Sestry, ktoré rozumejú krížu

Milosrdné sestry Svätého kríža pôsobia na Slovensku od roku 1865, keď zakladateľ rehole, švajčiarsky kapucín s hlbokým sociálnym cítením, páter Theodozius Florentini, OFMCap, poslal tri odvážne sestry do župnej nemocnice Chyzerovce pri Zlatých Moravciach.

„Prvým sestrám často hovoril: Potrebujem sestry, ktoré rozumejú krížu; s takými dosiahnem všetko. V tejto jeho výzve začali svoju službu pre chorých, deti, mládež i chudobných,“ hovorí na úvod sestra Benjamína Novotná, predstavená tunajšej rehoľnej komunity.

„Naše spoločenstvo tu v Haniske má v dejinách slovenskej provincie dôležité miesto aj preto, že ho viackrát navštívila spoluzakladateľka rehole, dnes už blahoslavená Matka Mária Terézia Schererová,“ dodáva.

ŠIROKÝ APOŠTOLÁT

V súčasnosti má slovenská provincia rehole dvadsať spoločenstiev na Slovensku a dve v Rumunsku. Sestry sú aktívne v školstve ako učiteľky a katechétky, ale pôsobia tiež v nemocniciach, na biskupských úradoch a v sociálnych zariadeniach.

V Haniske žije aktuálne v komunite štrnásť sestier. Do Hanisky prišli sestry prvýkrát v roku 1878 na požiadanie manželky tamojšieho grófa a veľkostatkára Rudolfa Zichyho.

„Na začiatku sa venovali výchove a vzdelávaniu detí a mládeže, po škole tu čoskoro pribudol chudobinec, nemocnica a malý penzionát. Päťdesiate roky minulého storočia však túto činnosť násilne prerušili,“ predstavuje niekdajšie pestré spektrum činností sestra Blanka Kovaľová. Krátko po príchode sa sestry venovali výchove dievčenskej mládeže i dievčatám, ktoré v sebe rozpoznávali povolanie k zasvätenému životu.

Duchovne chvíle v kaplnke a v hale pri kaplnke. Snímka: archív Milosrdných sestier Svätého kríža v Haniske pri Košiciach

NOVÝ ZAČIATOK

Obnovená história sestier sa začína odvíjať po skončení totality. „Vrátili sa sem po viac ako štyroch desaťročiach. Najprv sa podieľali na obnove a rekonštrukcii kláštora a zároveň pomáhali vo farskej pastorácii. Popri vyučovaní náboženstva učili deti hrať na hudobných nástrojoch a tiež sa venovali paramentike.

Ich najväčšie poslanie však bolo svedčiť svojím životom o Bohu a modlitbami podporovať farské spoločenstvo,“ objasňuje sestra Blanka. Do zrekonštruovaného rehoľného domu sa sestry nasťahovali 5. novembra 1993.

Pomáhali kňazom na dôchodku a venovali sa katechéze detí nielen v Haniske, ale postupne aj na školách v okolitých dedinách. Neskôr sa činnosť sestier rozšírila aj o aktivity ako napríklad „služba ucha“ pre tých, ktorí sa potrebujú vyrozprávať, zveriť sa so svojimi problémami a ťažkosťami.

MIESTO STRETNUTÍ

Sväté omše a iné duchovné podujatia sa koncentrujú do tunajšej kláštornej kaplnky zasvätenej svätému Jozefovi, kde sa nachádzajú relikvie blahoslavenej sestry Zdenky, a do priľahlej veľkej haly. Sestry reagujú aj na potreby miestnej Cirkvi a slúžia v rámci školskej katechézy.

Zapájajú sa do prípravy peších pútí pre deti spojených s modlitbou a hrou, organizujú lectio divina pre rodiny či letný farský tábor, venujú sa rómskej komunite. Rehoľný dom je k dispozícii aj na duchovné obnovy mládeže, študentov a rehoľníkov a slúži ako miesto stretnutí pre rehoľné sestry z blízkych komunít.

