Selce oslavujú osemsto rokov

VSelciach momentálne vrcholia prípravy na tradičnú cyrilo-metodskú diecéznu púť, ktorá do farnosti obvykle pritiahne veľa návštevníkov. „Na slávnosť sa pripravujeme deviatnikom a modlitbou, ale aj organizáciou bohatého pohostenia pre hostí,“ hovorí farár Jozef Kuneš.

Tento rok totiž Selce oslavujú osemsto rokov od svojho založenia a chystá sa aj poobedňajší kultúrny program. „Hlavným celebrantom slávnostnej svätej omše bude diecézny biskup Marián Chovanec.“ Pútnici si budú môcť pozrieť kostol s historickou krstiteľnicou aj slávny oltárny obraz sv. Cyrila a Metoda.

„Farský kostol v Selciach, pôvodne zasvätený Všetkým svätým, dal postaviť zvolenský župan Donč. Prvé zmienky o kostole sú z roku 1222,“ oboznamuje nás s históriou Jozef Kuneš. Kostol slúžil okrem Seliec aj obciam Šalková, Senica, Kynceľová, Nemce, Baláže a Priechod.

„O nejaké dva roky odhalíme aj starobylý obraz Všetkých svätých, ktorý bol hlavným oltárnym obrazom chrámu pred zmenou patrocínia v roku 1863. Tento obraz bol v dezolátnom stave v depozite 153 rokov, no prednedávnom sme ho dali zreštaurovať.“

Prvý kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi na Slovensku. Stalo sa tak v Selciach 31. mája 1863. Snímka: farnosť Selce

CYRILO-METODSKÁ PÚŤ

V polovici 19. storočia bol obraz hlavného oltára Všetkých svätých v dezolátnom stave. Vtedajší farár, národný buditeľ Július Plošic sa rozhodol obraz nahradiť.

Keďže sa blížilo významné jubileum tisíceho výročia príchodu slovanských apoštolov na Veľkú Moravu, rozhodol sa dať namaľovať oltárny obraz sv. Cyrila a Metoda.

Dielo vyhotovil Július Jonáš z Banskej Bystrice, o požehnanie obrazu požiadal Július Plošic najvýznamnejšiu osobnosť vtedajšieho národného života Slovákov – biskupa Štefana Moysesa.

„Na tento deň zorganizoval veľkú oslavu cyrilo-metodského jubilea, na ktorú pozval významných slovenských národovcov a veriacich zo širokého okolia.“ Išlo vlastne o historicky prvú cyrilo-metodskú diecéznu púť.

AŽ SA HORY OZÝVALI

Z farskej kroniky sa dozvedáme, že túto cyrilo-metodskú oslavu chceli prekaziť bystrickí maďaróni, ktorí zastrašovali Selčanov. Farár Július Plošic musel pristúpiť k bezpečnostným opatreniam a na stráž povolal vyše 50 chlapov. Deň 31. máj 1863, keď sa konala v Selciach slávnosť, opisuje veľkolepo.

„Baníci rozostavili na okolitých vŕškoch svoje mažiare a ráno, keď sa procesie hýbali, už pozdravovali ich početnými salvami, až sa hory ozývali. V nedeľu došli z osád na koňoch a o 8.00 hodine pohlo sa celé množstvo zo Seliec v ústrety Jeho Osvietenosti. Začnúc od fary až po Senicu stál ľud s mnohými svojimi zástavami. Tu vybúšil prvý výstrel – znak toho, že sa blíži Jeho Osvietenosť, pred ktorou šesťdesiat banderistov v dvoch radoch na koníkoch svojich v galope bežalo, aby biskupa na hranici farnosti pozdravili. Jeho Osvietenosť zišla po privítaní z koča i so sprievodom, aby pešky medzi procesiami konala cestu do fary.“

Pamätný deň v Selciach dobre dopadol i navzdory maďarským buričom, ktorí po udalosti vyvolali veľké protesty proti kňazovi Plošicovi.

VZÁCNA RELIKVIA

Cyrilo-metodská diecézna púť sa však každoročne koná v Selciach až od roku 1998, keď farár František Bartoš požiadal biskupa Rudolfa Baláža, aby požehnal pôvodný zreštaurovaný obraz sv. Cyrila a Metoda. Biskup zároveň vyhlásil Selce za hlavné centrum cyrilo-metodskej úcty v Banskobystrickej diecéze.

Pri príležitosti 150. výročia odhalenia a požehnania známeho oltárneho obrazu svätých Cyrila a Metoda – 31. mája 2013 – banskobystrický biskup Marián Chovanec uložil vo farskom Kostole sv. Cyrila a Metoda vzácnu relikviu z kosti svätého Cyrila, brata svätého Metoda.

ZÁŽITOK TROCH ZVONOV

Selce sú podľa kaplána Pavla Jurčagu zaujímavé aj tromi zvonmi z roku 1927. „Tí, čo vyjdú na vežu kostola, majú krásny výhľad na obec Selce, ale uvidia aj majestátne zvony. Keď som sem prišiel ako kaplán, vo sviatok sa zvonilo aj ráno o piatej. To aby gazdovia nakŕmili dobytok a včas išli do kostola.

Vidieť tri zvony – sv. Cyrila a Metoda, sv. Jozefa a sv. Antona – je nádherný zážitok, ktorý by som odporučil všetkým návštevníkom farnosti.“

Na Piatok utrpenia Pána a na Svätú sobotu, keď sú v čase smútku zaviazané zvony, majú v Selciach zavedenú špecialitu. „Na veži kostola je umiestnený rapkáč a tým sa rapká na modlitby o dvanástej a pred začiatkom obradov,“ dodáva kaplán Pavol Jurčaga.

