Spišskohrhovský klenot si zachováva krásu

História kaštieľa je spojená s  menom uhorského grófa Vidora Csákyho, ktorý prišiel do Spišského Hrhova v roku 1885. „Vtedajší majitelia mali finančné problémy, a preto sa potrebovali nejakých svojich majetkov zbaviť. Gróf skúpil od nich niektoré pozemky,“ vysvetľuje správca kaštieľa Michal Kovalík.

Najprv sa gróf nasťahoval do jednej z troch kúrií, „ale keďže mu tieto priestory nevyhovovali, dal si postaviť kaštieľ v novobarokovom slohu s prvkami klasicizmu, podľa vzoru francúzskych zámkov“. Stavať sa začalo v roku 1893 a dokončený bol už o dva roky.

„Gróf si doviedol remeselníkov z Nemecka, Maďarska a Rakúska, a keďže sa tu nachádza 17-hektárový park, tak aj záhradníkov. Zaujímavé je, že priezviská týchto majstrov registrujeme v našej obci aj v súčasnosti, čiže po dobudovaní kaštieľa zostali žiť v Spišskom Hrhove.“

Na chóre je 264 medirytín s biblickými výjavmi. Snímka: Pavol Kall

POČAS DVOCH VOJEN

Špecifický charakter vlastenectva grófa Vidora Csákyho sa podľa správcu prejavil počas prvej svetovej vojny. „Zo strechy dal strhnúť medený plech a z veže miestneho Kostola sv. Šimona a Júdu zvony. Plech aj zvony boli potom použité na guľky do pušiek. Miestni obyvatelia ho za to trošku odsudzovali.“

Michal Kovalík dodáva, že gróf zomrel v roku 1932 a jeho hrob sa nachádza pri miestnom Kostole sv. Šimona a Júdu, kde je pochovaný s manželkou Annou Norman z Chorvátska.

„Kaštieľ po ňom prevzal syn Gustáv, ktorý v ňom za druhej svetovej vojny ubytoval nemeckých vojakov, za čo bol vnímaný ako kolaborant. Paradox však je, že v neďalekom skleníku tiež ukrýval dvoch Židov, čím dosť riskoval.“

OPUSTIL SVOJE SÍDLO

Životný príbeh grófa Gustáva nabral koncom vojny pomerne dramatický ráz. „V januári 1945, keď sa blížili oslobodenecké vojská, odišiel na určitý čas zo Spišského Hrhova, mysliac si, že sa sem neskôr vráti. Žiaľ, už mu to nebolo dopriate a s celou rodinou sa usadil v Rakúsku.“

Dodnes žijú dvaja jeho synovia. Jeden z nich, gróf Moritz, navštívil kaštieľ v roku 1991. „Bol milo prekvapený, že objekt uvidel v pomerne zachovalom stave,“ konštatuje Kovalík a približuje, čo sa stalo s priestormi kaštieľa po roku 1945.

„Najprv tu bolo zriadené stredisko pre povojnové siroty a organizovali sa tu rekreačné pobyty pre deti z celej krajiny. Neskôr tu sídlila základná škola a detský domov a napokon kaštieľ slúžil ako reedukačný domov pre dievčatá. Od roku 2019 prešiel do vlastníctva obce a potreboval by kompletnú rekonštrukciu.“

Duchovným centrom kaštieľa je Kaplnka svätej Anny. Snímka: Pavol Kall

KAPLNKA SV. ANNY

Počas prehliadky sa zastavujeme v duchovnom centre kaštieľa – Kaplnke sv. Anny. Okolo sviatku tejto svätice sa tu každoročne slávi svätá omša. Kaplnku posvätili zrejme na počesť Anny, manželky grófa Vidora.

„Sú tu pôvodné vitrážové okná a drevené lavice. Priestoru dominuje oltár v podobe obrazu svätej Anny s Pannou Máriou,“ opisuje interiér náš sprievodca. Pripomína, že po stranách boli v minulosti umiestnené sochy sv. Šimona a Júdu, patrónov farnosti Spišský Hrhov.

„Na chóre si môžeme všimnúť 264 grafických listov – medirytín tlačených na ručný papier. Výjavy zo Starého a Nového zákona pochádzajú z roku 1712 a ich autorom je Jan Luyken z Norimbergu,“ pokračuje správca kaštieľa.

Na grafikách sa dajú pomerne ľahko identifikovať napríklad faraónove vojská ženúce sa za Izraelitmi, Sýrčan Náman v rieke Jordán či stretnutie Simeona s malým Ježišom v chráme. Ak zaváhate, pomôže vám označenie biblickej knihy a konkrétnej kapitoly, ako aj krátky text v hovorovej latinčine.

