Sme radi, že ich tu máme, obohacujú nás

Na fare vládne čulý pracovný ruch. V spoločenskej miestnosti sa práve skladá a balí do škatúľ najnovšie číslo Minoritského listu – informačníka rehole. Vychádza niekoľkokrát do roka. Do tejto aktivity sa zapájajú mladší aj starší z obce.

Predstavený rehoľnej komunity a farár farnosti páter Adam Baran vyzdvihuje ich angažovanosť aj pri iných podujatiach. Dodáva, že Minoritský list putuje zo Spišského Štvrtka do rôznych kútov našej vlasti, ba aj do zahraničia.

Jednej z  farníčok, ktorá spolu s  ostatnými pripravuje rehoľný občasník na distribúciu, sa pýtame, ako jej v živote pomáha prítomnosť minoritov vo farnosti.

„Veľmi, keďže sa s nimi stretávame pravidelne pri rôznych duchovných a spoločenských aktivitách. Zvykneme s nimi vítať napríklad pútnikov z Muráňa, ktorí prechádzajú našou obcou na Mariánsku horu v Levoči. Sme naozaj veľmi radi, že ich tu máme, pretože nás obohacujú svojou prítomnosťou a pôsobením.“

VLASTNÝ KLÁŠTOR A KAPLNKA

Dejiny minoritov, ako jednej z vetiev františkánskej rehole, sú v Spišskom Štvrtku pestré a siahodlhé. Potvrdzuje to predstavený rehoľnej komunity, s ktorým pokračujeme v rozhovore v jeho pracovni.

„Podľa niektorých teórií sem prišli minoriti v 15. storočí, keď boli vysídlení z Levoče a tu našli útočisko. Ale až v 17. storočí im gróf Matúš Csáky dal pozemok, kde si mohli postaviť kláštor. Dal im do správy aj výnimočnú gotickú stavbu – Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, známu pod názvom kaplnka Zápoľských, ktorá pochádza z konca 15. storočia.“

Kaplnka má dve podlažia. Spodné reprezentuje pozemskú realitu Máriinho života a vrchné nebeskú slávu, do ktorej po skončení pozemského života vstúpila s telom i dušou.

DUCH REHOLE SA NEVYTRATIL

Gvardián Adam pridáva meno zakladateľa kláštora a prvého predstaveného Jána Krstiteľa Reggianiho zo Santa Felice. Vďaka tomu, že vynikal kazateľskou výrečnosťou, dokázal v  čase náboženských nepokojov priviesť mnohých veriacich späť ku katolíckej viere.

Pôsobenie minoritov pretrvalo niekoľko storočí, avšak po roku 1950 bolo násilne prerušené, podobne ako v prípade iných reholí. V Spišskom Štvrtku to predsa len až tak celkom neplatilo.

„Boli tu vtedy piati bratia, ktorých odviezli do sústreďovacieho tábora v Podolínci. Neskôr pracovali v rôznych farnostiach. Jeden z nich, páter Alojz Kaľafut, sa však vrátil dvakrát do Spišského Štvrtka ako správca farnosti, takže františkánsky duch sa odtiaľ celkom nevytratil,“ vysvetľuje.

Príklad života svätého Františka z Assisi je stále prítomný a živý v  komunitách bratov všetkých troch vetiev františkánskeho rádu. Takto to vníma aj predstavený kláštora v Spišskom Štvrtku. Na svätom Františkovi ho oslovuje, že napriek všetkým ťažkostiam, aj zdravotným, si dokázal zachovať radostného a dobrého ducha.

ROZMANITÁ SLUŽBA

Predstavený nám vysvetľuje rozdiely jednotlivých vetiev rehole: „Kedysi sme pôsobili my minoriti na jednom mieste, preto sa naša rehoľa nazýva menší bratia konventuáli, čo je odvodené od slova konvent. Bratia františkáni a kapucíni žili viac putovným spôsobom. To sa však časom vytratilo a naša charizma je v podstate rovnaká.“

Všetky vetvy navzájom spolupracujú a pri kláštoroch pomáhajú aj ľuďom bez domova či závislým. A minoriti v Spišskom Štvrtku počas storočí dokazujú, že sa vždy zapájajú do toho, čo je potrebné. Ale je tu aj zaujímavosť. „Bratia tu v minulosti priúčali miestnych ľudí záhradkárčeniu. A jeden z pátrov, ktorý pôsobil ako misionár v Amerike, sa po návrate venoval rozvoju futbalu. Dokonca založil miestne futbalové družstvo,“ zasmeje sa páter Adam.

Ďalej prezrádza, že posledné roky sa sústreďujú najmä na obnovu kultúrnych pamiatok, keďže sídlia v historických priestoroch. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia kaplnky.

