Stále zelené arborétum znovu láka

Májové slnečné ráno akoby chcelo obliecť areál Arboréta Mlyňany do celkom nových šiat. Hoci pandémia „oskalpovala“ mnohé naše aktivity, nadišiel čas, aby ľudia znovu prichádzali do tohto dendrologického objektu objavovať malebnosť stromov, krov a kvetov. Cítiť, že to potrebujeme.

Estetická vzhľadnosť a rozloha arboréta, ktoré je detašovaným pracoviskom Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied (SAV) vo Zvolene, poskytuje výborný relaxačný priestor. Ponúka sa možnosť sadnúť si na lavičku, vziať do ruky duchovné slová alebo len premýšľať o nádhere, ktorú nám Stvoriteľ daroval, aby sme ju uchovali a rozvíjali.

A v Mlyňanoch to robia dobre. Viac nám porozprávala vedecká pracovníčka a vedúca Arboréta Mlyňany SAV Jana Konôpková (58). Priznávame, že nás jej erudované sprevádzanie po rozsiahlom parku oslovilo.

Zaujme kaštieľ

Pre laika sa vynára otázka, aký je rozdiel medzi arborétom a botanickou záhradou.

V úvode naša hostiteľka objasňuje: „Zjednodušene povedané, arborétum (arbor – strom) je zbierka prevažne drevnatých rastlín – drevín, ktoré je možné pestovať na vonkajších plochách, spravidla adaptovaných a schopných prezimovať vonku. Klasická botanická záhrada má v portfóliu čo najväčší počet rastlín iných svetadielov, väčšinou trópov a subtrópov, ktoré si vyžadujú celoročné pestovanie v skleníkoch.“

Poznávaciu cestu začíname pri stavebnej dominante arboréta, novoklasicistickom kaštieli postavenom súčasne s prvými výsadbami v roku 1894. Jana Konôpková vysvetľuje historické súvislosti: „Zakladateľom Arboréta Mlyňany bol právnik, uhorský gróf Štefan Ambrózy, ktorý sa v roku 1892 oženil s dcérou zlatomoravského župana grófa Viliama Migazziho Antóniou. Okrem pridania si priezviska manželky pripojil k svojmu majetku vyženené panstvo v Mlyňanoch.

Napriek tomu, že šľachtic bol právnik, patril k zanieteným milovníkom prírody a postupne sa prepracoval na znalca drevín – dendrológa. Systematicky študoval a overoval si ich požiadavky na prostredie a cielene sa ich snažil využiť. K pohnútkam vybudovať dendrologický objekt originálneho charakteru ho viedli jeho cesty a pobyt uprostred bohatej, prevažne vždy zelenej vegetácie južného Talianska.

Ambrózy bol presvedčený, že dreviny majú schopnosť aklimatizovať sa na nové podmienky, najmä ak im to človek uľahčí. Kaštieľ a pôvodný Ambrózyho semper vireo park sú národnou kultúrnou pamiatkou. V tomto období sa realizuje významná rekonštrukcia i reštaurovanie exteriéru kaštieľa.“

Husársky kúsok – semper vireo park

Súčasná rozloha Arboréta Mlyňany je približne 67 hektárov. Základom bol pôvodný 40-hektárový park, ktorý Štefan Ambrózy-Migazzi začal budovať so svojím záhradníkom Jozefom Mišákom ešte v roku 1892. Nachádza sa v blízkosti kaštieľa a návštevníci sa s ním môžu oboznámiť počas prechádzky jedným z piatich náučných chodníkov arboréta.

Aj my teda vstupujeme na prvý náučný chodník Ambrózyho semper vireo – vždyzeleného parku. Na margo tohto označenia odborníčka hovorí: „V jeho názve je čiastočne skrytý princíp, podľa ktorého arborétum zakladatelia tvorili. Teda snaha o sústredenie najmä vždyzelených a poloopadavých drevín.

