Spev indických pútnikov

Spev veršov z posvätnej knihy sikhov Guru Grant Sahib znie z reproduktorov ďaleko pred vstupnou bránou do komplexu Zlatého chrámu. V centre Amritsaru síce vládne čulý ruch ulice, ale táto atmosféra, priam nabitá duchovnou energiou, signalizuje, že bájny Boží chrám akoby bol hneď za rohom. Keď som sa k nemu blížil, pokojný dav sikhov ma vtiahol na ich najposvätnejšie miesto, kde si treba vyzuť topánky, dať prikrývku na hlavu a najmä zahĺbiť sa do modlitby. Bázeň napĺňa človeka, keď sa ocitne pred malebným chrámom uprostred Amrit Sarovaru, teda Nektárového jazera.

Vedie k nemu prístupová rampa, na ktorej sa nepretržite tiesnia ľudia, aby prešli Zlatým chrámom, v ktorom je uložená posvätná kniha. Ind Venda Parcing už roky slúži na tomto mieste, kde sa nebo priam dotýka zeme a s nádychom nostalgie sa začína odvíjať náš rozhovor: „Bol som ešte celkom mladý, keď mi rodičia rozprávali o histórii tohto miesta a chceli, aby som sem chodil každý deň. Veľa veriacich sikhov sem chodí pravidelne. Keď som bol tínedžer, ani mi len na um neprišlo, že by som komplex Zlatého chrámu navštevoval každý deň. Matke som hovorieval, že to azda raz zvládnem, ale až keď budem starší. Chodil som do indickej konventnej školy a povolaním som textilný inžinier.“

Služba pútnikom

V neskoršom veku však Venda všetko zanechal a teraz slúži na tomto mieste najmä v noci, keď treba pripraviť blízky stánok na „pevnine“, do ktorého okolo polnoci prenesú posvätnú knihu zo Zlatého chrámu na ostrove. Zároveň sa venuje pútnikom, ktorí zostávajú v komplexe až do rána. Mladý muž mi pripomína, že toto miesto sa nazýva Zlatý chrám, lebo rýdzim zlatom je obložená veľká časť vonkajška i vnútra svätyne. Sikhovia ho však volajú Harmandar Sahib – Har znamená Boh, mandar je chrám alebo príbytok. Ide teda o miesto, kde prebýva Boh. Je to najposvätnejší chrám sikhov, prichádzajú tam nielen oni, ale aj ľudia zo všetkých kútov sveta.

Túto otvorenosť svetu symbolizujú štyri vstupné brány do komplexu zo všetkých svetových strán. Bez ohľadu na príslušnosť k náboženstvu, pohlaviu či etnickej skupine – Harmandar je miesto, kde sú vítané všetky ľudské bytosti. Sikhský chrám sa volá gurudvára a je to miesto, kde sa veriacim predčítava text zo spomínanej posvätnej knihy Guru Grant Sahib. Je to zbierka 35 autorov vrátane deviatich guruov. Samotnú knihu drvivá väčšina sikhov až na niektoré malé sekty považuje za posledného desiateho a zároveň večného gurua, ktorý má odpovede na všetky otázky života.

Je napísaná písmom gurumukhí v rozličných severoindických dialektoch vrátane sanskrtu. Zakladateľom sikhizmu je prvý Guru Nanak Dev, ktorý žil na prelome 15. a 16. storočia a jeho duch sa vraj reinkarnoval do ďalších guruov. Venda Parcing pripomína tri základné princípy sikhského vierovyznania, ktoré definoval prvý guru: Naam-džapo, teda pamätať na Boha, modliť sa a meditovať. Potom je to Kirat Karni – poctivá práca, ktorou si každý veriaci sikh zabezpečuje živobytie, nemá žobrať a oberať druhého o majetok. A napokon tretím princípom je Wandičako – charita, pomoc blížnym a chudobným. Sikhovia odvádzajú desiatok, ktorým sa táto pomoc financuje a pokrýva aj výdavky na chrám a rozličné služby.

Monoteistické náboženstvo

Sikhizmus má asi 26 miliónov nasledovníkov a väčšina z nich žije v indickom Pandžábe. Je to monoteistické náboženstvo tak ako kresťanstvo, judaizmus alebo islam a vzniklo v období náboženského útlaku zo strany moslimov. Posledný guru Gobund Singh zomrel v roku 1708 – podľa tradície pridal za svojho života do posvätnej knihy niekoľko textov svojich predchodcov, no zároveň ju vyhlásil za ukončenú, a tým aj za svojho definitívneho nástupcu, po ktorom už žiadny žijúci guru nepríde.

A tak sa kniha Guru Grant Sahib uctieva vo všetkých gurudvárach, roztrúsených po celom svete. Špecialitou hlavnej svätyne v Amritsare je aj servis, ktorý nemá obdobu. Venda Parcing pripomína, že ide o zavedený systém Langar – je to veľká kuchyňa, v ktorej sa rozdáva jedlo zadarmo pre všetkých pútnikov, a to denne 24 hodín po celý rok. Takto sa každý deň naje asi 100 000 ľudí. Je to pritom súčasť služby sikhského náboženstva. V komplexe Zlatého chrámu je aj veľa dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú nielen rozdávať jedlo, ale aj usmerňujú početných pútnikov, sprevádzajú ich areálom, vysvetľujú históriu sikhov a ich náboženstva.

Dialóg medzi sikhami a kresťanmi

O tento sa už roky snaží Mohinder Singh Ahluwalia, ktorý žije v britskom Birminghame a je na čele jednej z najvplyvnejších sikhských organizácií na svete. V roku 2012 dostal ako vôbec prvý sikh v histórii pápežský rytiersky Rad svätého Gregora Veľkého za rozvoj dialógu medzi náboženstvami, najmä však medzi Rímskokatolíckou cirkvou a sikhami. Udelil mu ho vtedajší pápež Benedikt XVI. a na slávnostnej ceremónii v birminghamskej Katedrále sv. Ceadda odovzdal kardinál Paul Poupard, bývalý predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg.

Vráťme sa však do Amritsaru. Na záver nášho rozhovoru mi Venda Parcing zdôraznil: „Násilie a zlo, ktorého sme dnes vo svete svedkami, je len dôsledok toho, že nedbáme na princípy, ktoré zdôrazňovali guruovia, ignorujeme princípy Božej vôle. Všetky sú založené na dobre, senzitívnosti a najmä na láske. Každý z nás, bez ohľadu na to, či je veriaci, alebo nie, by mal dbať na tieto princípy. Ak ich budeme nasledovať, pestovať v sebe disciplínu a pôjdeme cestou pokoja, môžeme zmeniť svet.“ Táto výzva textilného inžiniera, ktorý zasvätil život službe v bájnom Zlatom chráme v indickom Amritsare, platí pre každého človeka – bez ohľadu na to, v ktorom kúte sveta žije – aj tu uprostred Európy na malebnom Slovensku.