„Naše pôsobenie spočíva aj v službe prichádzajúcim turistom. Svoju činnosť u nás vyvíja tiež Rytierstvo Nepoškvrnenej, mariánske hnutie, založené svätým Maximiliánom Kolbem. Jeho začiatky sú na Slovensku spojené práve s kláštorom v Spišskom Štvrtku. V živej pamäti máme aj peknú, podnetnú prácu s mládežou.“

SPOMIENKY I PREDSAVZATIA

Nedávno si tunajší bratia pripomenuli 30. výročie svojho obnoveného začiatku po páde totalitného režimu. „Výročiu sme dali spomienkovo-spoločenský charakter. Súčasťou bolo napríklad sympózium so štyrmi prednáškami, ktoré sa zaoberali tridsaťročnou históriou nášho pôsobenia. Bolo povzbudivé pospomínať si na niekdajšie časy.“

Zároveň si položili otázku, prečo sa na začiatku tak darilo a v súčasnosti badať v Cirkvi krízu. „Uvažovali sme nad tým, prečo je menej duchovných povolaní a čoraz častejšie vidieť odklon detí a mládeže od viery, návštevy svätých omší a  iných pobožností. Výročie nás pobádalo do toho, aby sme hľadali spôsoby, ako tomu v budúcnosti predchádzať.“

Minoriti každoročne slávia Deň zasväteného života spolu so svojím otcom biskupom a vo farnosti s veriacimi formou osobitných modlitieb za rehole a nové duchovné povolania. V tomto zmysle považuje predstavený za veľmi prínosnú pastoráciu medzi mládežou či na poli nových duchovných povolaní.

PRÁCA MANUÁLNA I DUCHOVNÁ

Bratov minoritov spočiatku v Spišskom Štvrtku spravovala česká, neskôr poľská provincia. V tom období sa k nám dostal aj páter Adam Baran, ktorý pochádza z Poľska.

Za najdôležitejšie udalosti posledných tridsiatich rokov považuje samotné prinavrátenie budov, ktoré pred nástupom totality patrili reholi. Pripomína aj to, že vo filiálke Bukovinka sa s výdatnou pomocou tamojších veriacich podarilo postaviť nový kostol, pričom obec má len niekoľko desiatok obyvateľov.

K rozhovoru sa pripája páter Peter Gallik. Venuje sa klasickej farskej pastorácii a vyučuje náboženstvo v miestnej škole. Podelil sa s nami o to, ako sa odvíjala jeho cesta do rehole.

„Bol to proces rozvrhnutý na niekoľko rokov. Ja som totiž nikdy ani len neminištroval, bol som taký bežný kresťan, ktorý chodí v nedeľu do kostola. Až po revolúcii som začal pravidelnejšie navštevovať minoritský kostol v Levoči, ktorý sa nachádzal najbližšie k môjmu domu.“

O nejaký čas sa začal opravovať tamojší kláštor. Počas vysokoškolského štúdia zameraného na technický smer pomáhal páter Peter pri rôznych rekonštrukčných prácach. „Postupne som nadviazal kontakty s rehoľníkmi, a tak prichádzali aj myšlienky na to, že by som mohol vstúpiť do rehole.“

Spoznával aj iné rády, saleziánov či jezuitov, no nakoniec sa rozhodol práve pre minoritov. „Priťahovala ma na nich bezprostrednosť, jednoduchosť a otvorenosť.“

DETI, MLÁDEŽ A RODINY

Páter Adam pred záverom našej návštevy načrtol výzvy vo farskom živote. „Snažíme sa podchytiť mladé rodiny a mládež, pretože ako som spomínal, všade vidíme, že mladí cítia čoraz menšiu potrebu náboženského života. Sú aj veriaci, ale väčšinou ‚len keď chcú‘. Máme úmysel sa s nimi stretávať v rámci duchovných, ale aj spoločenských aktivít, aby nadviazali vzájomné kontakty a spoluprácu a boli odrazovým mostíkom pre ďalšiu prácu vo farnosti.“

Nedávno sa v Spišskom Štvrtku konalo uvedenie relikvií blahoslavených členov rodiny Ulmovcov z Poľska, čo môže byť pre veriacich motivácia pre napredovanie v duchovnom živote. „Pod ich patronát dávame správu a fungovanie našich rodín,“ zdôrazňuje predstavený kláštora.

Páter Peter Gallik k tomu poznamenáva: „Mnoho rodín, mladých aj detí je zaangažovaných na sociálnych sieťach, ale chýba im bezprostredný kontakt s ľuďmi. Sú uzavretí do seba, do virtuálneho sveta počítačov a mobilov. Spomínané stretnutia rodín by mali byť vytvorené aj preto, aby sa ľudia viac otvorili a zistili, že bezprostredný kontakt je veľmi dôležitý a potrebný.“

Stretnutiami rodín budú minoriti aplikovať do života jednu z hlavných charakterových čŕt sv. Františka, ktorou je práve bezprostrednosť. Vyprosujeme im v tomto snažení potrebné milosti, príhovor ich zakladateľa a silu Ducha Svätého.