Dreviny vysádzali do podrastu dubovo-hrabového lesa, ktorý na pestovanie vždyzelených drevín – sempervirentov vytváral vhodnú mikroklímu. Chránil mladé výsadby pred vysušujúcimi vetrami, poskytoval im polotieň a strážil ich pred silnými mrazmi. Tak sa podarilo vytvoriť prvú cieľavedome budovanú zbierku vždyzelených, prevažne cudzokrajných drevín v strednej Európe.“

K prvým vysadeným jedincom patrila borievka virgínska, tuja riasnatá, tuja západná, cypruštek Lawsonov, jedľa Nordmannova, smrek obyčajný či východný a tis obyčajný. V súčasnosti už mnohé prerástli pôvodný porast duba a hrabu. Veľmi rozšírený je aj vavrínovec lekársky, ktorý tvorí základ zeleného krovitého podrastu.

Prechádzame popri Ambrózyho skalke a na Ambrózyho ceste postupne objavujeme rôzne druhy nádherných rododendronov, magnólií, ale aj lúku krokusov. Tiež zaujmú početné druhy jedlí, smrekov, jedľovca, borovíc, cypruštekov či borievky.

Do Ázie len na skok

Ľahkým krokom sa blížime k náučnému chodníku východoázijskej dendroflóry, pričom naša sprievodkyňa pridáva ďalšie zaujímavé informácie: „Dendroexpozície Arboréta Mlyňany sú koncipované väčšinou vo forme prírodne krajinárskeho parku s typickou architektúrou.

Kým v pôvodnom Ambrózyho semper vireo parku dominujú v podraste dubovo-hrabového porastu vždyzelené dreviny, a to bez ohľadu na ich pôvodné rozšírenie, novovytvárané zbierky drevín boli koncipované už podľa fytogeografického princípu. Obe koncepčne rozdielne časti parkového objektu charakterizuje mimoriadna pestrosť a bohatosť zbierok.“

Náučné chodníky sú sprístupnené sieťou spevnených cestičiek vinúcich sa pomedzi stromy a skupiny efektne kvitnúcich krov. Návštevník ich vníma v priehľadoch pri oddychových besiedkach i lavičkách v tôni mohutných stromov.

„Rozširovanie plochy areálu, a teda aj vznik plochy východoázijskej dendroflóry si vyžiadalo množstvo materiálu prineseného z viacerých expedícií do druhovo bohatých oblastí (Číny v roku 1960, Severnej Kórey v rokoch 1982, 1983 a 1985), ktoré mali možnosť zamestnanci arboréta absolvovať najmä po roku 1953, keď sa stalo Arborétum Mlyňany súčasťou Slovenskej akadémie vied.

Plocha východoázijskej dendroflóry s drevinami zo Strednej Ázie, z Kaukazu, Kórey, Japonska, Číny (severnej, strednej, južnej), Himalájí a Ďalekého východu sa rozprestiera pri južnom a juhozápadnom okraji pôvodného Ambrózyho semper vireo parku,“ vysvetľuje naša sprievodkyňa.

Okrem iného tam nájdeme borovicu himalájsku s dlhými ihlicami a veľkými šiškami, dub japonský, metasekvoju čínsku, mnoho druhov javorov. Malebné zákutia pri jazierkach s drobnou záhradnou architektúrou sú pre návštevníkov vždy príťažlivé.

Severoamerická a autochtónna dendroflóra Slovenska

Fytogeografický princíp dodržali tvorcovia aj pri ďalších dendroexpozíciách. „V polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia pribudlo 7,5 hektára plochy severoamerickej dendroflóry, na ktorej sú sústredené dreviny Severnej Ameriky – od Aljašky po Kaliforniu a Floridu. Dostávame sa k nej popri ešte stále nádherne kvitnúcej narcisovej lúke. K dominantným porastom drevín na tejto ploche patrí tuja riasnatá, dub červený, javor cukrový a iné.

Tri expedície do Severnej Kórey umožnili vznik 4,5-hektárovej plochy kórejskej dendroflóry a na základe projektu zameraného na ohrozené dreviny na Slovensku začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia bola vytvorená plocha autochtónnej dendroflóry Slovenska s rozlohou približne štyri hektáre,“ dodáva odborníčka.

Pýtame sa aj na najvzácnejšie exempláre uchovávané vo vlastnom botanickom portfóliu.

