krajinu 2018/19. Rada Európy ju každé 2 roky udeľuje projektom, ktoré sú výnimočné pre svoj osobitný prístup k ochrane krajinných hodnôt a zveľaďovaniu krajiny. „Ocenenie sme získali za záchranu komplexu dobrovoľníckou prácou s uplatnením špecifických manažérskych postupov,“ vysvetľuje Juraj Bačík.


Obnovoval pamiatku európskeho významu. 
Špecifickosť obnovy unikátneho diela nám priblížil reštaurátor Ján Fečo (43). Venuje sa reštaurovaniu kamenných a drevených sôch, ako aj architektonických prvkov barokovej výzdoby banskoštiavnickej kalvárie. 
 

Aké konkrétne práce ste realizovali?
Kalvária je súbor mnohých umeleckých diel aj remeselných prvkov. Musím zdôrazniť, že práce na tako veľkom projekte nie je možné realizovať samostatne. Spolupracoval som s viacerými odborníkmi. Za svoju oblasť som bol garantom kvality a zmluvných kritérií. Išlo hlavne o reštaurovanie kamenných architektonických článkov, ktoré z veľkej časti tvoria priečelia kalvárskych kaplniek. Sú to rímsy, polstĺpy, sokle a kamenné kartuše. Znaky donátorov, za pomoci ktorých bola kalvária v polovici 18. storočia postavená. Buď neexistovali, alebo sa zachovali vo veľmi zlom stave a okrem samotného náročného reštaurovania bolo potrebné aj vytvorenie kópií. Nešlo však len o výtvarné či umelecké práce, museli sa ošetriť aj murivá či fixovať fragmenty pôvodnej omietky. 
 

Takže to asi nebolo vôbec jednoduché?
Obnova sa realizuje až po reštaurátorskom výskume. Návrh na reštaurovanie je materiál, ktorý prechádza schvaľovacím procesom príslušného pracoviska Pamiatkového úradu. Zvolená metóda sa prediskutuje s vlastníkom, investorom či metodikom obnovy. V spolupráci s kolegom Andrejom Baníkom sme reštaurovali kamenné články na architektonicky komplikovanej Kaplnke Ecce homo. Určite najväčšou výzvou bol bohatý a výpravný vstupný kamenný portál na hornom kostole. Portál po delostreleckej paľbe  počas 2. svetovej vojny bol takmer v stave ruiny.

Budovám sme sa snažili prinavrátiť pôvodnú výtvarnú a ikonografickú výpoveď. Ako vieme, po roku 1989 došlo k mohutnému rabovaniu sochárskych diel. Aby sa zachovalo posolstvo barokovej kalvárie, bolo by žiaduce ich postupne doplniť. Pri reštaurovaní kamenného súsošia Sedembolestnej Panny Márie som vytvoril kópie barokových anjelov, ktorí stáli po stranách ústrednej sochy. Tie som musel vytvoriť nanovo, len podľa historických fotiek a zachovaného fragmentu nožičiek anjela, ktoré zlodeji odlomili a nechali na mieste. Moja práca nie je vždy viazaná na prácu v teréne. Drevené sochy ukrižovaných z horného kostola som reštauroval v ateliéri.
 

Akú majú hodnotu tieto diela?
Z pohľadu veriaceho sú to diela vytvorené na Božiu slávu. Výtvory nabité takpovediac „spiritom“. Kalvária je miesto, kam prichádzalo a prichádza množstvo ľudí s modlitbou, s vďakou a s prosbami. Z pohľadu historikov umenia, reštaurátorov sú objekty hodnotené ako diela vrcholného baroka na Slovensku s veľmi vysokou kvalitou. Ich autormi boli majstri zvučných mien, napríklad sochári Dionýz Ignác Staneti, Michal Anton Räsner či maliar Anton Schmidt. 
 

S akými problémami ste sa stretli pri renovácii?
Predovšetkým je to náročnosť terénu, extrémne prírodné podmienky, výkyvy počasia, náročná logistika materiálu, ale aj nepredvídané okolnosti. Spomeniem aspoň jednu: Pri rozoberaní starej plechovej krytiny z kaplnky došlo k statickému posunu, takmer rozpadu mohutnej kamennej rímsy. Bolo preto potrebné zafixovať akýmikoľvek prostriedkami pôvodné kamenné články, inak by sa rozpadla čelná fasáda a ohrozená by bola aj kamenná kartuša so znakom donátora. Počas reštaurovania značne zdegradovanej pamiatky po stránke architektonickej aj umeleckej som si uvedomil, aké jednoduché je byť ľahostajný k dedičstvu predkov.