Škola so zeleným srdcom

Spojená škola sv. Jána Pavla II. v Poprade je síce zvonka bielo- -sivá, no v jej vnútri bije zelené srdce. Žijú tam totiž ekologicky.
Lenka Horáková 12.05.2022
Škola so zeleným srdcom

Program Zelená škola zahŕňal aj aktivity v teréne. Jednou z nich bola exkurzia do prírody. Snímka: Spojená škola sv. Jána Pavla II. v Poprade

Keď sa povie Zelená škola, máme na mysli originálny ekoprogram. Jeho začiatky boli veľmi skromné, no dnes sa pokladá za najväčší na svete. Je doň zapojených viac ako 59 000 škôl zo 68 krajín sveta a približne 250 z nich je na Slovensku.

Počiatky programu siahajú do 90. rokov minulého storočia, pretože vtedy začínali byť problémy životného prostredia viditeľné a naliehavé. Za spomenutie stojí, že v roku 2010 získal ekoprogram Zelená škola prestížne vyznamenanie nemeckej komisie UNESCO.

Primárne je určený pre materské, základné, stredné a špeciálne školy. Jeho cieľom je vychovávať deti a mládež v záujme o problémy zeme. Konkrétne témy sú do vyučovania zahrnuté tak, aby rozširovali vedomosti žiakov a rozvíjali ich zručnosti k prevencii a pomoci našej planéte.

ŠTVRTÝ ROK

Na ochranu životného prostredia vyzýva aj pápež František vo svojej encyklike Laudato si’, ktorá sa v správnom čase dostala do ruky Zuzane Čerkalovej. Ako učiteľka biológie veľmi citlivo vníma zmeny klímy a pápežove slová o spoločnom domove, ktorý chátra, sa jej vryli do srdca.

Preto sa rozhodla spolu s kolegami a žiakmi hľadať východisko. Keď ju riaditeľka školy oslovila s výzvou zapojiť sa do programu Zelená škola, nezaváhala. A tak od roku 2018 v Spojenej škole sv. Jána Pavla II. intenzívne pracujú na tom, aby výzvu pápeža Františka pretavili do života.

Hneď na začiatku si zvolili za patrónov programu svätcov, ktorí milovali prírodu, sv. Jána Pavla II. a sv. Františka z Assisi. „Z viacerých ponúkaných tém sme si vybrali zelené obstarávanie a úradovanie,“ rozpráva Zuzana Čerkalová.

„Naším cieľom bolo a stále je vytvárať čo najmenej odpadu. Pracovali sme teda na výrobkoch s viacnásobným využitím, propagovali ich používanie a realizovali rovesnícke vzdelávanie.“

ZELENÝ TÍM

V škole vytvorili jednotný tím učiteľov, žiakov, nepedagogických pracovníkov a rodičov. „Keď sme zo starých látok či obrusov šili textilné nákupné tašky alebo vrecúška na chlieb, pomohla nám kolegyňa výtvarného odboru základnej umeleckej školy.“

Podobne im pri šití návlekov na obuv, ktorými nahradili mikroténové, pomohli rodičia. „Učebné materiály tlačíme na recyklovaný kancelársky papier, ktorý síce nie je úplne biely, ale zvykli sme si naň.“

Učiteľka dodáva, že zelené zásady neobišli ani školskú jedáleň či upratovačky, ktoré nakupujú čapované čistiace prostriedky a kuchárky zasa umývajú riad lufou. Veľmi obľúbené je takzvané rovesnícke vzdelávanie.

Žiaci gymnázia a vyšších ročníkov druhého stupňa základnej školy pripravili pre mladších žiakov rôzne prezentácie a zaujímavé aktivity. Spoločne vyrábali voskové obrúsky na potraviny či tuhé mydlá, šili mikulášske čižmy a realizovali vzdelávanie k témam Sme EKOFast fashion.

CERTIFIKÁCIE

Na popradskej cirkevnej škole majú za sebou prvé certifikačné obdobie, ktoré trvalo od roku 2018 do roku 2020. Aktivity, ktorým sa počas neho venovali, však v škole pretrvávajú dodnes.

„V tomto školskom roku sme sa do programu neprihlásili pre časté dištančné vzdelávanie, čo realizáciu aktivít veľmi komplikuje,“ hodnotí Zuzana Čerkalová. „V nastávajúcom roku však opäť plánujeme ísť do toho.“

Čo presne certifikačné obdobie zahŕňa? Hoci sa to na prvý pohľad môže zdať jednoduché, sú pravidlá a kroky, ktoré treba dodržať. „Na začiatku sa treba oboznámiť s metodikou programu a zostaviť kolégium Zelenej školy. Teda tím ľudí, ktorí vyberajú aktivity a koordinujú ich realizáciu.“

Kolégium potom vykoná audit. „Pomocou neho sa vyberie téma, na ktorej sa dva roky intenzívne pracuje. Následne sa zostaví environmentálny akčný plán, čiže presné ciele a prehľad aktivít s časovým rozvrhom. Priebežne sa zaznamenávajú a vyhodnocujú. Na záver sa vypracuje ekokódex – akési posolstvo, ktoré chceme prezentovať,“ predstavuje učiteľka program.