Po pôvodnom organe zostali na chóre kaplnky iba miesta jeho osadenia. „Vyrobili ho v Maďarsku a dodali grófovi Vidorovi, ktorý na ňom hrával. Charakterizovalo ho najmä vysoké cé. V roku 1983 ho demontovali a previezli na rekonštrukciu do Česka. Po obnove bol inštalovaný v múzeu hudobných nástrojov v Markušovciach.“

V súčasnosti sa na mieste organa nachádza harmónium. Osobitosť kaplnky spočíva aj v tom, že do nej vedú tri vchody – jedným prichádzala na sväté omše priamo na chór grófska rodina, druhým vchádzali zamestnanci kaštieľa a tretí používali veriaci z obce.

GALÉRIA BEZ PORTRÉTOV

Návštevníkov kaštieľa upúta aj malá galéria. „Kedysi tento priestor slúžil ako vstupná hala, do ktorej prichádzali návštevy. Vpravo je miestnosť grófky, kde trávila voľný čas, a oproti bola pracovňa grófa.“ Michal Kovalík postupne predstavuje jednotlivé obrazy vo vstupnej hale.

„V rohoch sú štyri veľké diela znázorňujúce štyri ročné obdobia ľudského života – detstvo, mladosť, dospelosť a jeseň života.“Ďalšie maľby zachytávajú tematiku štyroch ročných období v prírode či znázornenia jednotlivých mesiacov v roku.

Podľa výpovede grófa Moritza počas jeho návštevy v roku 1991 ani jedno z diel nie je okrem symboliky súčasne aj portrétom – nezachytávajú nikoho z rodiny.

Mediryt znázorňujúci starozákonného Sýrčana Námana v rieke Jordán. Snímka: Pavol Kall

V GRÓFSKEJ KNIŽNICI

O knižnicu sa starala grófka Anna. „Mali tu rôznu beletriu a knihy s politickou či vojnovou tematikou. Dokopy okolo päťtisíc.“ Ale v roku 1946 sa knihy z kaštieľov a kláštorov zvážali do Popradu do zberného strediska.

„Nakoniec boli uložené v Martine do depozitárov. Z nášho kaštieľa je tam evidovaných asi 3 500 kníh. Tu zostala približne stovka titulov, medzi nimi napríklad výtlačok Biblie z osemnásteho storočia.“

PRECHÁDZKA PARKOM

Opúšťame interiér a kráčame k priľahlému parku. „Gróf Vidor sa zrejme dal inšpirovať anglickým štýlom. V súčasnosti tu môžeme ešte obdivovať pôvodné dreviny ako tureckú liesku, dve aleje líp či sekvoju. Nájdeme tu veľký strom podobný buku, ktorý vznikol krížením a vyzerá ako mohutná huba,“ vymenúva náš sprievodca.

Gróf Vidor Csáky pôsobil ako senátor v rakúsko-uhorskom parlamente a zo svojich ciest si privážal vzácne exotické rastliny, ktoré počas zimy uskladňoval v oranžérii. Mal tam napríklad kaktusy a menšie palmy. V parku dal postaviť až tri fontány.

„Hlavná vystrekovala vodu do výšky dvadsať metrov. Z nej stekala voda do spodnej polkruhovej fontány a odtiaľ do neďalekého rybníka, kde sa grófska rodina zvykla člnkovať. Je tu ešte tretia fontána pod veľkou terasou kaštieľa, slúžila na ovlaženie a pokrývali ju veľké lekná.“

Všetky tri fontány sú funkčné, ale pre nedostatok vody prázdne. Súčasťou parku boli kedysi aj tenisové kurty a dokonca zoologická záhrada. Chovali sa tu pávy, daniele, líšky a iné zvieratá.

Správca kaštieľa Michal Kovalík každý deň naťahuje hodiny vo veži. Snímka: Pavol Kall

VÝHĽAD Z VEŽE

Na záver sme vyšli do veže, ktorá má výšku 32 metrov. Je odtiaľ nádherný pohľad do okolia. Správca kaštieľa sem prichádza každý deň z celkom prozaických dôvodov – aby natiahol hodiny.

„Naťahujem tri závažia. Hodiny vydržia natiahnuté okolo tridsať hodín.“ Pri svätej omši na sviatok sv. Anny manuálne zvoní veľkým zvonom. Zvuk zvonov počuť aj počas pravidelných intervalov. Chcete ich počuť aj vy? Neváhajte a príďte.