Služba pacientom je plná obety a ľudskosti

„Táto choroba ide od jedného mantinelu k druhému. Jeden ani nevie, že ju má, a druhý na ňu zomrie,“ hovorí primárka interného oddelenia Univerzitnej nemocnice s poliklinikou milosrdných bratov v Bratislave Klára Soláriková.

„Jej“ oddelenie sa nedávno zmenilo na infekčné, covidové, čím vedenie nemocnice reagovalo na požiadavku Ministerstva zdravotníctva SR. Ona sama ochorenie COVID-19 už prekonala – s ľahšími príznakmi, i keď čuch sa jej zatiaľ neobnovil.

Aj ďalší štyria lekári oddelenia a takmer všetky sestry i ošetrovateľky majú chorobu „za sebou“. Od primárky sa ďalej dozvedáme: „Oddelenie býva v poslednom čase obsadené pacientmi na 80 až 100 percent. Takmer polovica pacientov bola na kyslíkovej terapii.

Liečba sa odvíja od príznakov, objektívneho nálezu a výsledkov laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení a od chorôb, na ktoré sa pacient dlhodobo lieči, prípadne ktoré sa zistia počas hospitalizácie. Lekári a zdravotníci majú osobné ochranné pracovné pomôcky: kombinézu, návleky, rúška, štít alebo okuliare, rukavice, dezinfekčné roztoky; sú alebo budú očkovaní.

Študujú vyhlášky ministerstva zdravotníctva, pokyny manažmentu nemocnice, metodické listy, odporúčania odborných lekárskych spoločností, webináre, ktoré sa venujú danej problematike, a v prípade potreby konzultujú so špecializovanými ambulanciami.“

Keď sa dlhoročnej lekárky pýtame, aké poznanie si odnáša z aktuálnej epidemickej skúsenosti, prezradí: „Napriek veľkému rozvoju vedy a techniky sú ľudia veľmi zraniteľní a stačí jeden podnet, aby sa život na celej zemi na týždne, ba mesiace spomalil alebo zásadne zmenil.“

A ako to zasiahlo ďalšie oddelenia nemocnice v centre hlavného mesta SR, ktorú milosrdní bratia založili pred vyše 350 rokmi? Na chirurgickom oddelení poskytujú len neodkladnú starostlivosť a chirurgickú – pacientom s onkologickými ochoreniami.

Primár chirurgie Juraj Longauer vysvetľuje: „Pracovníci pravidelne podstupujú testovanie antigénovým rýchlotestom, pri zmene epidemiologickej situácie sú testovaní ad hoc. V budove nemocnice sú povinní používať ochranu dýchacích ciest respirátormi FFP2. Väčšina pracovníkov chirurgie podstúpila očkovanie proti COVID-19.“

Život spandémiou poznačil aj prevádzku vyťaženého rádiologického oddelenia. Jeho dlhoročná zamestnankyňa Darina Mikulová objasňuje, že po zröntgenovaní pacienta s COVID-19 musia prevádzku vždy na 30 až 40 minút odstaviť a kompletne dezinfikovať celé pracovisko. V súčasnosti je už personál oddelenia zaočkovaný prvou dávkou vakcíny proti koronavírusu.

„Strážni anjeli“ nemocnice s nákazlivo pozitívnou náladou

Do nemocnice sa dnes nedostanete bez vyplnenia vstupného dotazníka s niekoľkými otázkami (ukladá sa na dvadsať rokov do archívu nemocnice) a zmerania teploty.

Mladý muž Martin je jeden z tých, ktorí strážia, aby do nemocnice neprenikala covidová nákaza: „Ľudí filtrujeme, aby boli naši zamestnanci chránení.“ K službe sa dostal cez priateľku, ktorá v zariadení pracuje.

„Niektorí sem prídu s rešpektom, iní nerozumejú, prečo musia vypisovať dotazníky. Pri vysvetľovaní používame aj cudzie jazyky: anglický, nemecký, ba aj maďarčinu som už použil. Pomáhame aj nepočujúcim.“

Ďalší „podobný prípad“ je Michael Husovský: „Nenájdete ma síce v nedeľu v kostole, ale nájdete ma pomáhať svojim blížnym.“ Michael oceňuje príjemný kolektív: „Viem, že by som za každého z nich položil ruku do ohňa, a oni vedia, že sa môžu na mňa spoľahnúť.“

A čo je preňho pri tejto službe najdôležitejšie? „Veľká dávka empatie, ľudskosti a vyzbrojiť sa trpezlivosťou. Získal som tu priateľov a lepšie precvičovanie svojej ľudskosti v nasadení v prvej línii. Veľa ľudí sem prichádza vystresovaných, a preto je dôležitý zodpovedný pracovník, ktorý ich upokojí, dá im najavo, že liečebný proces, za ktorým prišli do nemocnice, sa začína už pri vchode.