Sestry trávia čas aj s mládežou. Snímka: archív Milosrdných sestier Svätého kríža v Haniske pri Košiciach

INŠPIRÁCIA PRE MLADÝCH

Sestra Mária má skúsenosti aj s prácou medzi súčasnou mládežou. „Mladí sa vedia nadchnúť pre veľké ideály, ale pri prvých ťažkostiach im často chýba vytrvalosť a stálosť. Napriek tomu máme skúsenosť s mladými, ktorí vďaka svojmu rodinnému zázemiu alebo spoločenstvu viery prežívajú svoju mladosť tvorivo a angažujú sa v službe iným,“ konštatuje s radosťou.

V  čom môže byť blahoslavená Zdenka Schelingová inšpiráciou pre súčasného mladého človeka? V časoch najtvrdšej totality pomáhala pri záchrane väznených kňazov počas pôsobenia v nemocnici v Bratislave. Za túto pomoc prišlo odsúdenie a nemilosrdné týranie, následkom ktorého v pomerne mladom veku zomrela.

Sestra Benjamína sa zamýšľa nad tým, že Zdenku formovala rodina, ktorá žila z daru hlbokej viery a to pretváralo ich vzájomné rodinné vzťahy. „Zostala verná tomu, čo dostala doma v rodine, vo farnosti, v škole – až po obetu svojho života za Božích služobníkov kňazov.“

A pridáva jeden zo Zdenkiných výrokov, že „vernosť je skúšobný kameň pravej lásky“. Toto je podľa sestry Benjamíny odkaz pre dnešných mladých ľudí. A tiež slová, ktoré napriek všetkému príkoriu a tvrdému zaobchádzaniu povedala krátko pred smrťou: Odpustenie je najväčšia vec v živote.

„Aj dnešní mladí ľudia sú zranení okolnosťami života, ktoré si nevybrali. A pretože sú zranení, obviňujú iných, uzatvárajú sa, prestávajú rásť. Sestra Zdenka však slová o odpustení vyslovila ako testament – zoči-voči veľkému utrpeniu a veľkej nespravodlivosti. V tom bola hrdinskosť jej čnosti, ktorá bola vyzdvihnutá aj v procese blahorečenia.“

Sestra Mária Charitas Repková k tomu dodáva: „Každý z nás žije z Božieho odpustenia a potrebujeme aj odpustenie druhých. Preto ho aj my veľkodušne darujme, lebo v ňom je veľké tajomstvo našej vnútornej slobody, dozrievania a rastu, našej vnútornej premeny.“

Sestra Mária Laššáková počas katechézy medzi rómskymi deťmi v Sokoľanoch. Snímka: archív Milosrdných sestier Svätého kríža v Haniske pri Košiciach

ZO ZÁPISNÍKA

Sestra Blanka Kovaľová hovorí, že k mladosti patrí radosť. „Radosť v Pánovi je naša sila aj v náročných úsekoch života,“ lebo „radosť je niekedy slza, ktorá si to cestou rozmyslela“.

Radosť duše je zdroj duchovnej tvorivosti a sestra Zdenka, ktorá mala rada ľudí a bola ochotná vždy odpúšťať aj tým, ktorí jej ublížili, by mladým ľuďom a aj nám všetkým odovzdala odkaz zo svojho duchovného zápisníka.

„Usmievaj sa! S úsmevom trhaj ružičky bolesti, s úsmevom rozdávaj slová... S  úsmevom pomáhaj, s úsmevom prijímaj nespravodlivosti, s úsmevom nes nepravdu o sebe! S úsmevom prijímaj, keď ťa klamú. S úsmevom zakrývaj všetko, čo ťa bolí, s úsmevom kráčaj, aj keď si veľmi smutná, s úsmevom kráčaj ku Golgote, tam nájdeš toho, ktorý všetku lož, zlobu, faloš, klam ľudí poznal prv ako ty. On teba už len necháva kráčať po vyšliapanej ceste. Aká nevďačná by si bola, keby si sa tomu všetkému neusmiala!“