Vedúca arboréta pokračuje: „Ide najmä o viac ako dvestoročné duby letné a duby cerové; ďalej vysoké stromy, ako sekvojovec mamutí, duglaska tisolistá, borovica ťažká a borovica Jeffreyova a iné, ale aj dreviny so zaujímavým olistením, ako kryptoméria japonská, ostrolistec čínsky, ľaliovník tulipánokvetý, papierovník čínsky, a ďalšie. Slovom, máme tu dreviny so zaujímavými kvetmi, plodmi, kôrou a tiež semenami.“

Keďže Jana Konôpková je aj vedecká pracovníčka, približuje tiež bádateľský rozvoj arboréta: „Vedeckovýskumná činnosť sa s Arborétom Mlyňany spája prakticky od jeho založenia, keď sa zameriavala predovšetkým na úspešné zavádzanie konkrétneho rastlinného druhu a aklimatizáciu cudzokrajných drevín.

Neskôr po pričlenení k Slovenskej akadémii vied sa tu riešili otázky systematiky, fyziológie, genetiky a rozmnožovania drevín, ekológie, fytopatológie drevín a ich sadovnícke a krajinárske využitie. V súčasnosti je vedecká činnosť zastrešovaná oddelením dendrobiológie. Okrem iného sa sústreďuje aj na štúdium možností zachovania čo najlepšej vitality drevín, a to aj v podmienkach globálnych klimatických zmien.“

Rozárium a iné pozvánky

Na záver prehliadky sa dostávame k rozáriu. Jana Konôpková ho opisuje: „Popri iných popínavých drevinách svoje miesto pri kaštieli Arboréta Mlyňany mala aj ruža. Ruža bola, je a bude fenoménom, ktorému sa v každom významnejšom arboréte venuje patričná pozornosť.

Rozsiahlejšia introdukcia ruží do Arboréta Mlyňany sa začala v 70. rokoch 20. storočia a bola základom na vybudovanie 1,5-hektárového rozária pod terasami kaštieľa. Popri ružiach svetoznámeho šľachtiteľa ruží z Krupiny Rudolfa Geschwinda sa tu nachádzajú aj početné moderné odrody ruží Kordesa, Meillanda, Austina, ale aj iných šľachtiteľov.“

Arborétum Mlyňany je za normálnych okolností otvorené celoročne a vtedy sa návštevnosť pohybuje okolo 40-tisíc návštevníkov. Jeho vedúca hovorí: „Vlani sme pre nepriaznivú pandemickú situáciu arborétum pre verejnosť otvorili až v máji, i to v obmedzenom režime.

Neposkytovali sme sprievodcovské služby, vzdelávacie programy, ani sa neuskutočnili takmer žiadne podujatia, čo sa prejavilo na poklese návštevnosti. V roku 2020 navštívilo Arborétum Mlyňany približne 27-tisíc návštevníkov. Uvidíme, aká bude situácia tohto roku, ale zatiaľ sa všetko vyvíja podobne, aj keď tento rok sme otvorili o niečo skôr – 19. apríla.“

Ľudia hľadajú na potulkách arborétom najmä ticho, pokoj i oddych. „Pre tých, ktorým to nestačí, pripravujeme počas roka podujatia, ktoré majú miesto zatraktívniť. Na začiatku sezóny sú to Ambrózyho dni, oficiálne otvárajúce sezónu, neskôr Deň detí, Výstava ruží, Farebná jeseň a iné.

V tomto roku sme sa ich však zatiaľ museli opäť vzdať. Každoročným lákadlom na jar sú rozkvitajúce rododendrony – azalky, v lete krása ruží v našom rozáriu a čaro má aj jeseň, keď park hýri najrozmanitejšími farbami. Keďže Arborétum Mlyňany má najväčšiu zbierku vždyzelených drevín na Slovensku, má čo ponúknuť návštevníkom aj počas zimy.“

Tak, minulí i budúci návštevníci, nezabudnite, že z diaľnice pri Zlatých Moravciach je to len čoby kameňom dohodil. Arborétum vám v každom ročnom období zaručuje vždyzelený zážitok. Oplatí sa prísť.