Takže keď je pacient už pri prvom kontakte s príjemnými ľuďmi, existuje 90-percentná šanca, že sa to bude ,ťahať‘ až do ambulancie. A je dôležité, aby si to ľudia odovzdávali. Pretože jedno červivé jablko môže pokaziť celý sud a takisto je to aj s klientmi nemocnice,“ zdôrazňuje Michael.

Prešovčana Lukáša Dvorščáka, ktorý vyštudoval teológiu, priviedlo k tejto službe dobré prostredie nemocnice a jej duchovné zázemie, no i možnosť pomôcť ľuďom: „Každé ráno pred nástupom do práce sa snažím zabezpečiť, aby bol pripravený vstupný ,stan‘, teda priestor, v ktorom pacienti najprv vypĺňajú dotazníky a čestné vyhlásenia.

Tiež treba pripraviť dezinfekciu, dostatočný počet rukavíc. Treba zabezpečiť funkčné teplomery.“ A či už museli riešiť aj vážnejšie prípady? Lukáš spomenie pána, ktorý si zle vyrátal dni karantény, a muža, ktorý ich označil za boľševikov zbierajúcich jeho osobné údaje.

COVID-19 ju zaskočil

Skúsenosť s koronavírusom ochromila v tejto nemocnici už viacerých zdravotníkov. Aj rehoľnú sestru, ktorá sa s nami podelila o svoje svedectvo, bez zverejnenia mena: „Najprv začal ,zúriť‘ koronavírus u pacientov a zakrátko zachytil aj personál. Po stanovení pozitivity nasledovala desaťdňová karanténa – totálna izolácia.

Zamestnancom, ktorí nemali možnosť odísť domov alebo nechceli doma nikoho ohroziť, zvlášť starších, nemocnica milosrdných bratov poskytla možnosť prežiť karanténu v jednom väčšom byte.

Tak ako v čase, keď ešte žila blahoslavená Alfonza Mária Eppingerová, zakladateľka našej kongregácie, a pomáhala chorým a chudobným, tak bolo aj našou potrebou pomáhať nakazeným COVID-19: denne im prinášať jedlo a veci osobnej potreby k dverám bytu a prostredníctvom telefónu im venovať zopár povzbudivých slov, no najmä pocit ľudskej blízkosti.

Keď som počula vysloviť lekára slovo ,pozitívna‘ na svoju adresu, najprv som mala pocit, že to nemôže patriť mne. No odrazu som bola tou, ktorá mala prijímať pomoc, súcit i samotu. Vtom som si uvedomila a pocítila Ježišovu opustenosť a zároveň silu jeho kríža, bezmocnú odovzdanosť do Otcovej vôle a tiché kráčanie na Kalváriu.

Po prekonaní ochorenia COVID-19 sa pozerám na všetkých nakazených, zvlášť s ťažkým priebehom, inými očami a s oveľa väčšou dôverou prosím nebeského Otca, aby stál pri každom chorom a pomáhal mu svojou útechou a pomocou. Toto obdobie poznačí všetkých.

A ak dobrotivý Boh dá, že nákaza sa raz skončí, nič nebude ako predtým. Preto neprestajne prosme: Pane, zostaň s nami (porov. Lk 24, 29).“

Generačná výmena v pohnutom čase

Nemocnicu milosrdných bratov v Bratislave zastihla pandémia v situácii, keď sa dlhoročný riaditeľ Michal Tinák pripravoval na odovzdanie štafety novej posile – Máriovi Miklošimu.

„Po vyše pätnástich rokoch odovzdávame vedenie človeku, ktorý prešiel objektívnym výberovým konaním, má skúsenosti a celý svoj pracovný život pracuje v rezorte zdravotníctva na rôznych postoch – od námestníka ministra až po riaditeľa nemocnice i pracovníka vo Svetovej zdravotníckej organizácii.

Cítim sa, ako keď otec odovzdáva synovi spoločnosť, ktorú budoval. Mal som tú česť, že milosrdní bratia mi dovolili zúčastniť sa na budovaní veľkého diela,“ tvrdí Michal Tinák, ktorý naďalej zostáva jedným zo štyroch konateľov nemocnice a riaditeľom majetkovej správy rehole.

