Štrúdľou zachraňujú umenie

Asi dvojtisícovú farnosť Žemberovce tvoria tri dedinky – okrem farského Kostola Mena Panny Márie dve filiálky – kostol v Brhlovciach a najmladší Kostol Krista Kráľa z roku 1934 v Kmeťovciach. V každej z nich už zopár rokov fungujú modlitby matiek a stretnutia otcov, ktoré teraz na chvíľu prerušila pandémia. Namiesto pravidelných týždňových stretnutí sa však modlia individuálne doma. „Modlitba matky má veľkú moc, zakúsili sme to aj my v obci,“ začína Adriana Sztankóová z Brhloviec. 

Obec má 300 obyvateľov, z nich je asi polovica katolíkov a pätina evanjelikov. Do rímskokatolíckeho kostola však na nedeľné sväté omše chodieva pravidelne okolo 25 ľudí. 

Malé zázraky

Hoci sa sem-tam rivalita medzi obyvateľmi nájde, o vzájomnej nevraživosti sa hovoriť nedá. Ak ide o obec, držia spolu. „Keď terajší pán farár Jozef Poliak obnovil v roku 2015 po päťdesiatich rokoch procesiu na Božie telo, zapojila sa celá dedina. Bola to veľká milosť, prišlo asi 100 ľudí. Lupienky nosili deti rôzneho vierovyznania,“ spomína na peknú slávnosť pani Adriana.

Dvakrát sa konali ekumenické bohoslužby, ktoré predtým nebývali zvykom, dokonca aj hodové slávnosti mávajú obe cirkevné komunity zhodou okolností v rovnaký deň – na Sedembolestnú Pannu Máriu. 

Tá podľa nej neraz pomohla. „Mali sme na návšteve rodinnú príbuznú, evanjeličku, ktorá bola v ťažkej životnej situácii, rozvrátilo sa jej manželstvo a prišla aj o prácu. Bola s nami i v kostole, a keď od nás odchádzala, volali jej, že dostala prácu na cirkevnej škole v Leviciach. Teraz spravuje školskú kaplnku a s Pannou Máriou má veľmi pekný vzťah,“ usmieva sa.

Poklady v kostole

V dedinke sú kostoly dva – katolícky a evanjelický. Rozlíšiť sa dajú jednoducho – katolícky nemá vežu. „Kedysi bola, ale zvony roztláčali múry, tak ju dali dole a zvonica s troma zvonmi je teraz pred kostolom. Nezachovala sa ani fotografia či nákres, ako to vyzeralo,“ vraví správca farnosti. 

Malý kostolík z 18. storočia stojí hneď vedľa majestátneho kaštieľa, ktorý postavili talianski majstri v roku 1756. Dnes je v súkromných rukách a verejnosť sa doň nedostane. Zrejme aj z bezpečnostných dôvodov, pretože kaštieľ je síce zvonku ako-tak obnovený, vnútri je to však horšie. Najprv ho totiž v roku 1917 poškodil požiar, koncom 70. rokov sa dokonca zrútila jedna jeho časť. 

Medzi obyvateľmi koluje legenda, podľa ktorej bývalí páni kaštieľa zakopali pod pôvodným Kostolom sv. Jána Krstiteľa (ktorý nahradil súčasný kostol zasvätený Panne Márii) zlato. Doteraz sa ani napriek rôznym snahám nenašlo. Majú však iné poklady.

Oltár v kostole zasvätenom patrónke Slovenska je skromnejšou podobou toho šaštínskeho, aj preto brhlovskí ľudia kostolu hovoria malý Šaštín. Ústredným motívom je Pieta od neznámeho umelca, ktorá je momentálne v reštaurátorskej dielni. Vzácna je šestica barokových obrazov rakúskeho maliara Antona Schmidta zo 60. rokov 18. storočia znázorňujúca zväčša udalosti okolo Veľkej noci – Ježišovo modlenie sa v Getsemanskej záhrade, Judášov bozk, skladanie z kríža či uloženie Ježiša do hrobu. Obraz na bočnom oltári, ktorý zobrazuje Judáša, ako v objatí bozkom zrádza Ježiša, je podľa miestneho farára raritou. „Takýto výjav som ešte v kostole nikde nevidel.“ 

Anton Schmidt vytvoril aj maľbu na klenbe kostola s Bohom Otcom uprostred. Tú sa v roku 2009 snažili laicky zachrániť lokálni umelci. 

Vznikli, aby zachránili kostol

Od roku 2016 je chrám v Brhlovciach prázdny. „Okrem Pána Boha, pána farára a klenby nemáme v kostole nič,“ vraví farníčka. Hodnotné obrazy sú odvtedy v Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Bratislave, kde sa pomaličky obnovujú pod vedením reštaurátoriek Alexandry Šulíkovej a Zuzany Chovanovej v rámci štátneho projektu Obnovme si svoj dom. Dva menšie obrazy sú už vo finálnom štádiu. Ak bude dostatok peňazí, ďalšie dve diela by mali byť hotové do konca roka a v priebehu toho budúceho by reštaurátori chceli zavŕšiť celú obnovnú akciu. 

