Škola, kde môže každý zažiť úspech

Vo dverách nás víta riaditeľ Radoslav Kačur, vchádzame do pekného, presvetleného objektu dýchajúceho históriou. „Ide o budovu, kde bola za socializmu výberová škola pre matematicky nadané deti. Vtedy sa sem, na školu na bývalej Konevovej ulici, väčšinou dostali len deti žilinských prominentov alebo naozaj veľmi dobrí žiaci,“ vysvetľuje riaditeľ.

Zvýšený počet hodín matematiky zostal aj po zmene zamerania školy zachovaný. „Zaymusku“, ktorá si pripomína dvadsiate výročie vzniku, navštevuje 450 detí. Zväčša ide o žiakov zo spádovej oblasti centra Žiliny, ale láka aj dobré meno školy či prívlastok „cirkevná“, takže sú tu žiaci až zo štyridsiatich obcí Žilinského okresu.

NA HODINE MEDZI DEŤMI

S riaditeľom sa poberáme do 6. A, kde učí prvú hodinu – matematiku. Ako riaditeľ má viac manažérskych povinností, vyučuje menej, zato rád.

Najprv si sadám do voľnej zadnej lavice a deti hádajú, kto som. Dlho ich tým netrápime, veď treba stihnúť kontrolu písomiek z objemu telies aj nejaké cvičenia. Vyučujúci vysvetľuje, koľko bodov získali žiaci za splnené úlohy, niektorí dostali plusko za snahu.

Popritom sa detí nenápadne pýtame, prečo chodia práve na túto školu a čo v nej majú najradšej. Liliana už mala v  škole staršiu sestru a  páči sa jej náboženský charakter školy. Viktória chodila do inej školy, ale viac sa jej páči tu. Ona a ďalších 29 žiakov pochádza z Ukrajiny, z ktorej ušli pred vojnou. Teší ju, že sa tu nemusí memorovať veľa básničiek, keďže má ešte trochu problém so slovenčinou.

Timea býva v centre mesta, rodičom pri rozhodovaní, kam pôjde do školy, povedala, že chce ísť sem. Spolužiak v poslednej lavici pri okne s nápisom Ronaldo na tričku sa ostýcha hovoriť, takže iniciatívu preberá Aurel – chcel by ešte zvýšiť počet krúžkov, ktorých je tu už aj tak dosť, športových, umeleckých či rôznych iných.

Radoslav Kačur rád učí šiestakov matematiku.

PRIATEĽSTVO A POMOC

Asistentka učiteľa Mária Uhrová pôsobí na Zaymuske piaty rok. Prácu s deťmi má rada a má tiež skúsenosť s vyučovaním na štátnej i cirkevnej škole, takže môže porovnávať. „Na cirkevnej škole je to lepšie, pretože deti majú väčšinou duchovné zázemie aj doma. Náboženským duchom žije celá škola,“ konštatuje. Páčia sa jej duchovné obnovy, sväté omše, kaplnka i to, že všetci spolupracujú a sú naladení na jednu nôtu.

Riaditeľ učí terajších šiestakov od minulého roka. Oceňuje, že majú cit pre priateľstvo a vzájomnú pomoc. „Máme pekný vzťah, takže na hodinách zažívame pekné chvíle. Verím, že vždy niečo odovzdám aj tým, ktorí nie sú v  matematike najlepší. Chcem, aby sa nebáli prísť k tabuli preto, že urobia chybu. Lebo robiť chyby je normálne. Vedia, že najlepšie sa naučia pri tabuli.“

Vzápätí sa pýta, kto má matematiku naozaj rád. Po šume a smiechu sa prihlási asi polovica triedy. „Nemusia dosahovať top výsledky, ale všetci môžu mať matematiku radi.“

DETI MAJÚ SVOJE TALENTY

Riaditeľ si myslí, že je pozitívne, keď sa deti svojimi výkonmi navzájom motivujú. Aurel reprezentuje školu vo futbale. Zoja hrá volejbal a chodí na súťaže aj vo vybíjanej. Lucia sa venuje spevu a hre na klavíri, je členkou detského folklórneho súboru Cipovička a nemá problém vystupovať pred publikom. Júlia sa zapája do výtvarných súťaží, získala už nejedno ocenenie.

Matias je nadšený bubeník. Učiť sa začal na základnej umeleckej škole, ale cvičiť môže aj v škole. Majú totiž školskú hudobnú skupinu a aj svoju skúšobňu. Ondrej zasa prispieva článkami do školského časopisu. Teraz chystajú špeciálne číslo k 20. výročiu školy.

Po krátkych rozhovoroch ostáva do konca hodiny ešte pár minút. Radoslav Kačur to využíva na precvičenie matematických úloh a po zvonení sa presúvame do zborovne. Jedna z kolegýň má narodeniny, na stole čaká malé pohostenie. Pri 75 kolegoch sa vždy nájde dôvod na blahoželanie, 60 z nich je pedagógov.

V skúšobni hudobnej skupiny je vždy veselo.

Zoznamujeme sa s  Tünde Halajovou, spoluautorkou učebnice slovenského jazyka pre piatakov a  šiestakov pre celé Slovensko, a presúvame sa aj do 3. A, kde je triedny učiteľ Karol Vlčko. Deti hovoria, že by ho za žiadnu pani učiteľku nevymenili.

