Sklopte zrak, prichádzate pred kráľa

Do Nyanzy ako kráľovského mesta prišli v roku 1900 prví európski misionári, Misionári Afriky, známi ako Bieli otcovia. Kráľovský palác stál na kráľovskom kopci a dnes ho pripomína múzeum, ktoré sa však nachádza na inom mieste ako pôvodný kráľovský palác. Návštevníci sa v ňom môžu dotknúť miestnej kultúry i histórie tejto výnimočnej krajiny.

Vznik Rwandského kráľovstva siaha pravdepodobne do 15. až 16. storočia, keď na územie dnešnej Rwandy prišli Tutsiovia, žijúci pôvodne v oblasti afrického rohu.

„Zmapovať presne históriu krajiny nie je možné, pretože informácie sa až do príchodu misionárov šírili ústne,“ vysvetľuje slovenský misionár Vlastimil Chovanec, ktorý v Nyanze vedie Centrum sv. Antona a ochotne sprevádza návštevníkov aj po kráľovskom múzeu.

Misionári priniesli do Rwandy nielen kresťanskú vieru, ale aj písmo.

Kráľovské triky 
Kráľovský palác je dominantou múzejnej expozície. Má tvar okrúhleho stanu a od iných obydlí sa líšil iba tým, že bol omnoho väčší a pri vstupe mal dve tyče. Postavený bol z prútia a zo slamy.

Podobne ako iné domy v africkej kultúre slúžil prakticky iba na spanie, všetko ostatné sa totiž odohrávalo vonku.

Kráľovský trón v podobe nízkej stoličky bol umiestnený pred domom. Kráľ s kráľovnou tam čakali svojich návštevníkov, no tí sa im pri stretnutí nesmeli pozerať do očí, a keď odchádzali, museli cúvať, aby sa kráľovi neobrátili chrbtom.

Do kráľovho príbytku sa vchádzalo cez predsieň. Od druhej časti domu bola oddelená dômyselnou zástenou z prútia, pripomínajúcou dnešné okná, cez ktoré vidíme von, ale ostatní nevidia dnu.

„Cez zástenu kráľ videl, že zvonku niekto prichádza, ale návštevník kráľa nevidel,“ vysvetľuje Vlastimil Chovanec a pozýva overiť si to na vlastné oči.

Ústredným miestom vnútri domu bol kráľovský baldachýn. Ten mal osobitný vstup pre kráľa, cez ktorý nesmel prechádzať nikto iný. Uprostred kráľovského stanu sa nachádzalo ohnisko, neslúžilo však na zohrievanie či varenie.

„Bol to prírodný repelent. Pahreba, v ktorej sa spaľoval kravský trus zmiešaný so slamou, iba tlela a dym odháňal hmyz,“ prezrádza slovenský sprievodca v kráľovskom múzeu.

Vnútri kráľovho paláca sa objavuje aj typický rwandský vzor imigongo. Vyznačuje sa jednoduchosťou a striedmosťou. Tradične sa kombinoval s čiernou, bielou, sivou, béžovou a červenou farbou, pričom sa pôvodne vyrábal z kravského trusu. V čase genocídy toto tradičné výtvarné umenie takmer zaniklo, dnes sa ho rwandské umelkyne usilujú oživiť a dať mu nový inovatívny rozmer.

Dva kráľovské nápoje 
Za kráľovským domom stáli dva menšie domčeky – dom mlieka a dom piva. „V rwandskej kultúre sú krava a mlieko veľmi cenné. Rodina, ktorá má kravu, je na tom dobre, nie je to bežná chudobná rodina.

Mlieko sa pije ako vzácna tekutina, sú naň určené špeciálne nádoby. Nesmie sa s hocičím miešať, napríklad je nepredstaviteľné spájať mlieko s mäsom,“ zdôrazňuje páter Vlastimil.

Kráľ mal, pravdaže, veľa kráv, preto mal aj dom mlieka. Žila v ňom mladá žena, ktorá musela byť panna, a starala sa o mlieko.

Kráľovské kravy sa pri kráľovskom paláci chovajú dodnes a vyznačujú sa mimoriadnou vznešenosťou i pokojom. Turisti ich môžu bez obáv pohladiť či dotknúť sa ich nádherných dlhých bielych rohov.

V dome piva sa tradičným spôsobom vyrábalo pivo, ktoré je ďalším kráľovským nápojom. „Pivo sa v Rwande dorábalo po domácky z banánov a ciroku. V kráľovskom paláci to však bolo pivo výlučne z ciroku.

Pije sa zo špeciálnych nádob alebo ho pili viacerí ľudia naraz z veľkých džbánov slamkami. O pivo sa staral mládenec, ktorý tiež musel byť panic. Keď sa pivo podávalo kráľovi, musel najskôr ochutnať on, aby sa ukázalo, či nie je otrávené,“ vysvetľuje sprievodca.

Svetská sláva, poľná tráva 
S príchodom Európanov sa začalo meniť aj sídlo kráľa. Za prvého Európana na území Rwandy sa považuje rakúsky geograf a objaviteľ Oscar Baumann, ktorý prišiel na pôdu krajiny v septembri 1893.

Postupne začali prichádzať ďalší, no vtedajší kráľ Yuhi V. Musinga sa z ich prítomnosti netešil, čo viedlo k jeho zosadeniu v roku 1931. Na kráľovský trón zasadol jeho syn Mutara III. Rudahigwa, ktorý bol, naopak, k Európanom veľmi otvorený.

„Sám začal cestovať, videl, ako žijú králi v iných krajinách, a v roku 1932 si dal postaviť nový palác,“ hovorí Vlastimil Chovanec v druhej časti expozície, ktorú tvorí murovaná budova postavená v koloniálnom štýle.

Žiaľ, vnútri sa nezachovalo nič pôvodné, pretože v roku 1994 bolo všetko vykradnuté. Expozícia predstavuje dejiny Rwandy a niekoľko zozbieraných artefaktov.

Éra i sláva rwandských kráľov sa pominuli v roku 1962, keď zanikla monarchia a vznikla republika. Kráľovské múzeum v Nyanze je tak pripomienkou slávnej kráľovskej histórie tejto skúšanej krajiny.