Študenti šili zo starých látok či obrusov textilné nákupné tašky alebo vrecúška na chlieb. Okrem životného prostredia pomohli aj charitatívnym organizáciám, ktorým putoval výťažok z predaja. Snímka: Spojená škola sv. Jána Pavla II. v Poprade

TITUL A VLAJKA

Po naplnení cieľov a ukončení všetkých aktivít požiadajú o hodnotiacu návštevu. To je dlhoočakávaná chvíľa, ktorá prináša napätie, no aj príjemné chvenie z pocitu vykonaného dobra. Hodnotiaca návšteva zavítala do Popradu v októbri 2020 a napriek pandemickým opatreniam dopadla výborne.

„Udelili nám titul Zelená škola, certifikát a vlajku Zelenej školy, ktoré môžeme používať dva roky,“ informuje Zuzana Čerkalová s radosťou. „Ak chceme tento titul znovu získať, musíme sa do programu zapojiť s novou témou.“

Na popradskej cirkevnej škole majú veľkú výhodu v tom, že škola zahŕňa gymnázium, základnú školu a základnú umeleckú školu. Do projektu sa teda mohli zapojiť žiaci všetkých zložiek a každého veku, či už ako organizátori, alebo účastníci.

„Žiaci boli naozaj skvelí, ochotní, tvoriví a obetaví. Napríklad gymnazistka Martina navrhla logo pre našu Zelenú školu, siedmačky Ester a Adela zasa napísali báseň. Iní sa našli v úlohe učiteľa a viedli rovesnícke vzdelávanie. Ďalší šili výrobky alebo vyrábali mydlá a s radosťou ich predávali na jarmoku či počas školských akcií,“ spomína koordinátorka projektu.

Okrem životného prostredia pomohli aj rôznym charitatívnym organizáciám, pretože výťažok z predaja vždy poputoval na nejaký konkrétny cieľ. Po úspešnom ukončení prvého certifikačného obdobia zelené činnosti v škole pokračujú. Veľmi obľúbenou aktivitou sa stalo separovanie odpadu.

„Žiaci majú služby pri vysypávaní vriec. Každý piatok cez veľkú prestávku to má na starosti iná trieda od maturantov až po šiestakov.“

Program hodnotí pozitívne, pretože sa stretla s veľkou ochotou mladých ľudí zmeniť niečo k lepšiemu. Učiteľka je za možnosť byť koordinátorkou programu a sprevádzať ním mladých ľudí vďačná. Je na nich hrdá, pretože nezostali len pri teórii, ale filozofiu ochrany prírody pretavili do svojho každodenného života.

„Spomínam si, ako nám pani učiteľka hovorila o potrebe obmedziť používanie mikroténových vreciek. A tak sme sa s mojou mamkou, ktorá je krajčírka, pustili do šitia textilných tašiek a vrecúšok na desiatu,“ prezrádza ôsmačka Erika.

Snímka: Spojená škola sv. Jána Pavla II. v Poprade

POCITY ŠTUDENTOV

O svoje skúsenosti sa podelila aj gymnazistka Mária. „So spolužiačkami sme v rámci rovesníckeho vzdelávania rozprávali mladším žiakom o problematike plastov, recyklácie odpadu či témach, ako sú Fast fashion a Slow fashion, ktoré sú dnes veľmi aktuálne.“

Nezabudnuteľné zážitky má tiež Sára, podľa ktorej je nevyhnutné chrániť prostredie, pretože sa týka nás všetkých. V rámci projektu vyrábala so spolužiakmi voskové obrúsky na desiatu. Taktiež sprevádzala koordinátorov pri prezentácii Zelenej školy na rôznych podujatiach.

„Dôležité je žiť v harmónii s prírodou. Projekt mi pomohol viac sa zamyslieť nad tým, čo pre ňu môžem urobiť,“ hodnotí. Pre Martinu bolo zasa cťou navrhnúť logo. Aktivity jej pomohli rozšíriť obzor, rozvinúť tvorivé schopnosti a zároveň mohla pracovať s deťmi, čo veľmi oceňuje.

Gymnazista Martin si veľmi váži, že sa mohol zúčastniť na záverečnom hodnotení, pri ktorom škole udelili vlajku. „Som rád, že som sa mohol zapojiť do projektu, ktorý pomáha nielen planéte, ale aj nám samotným.“

ZÁŽITKY Z TERÉNU

Program Zelená škola zahŕňal aj aktivity v teréne. Jednou z nich bola exkurzia do prírody. Do kvetnického lesa za Popradom išiel spolu so žiakmi Róbert Dula, rodič a člen kolégia Zelenej školy, ktorý pracuje v mestských lesoch.

Žiakom ukázal krásnu prírodu, učil ich spoznávať liečivé rastliny a rozprával o ich pozitívnych účinkoch na ľudský organizmus. „Bolo výborne. Spoznali sme veľa nového a absolvovali peknú prechádzku,“ spomína koordinátorka programu.

No ako to už pod Tatrami býva, počasie je nevyspytateľné. Hoci ráno bolo krásne, výletníkov zastihol dážď. Chvíľami jemnejší, no väčšinou lialo ako z krhly.

„Chlapci si z lopúchov urobili dáždniky. No aj napriek tejto ekologickej ochrane sme všetci premokli do nitky. Po návrate do školy sme si žmýkali oblečenie a sušili topánky. Našťastie bol teplý júnový deň, tak nikto neprechladol. Často na to s úsmevom spomíname,“ dodáva.

Veď príroda je k nám priateľská, a čo jej dáme, to sa nám vždy vráti, aj keď v inej forme.