ŽIAKOV OCHRAŇUJÚ PATRÓNI

Prechádzkou po škole si všímame aj výzdobu – každá trieda má svojho patróna, ktorému je venovaná. U šiestakov je to Anka Kolesárová, piata B má Matku Terezu. Zastavujeme sa v kaplnke zasvätenej apoštolovi Pavlovi.

Deviataci majú hodinu vo výtvarnej triede. Už majú po prijímačkách a čakajú na umiestnenie, niektorí už prijatí sú. Ideme popri plošine, ktorú osadili pre bývalého žiaka, vozičkára.

Vo vestibule je oddychová zóna s kalčetom, klavírom, nástenkami a výtvarnými prácami – logom školy, ktoré tvorí ovocný strom s bohatými koreňmi i korunou, a tiež podobizeň ovocinára a pestovateľa, katolíckeho kňaza Romualda Zaymusa, ktorého meno škola nesie.

PENIAZE Z ÚNIE POMOHLI

Časť budovy školy je pôvodná, zrekonštruovaná a prispôsobená na dnešné vyučovanie. Ale Zaymuske by pomohli väčšie priestory, modernejšie pomôcky a veľa iných vecí. Problém je napríklad s malou jedálňou. Kapacitne na počet stravníkov nestačí, preto sa musia striedať na etapy. Aj súčasná bola zväčšená na úkor jednej triedy. Škola tiež aktuálne podala projekt na Ekofond SPP, chcú vytvoriť vyvýšené záhony a potrebujú aj informačné tabule.

Multifunkčné ihrisko využívajú žiaci na hodiny telesnej výchovy.

Všetko však závisí od peňazí. Z ministerstva školstva sú na to, čo sa týka financovania a fungovania školy, z podielových daní mesta funguje školský klub detí a jedáleň. Ostatné zdroje sú nestále, závislé od aktivít manažmentu školy. Pomáha ešte občianske združenie rodičov cez dve percentá z daní a  granty určené na projekty od firemných nadácií. Časť peňazí získavajú od samosprávy, z prenájmu priestorov či od sponzorov.

„Veľkou finančnou injekciou boli granty z Európskej únie, v rokoch 2010 – 2011 sme vďaka nim zrekonštruovali historickú budovu, postavenú ešte v rokoch 1913 – 1916. Vynovili sa triedy, chodby, sociálne zariadenia, fasáda a strecha školy.“

V  rokoch 2018 – 2019 vďaka grantu z Investičného rozvojového operačného programu (IROP) zmodernizovali vybavenie odborných učební a zrekonštruovali suterén.

Vďaka grantom EÚ na podporu cezhraničnej spolupráce nadviazala škola partnerstvo s Biskupským gymnáziom v Ostrave. Cez program Erasmus+ absolvovali pedagógovia kurzy v zahraničí. „Ich prínos je v živote školy viditeľný na nových vyučovacích metódach, celoškolských aktivitách a v používaní cudzieho jazyka na viacerých vyučovacích predmetoch,“ konštatuje Kačur.

Zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti zasa zatraktívnili a rozšírili technické vybavenie, hlavne digitálne technológie. Cez projekty, v  ktorých čerpali zdroje z  EÚ, získali spolu takmer 700-tisíc eur. 

KRESŤANSKÉ HODNOTY

S rodičmi sa vedeniu školy spolupracuje dobre. Väčšina detí pochádza z katolíckych rodín, ale aj evanjelických a majú aj žiakov z neveriaceho prostredia. Pár ukrajinských žiakov vyznáva pravoslávnu vieru.

Na „Zaymuske“ možno načerpať duchovné sily v Kaplnke svätého Pavla, apoštola.

„Škola je tak doslova misijné územie. V prvom rade je náš cieľ pomáhať rodinám v kresťanskej výchove detí. Chceme byť bezpečné prostredie, v ktorom rodinná výchova pokračuje v duchu kresťanských myšlienok a  hodnôt,“ prízvukuje riaditeľ. Duchovnú správu a vedenie školy má na starosti kaplán Zdenko Mravec.

NIELEN ÚSPECH JE DÔLEŽITÝ

Radoslav Kačur je riaditeľom školy deväť rokov. O túto pozíciu sa uchádzal po dvadsiatich rokoch praxe učiteľa. „V  dnešnej dobe je nevyhnutné mať schopnosti manažéra so srdcom pedagóga. Jedno pomáha škole prežiť ekonomicky a personálne, druhé pomáha nestratiť cieľ – oduševňovať deti pre život s nadšením.“

Na cirkevnej škole považuje život s Bohom za nevyhnutnosť. „Bez pokory a Božích ideálov by manažér šiel iba za ziskom a úspechom, aj na úkor vzťahov a ľudí, a pedagóg by odovzdával iba izolovanú časť vzdelania svojho predmetu a dbal by len na postupy, metódy, formy, prostriedky…“

Každé dieťa by podľa neho malo zažiť v  škole úspech. Nielen vo vedomostiach, ale aj v umení či športe. „Robíme tiež veľa charitatívnych aktivít, spolupracujeme so saleziánmi, sestrami Matky Terezy. Učíme deti, že treba pomáhať tým, ktorí majú niečoho menej – prostriedkov, možností, zdravia, rodiny.“

Najkrajšie pre neho je, keď vidí v očiach žiakov zvedavosť a radosť. „Keď sa môžem tešiť s ich radosťami, keď môžem pomôcť niekomu, kto to práve potrebuje. Keď na kolegoch vidím, že prichádzajú do práce bez strachu, s nadšením, odhodlaní inšpirovať a vychovávať deti, aby raz budovali lepší svet.“