Jozef Kuneš sa prihovára veriacim. V pozadí známy oltárny obraz sv. Cyrila a Metoda z roku 1863. Snímka: farnosť Selce

FARNOSŤ OPÄŤ OŽÍVA

Po dvoch kovidových rokoch sa vo farnosti rozbieha príprava na birmovku a obnovili sa aj modlitby matiek.

Vedie ich Libuša Ondrášová: „Sú určené všetkým matkám, krstným matkám, ale aj starým mamám, ktoré sa chcú modliť za deti. Prvé stretnutia boli už dávnejšie po domoch. Neskôr sme sa s dovolením predošlého farára Gabriela Brendzu, terajšieho dekana v Banskej Bystrici, začali schádzať na fare.“

Vo farnosti je jedenásť lektorov, ich vedúcou je Anna Koctúrová. Miništranti v Selciach majú rozdelené služby na každý deň v týždni, miništrujú už malé deti. Spev pri svätých omšiach zastrešuje Ľubka Gaštanová.

Ružencové spoločenstvo má štyri ruže, ktoré tvoria Ľubka Gaštanová, Anka Ľuptáková, Anka Vrbická a Ľudmila Samuelčíková. Ruženec v kostole vedie Libuša Ondrášová. Selčania sa radi zúčastňujú na Ruženci pre Slovensko, ktorý vysiela Rádio Lumen. Blízko kostola býva aj farníčka Soňa Strečková.

Má dvoch synov, ktorí sú odmalička miništranti, jeden z nich zároveň vypomáha hlavnému organistovi Petrovi Sivčákovi. Soňa pomáha pri dome nádeje, číta na pohreboch. Rada robí výzdobu s kostolníčkou Jozefínou Hiadlovskou. No a ešte niečo – Selce spievajú Ježiškovi.

„Dala som dohromady spevácku skupinu, deti z miestnej školy, zo základnej umeleckej školy a mladé dievčatá, ktoré chodia do súborov,“ vysvetľuje Marta Holubová.

„Spolu sme nacvičili folklórny program na dve hodiny a vytiahli zabudnuté selčianske kroje, ktoré sa v obci veľmi nenosili. Kostol bol na prasknutie hneď na prvom ročníku, tak podujatie sme radi o rok zopakovali. Teraz po korone začneme chystať tretí.“

PÁNI MAJSTRI

Vo farnosti odmalička pomáha František Ružinský, ktorý je členom farskej rady. Naposledy rekonštruovali vchodové dvere do kostola, ktoré museli prácne prebrúsiť. Maliari Mesíkovci strávili pri práci veľa času, no výsledok je podľa Ružinského výborný.

Vo farnosti sa mu najviac páči duchovný život a stretávanie sa – že žijú spolu ako rodina katolíkov. Farár Kuneš si tiež popri starostlivosti o veriacich nachádza čas aj na fyzickú prácu.

„Dobre si pri nej oddýchnem, najmä moja hlava. Veľmi rád si majstrujem v dielni, mám rád prácu s drevom, so strojmi, zváranie, stavbárčinu, ale aj kopať krompáčom či kosiť ma baví.“ A ako súdny vikár Banskobystrickej diecézy pridáva príbeh.

„Jeden pán ma nedávno pobavil, keď mi povedal, že aj cirkevné súdy sú podplatiteľné. Zasmial som sa a povedal mu, že toľko peňazí nemá, pretože my sme hľadači pravdy a rozhodujeme pred samým Pánom a svedomím.“

Práca na cirkevnom súde je, ako hovorí, zameraná na poskytovanie pomoci najmä ľuďom, ktorí zažili drámu rozpadu manželstva a „hľadajú pravdu o tom, či to manželstvo bolo alebo nebolo platné a či si môžu nanovo usporiadať život“.

FARNOSŤ A OBEC

Spolupráca medzi obcou a farnosťou je podľa starostu Daniela Hlinku o súdržnosti, ale i ochote pomôcť.

„Ja i moji predchodcovia sme vždy našli spoločnú reč s vedením farnosti. Spolupráca sa týka hlavne svetských a cirkevných sviatkov. Zúčastňuje sa na nich starosta i farár a na prípravách sa podieľajú poslanci aj členovia farskej rady. Obec tiež pomáha pri obnove cirkevného majetku, keď treba, poskytne inventár či stroje a farnosť nám zas vychádza v ústrety pri prenájme pozemku.“

Starosta Seliec by návštevníkom ukázal upravené námestie so sochou Panny Márie a aktuálne v letnej sezóne by ich pozval na prechádzku do prírody, ktorá ponúka veľa krásnych turistických zážitkov.

„Keltský chodník vedie zo Selčianskej doliny až na hranicu katastra obce Baláže. Sú na ňom umiestnené informačné tabule s históriou, faunou a flórou lokality.

Zaujímavé je tiež prejsť sa Selčianskou dolinou, navštíviť lyžiarsky a športový areál Športcentrum Selce, cez ktorý sa dá prejsť na areál Fuggerovho dvora a odtiaľ sa turista môže dostať chodníkom v tieni stromov až na vrchol Selčianskeho diela.

Odtiaľto máte ako na dlani výhľad na celú obec Selce, Nemce, na Banskú Bystricu, ale vidieť aj kopce Nízkych Tatier, Kremnických vrchov a v diaľke aj pohorie Poľany.“