Napokon, veď sa mu podarilo dobudovať nemocnicu, podpísať sa pod vznik nových ambulancií a oddelení, stabilizovať personál a vďaka jeho spoločnému úsiliu s rehoľou sa toto zariadenie stalo jedným z najvyhľadávanejších v Bratislave.

Prior rehole Richard Jombík, OH, pripomína, že Michal Tinák ako právnik dokázal obstáť v náročnej pozícii,
aj keď nepochádzal zo zdravotníckeho prostredia. Jeho voľbu preto rehoľa aj s odstupom času vníma ako
prozreteľné rozhodnutie.

Milosrdný brat Martin Macek, OH, ktorý je zodpovedný za vedenie Slovenskej i Českomoravskej provin-
čnej rehoľnej delegatúry, na margo spomínanej výmeny vysvetľuje:

„Mali sme viac kandidátov vo výberovom konaní. Kľúčové kritériá pri rozhodovaní boli, aby budúci riaditeľ mal jasnú víziu rozvoja, aby bol bezúhonný, aby nás dokázal presvedčiť, že dokáže nemocnicu riadiť, aby mal dostatok skúseností na toto riadenie.“

Mário Mikloši prezrádza, že za kľúčový považuje personál zariadenia. „Funkciu riaditeľa budem s pokorou vykonávať v prospech pacientov, aby nemocnica, ktorá má veľmi dobré meno, si ho udržala a budovala ho naďalej.“

Pri rozhovore vniesol svetlo aj do detailov fungovania, ktoré na prvý pohľad nevidno: „Máme už pripravené lôžka aj na umelú pľúcnu ventiláciu, čím vychádzame v ústrety aj nemocniciam v Bratislave. COVID-19 nás upozornil na niektoré veci, ktoré sme za štandardných podmienok nemuseli riešiť.

Napríklad máme k dispozícii kyslíkové bomby, ktoré sa pravidelne obmieňajú, ale do budúcna chceme zabezpečiť výrobňu vlastného kyslíka. Okrem starostlivosti o pacientov s COVID-19 máme naďalej otvorenú takzvanú bielu zdravotnú starostlivosť, teda starostlivosť o onkologických, kardiologických či ambulantných pacientov.

Všetci veríme, že počet pacientov s COVID-19 bude klesať. V priestoroch nemocnice pribudlo vakcinačné centrum a ďalšie v našom zdravotníckom zariadení v Dunajskej Lužnej.“

Mário Mikloši dodáva, že pri skladovaní vakcín platia prísne pravidlá, na ktoré veľmi dbajú: „Po otvorení sa vakcína musí do dvoch hodín spotrebovať, pričom skladovať sa môže maximálne päť dní pri teplote do ôsmich stupňov Celzia. Zásobovanie vakcínami má nemocnica zabezpečené dvakrát týždenne.

Očkuje sa tu podľa systému stanoveného rezortom zdravotníctva. Snažíme sa neplytvať vakcínou, a preto sme zaočkovali aj niektorých kolegov zo susedného Onkologického ústavu sv. Alžbety.“

Mário Mikloši osobitne ďakuje pracovníkom, ktorí dobre zvládajú aj telefonickú komunikáciu s mnohými pacientmi.

Duchovná služba v nemocnici

Aj duchovnou službou poskytovanou pacientom je táto nemocnica špecifická a charakteristická. Prezrádzajú to nielen kríže a logo Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha na chodbách či dverách oddelení.

Richard Jombík, OH, zdôrazňuje, že pacienti v nemocnici majú okrem zdravotných a psychických aj svoje duchovné potreby a tie sú rovnako dôležité ako telesné. Duchovná služba v bratislavskej nemocnici milosrdných bratov funguje aj v čase pandémie.

Pacientom i zdravotníkom, ktorí majú záujem, sú poskytované sviatosti a majú možnosť cez obrazovku či rádio sledovať bohoslužby.

Skúsenosť z tejto nemocnice potvrdzuje, že aj keď na dobu „novodobého moru“ nebola pripravená, čelí jej dôstojne a stala sa priestorom, kde neprestal tĺcť ako tep srdca záujem o pacientov cez obetavú službu všetkých, ktorí tam slúžia, a z ich duše možno čítať posolstvo z testamentu zakladateľa rehole milosrdných bratov – sv. Jána z Boha: „Chorí sú jediným dedičstvom, ktoré vám zanechávam.“