So záchranou začali podľa Adriany Sztankóovej v hodine dvanástej. „Keď vynášali jeden z obrazov von, komplet sa rozpadol jeho rám. Je nás tu máličko, z našich zbierok by sme do konca života nespravili nič. Založili sme teda občianske združenie Nostra heredita (Naše dedičstvo), aby sme zachránili náš kostolík a hlavne cenné obrazy v ňom.“ 

Štrnásťčlenná partia nadšencov funguje už 7 rokov, a hoci im na začiatku ľudia veľmi neverili, majú úspech. „Reštaurátori si dali podmienku, že keď sa obrazy vrátia naspäť, kostol nemôže byť zavlhnutý, pretože by sa obrazy znova poškodili.“ Kostol teda museli odvlhčiť, spolupracovali aj na oprave trojice zvonov i oporného múra kostola. „Keby sme ho neopravili, hrozilo by narušenie statiky celého kostola,“ hovorí jedna z členiek združenia Monika Ježíková. „V kostole budeme musieť vyriešiť ešte správne osvetlenie, aby sme obrazy vedeli pekne nasvietiť,“ dopĺňa ju Jozef Poliak.

Za svoje cennosti bojujú, kde sa dá. Momentálne sa do konca mája snažia získať hlasy verejnosti v grantovej súťaži Poklady Slovenska, do ktorej ich zrejme prihlásili samotní reštaurátori. 

Zdrojom je štrúdľa

Hoci práca v neziskovej organizácii stojí veľa času a námahy, jeho členovia hovoria o veľkom požehnaní. Všetko je totiž podložené modlitbou. Jedným z aktivistov je aj farár Jozef Poliak: „Nápad vznikol vďaka ‚obyčajnej kuchárke‘, ako o sebe s humorom hovorí pani Sztankóová, ona prišla s týmto nápadom. V tejto malej dedinke to ľudí zmobilizovalo a začali niečo robiť – pre seba aj pre obec. Dokonca sa nás ľudia z okolitých obcí pýtajú, ako to robíme a ako sme ho založili.“

Podstatou ich aktivít je brhlovská ťahaná štrúdľa, ktorá je vychýrenou pochutinou. V obci ju robia štyri ženy. „Je to hlavný zdroj príjmov, peniaze potom môžeme použiť na opravu kostola aj obrazov. Chodíme ju predávať na trhy a jarmoky do okolitých obcí a miest a reakcie sú veľmi pozitívne,“ hovorí s nadšením farár. „Je premodlená a robená srdcom,“ vraví o jej úspechu jedna z tvorkýň. „Prežehnám sa ja, prežehnám cesto a potom to vyjde.“ 

Špecialitou sú aj podlievané buchty, ktoré majú tradíciu iba v tejto obci. „Sú podobné ako šišky plnené lekvárom, ktoré sa vyprážajú, ale potom sa ešte obaľujú v orechoch, v škoricovej alebo v makovej posýpke.“ S nimi šikovné ženičky raz vyhrali súťaž vo varení tradičných jedál Dobrô jedlo z Tekova a Hontu, druhýkrát zabodovali lokše naplnené kačacou pečeňou. 

Doba kamenná

Občianske združenie naštartovalo i obecný život. Začali organizovať májové zábavy, dvakrát sa im v rokoch 2014 a 2017 podarilo spojiť rodákov obce. „Zapojili sa vtedy všetci. Dievčatá roznášali jedlo, starali sa o 150 hostí. Ženy z celej dediny doma napiekli, každý prispel. Vtedy sa po prvý raz v histórii obce konali ekumenické bohoslužby,“ vysvetľuje Monika Ježíková.

Dovtedy to v obci veľmi nežilo, teraz sa viac snaží obecný úrad aj blízke poľnohospodárke družstvo. S pár nadšencami každoročne organizujú traktorovú šou, na ktorej traktoristi okrem prehliadky rôznych modelov traktorov predvádzajú i svoje zručnosti.

V Brhlovciach sa tiež aktivizuje občianske združenie Nový dvor, s ktorým OZ Nostra heredita spolupracuje pri pravidelných remeselníckych trhoch na Uličke remesiel. To sa stará o tradície v uličke „Šurda“, ktorú takto nazvali Brhlovčania. Preslávili ju kamenné obydlia z konca 19. storočia. Sú slovenským unikátom a vznikli ako ochrana pred nájazdmi Turkov, neskôr ako domy pre chudobných. „Ľudia si do tufových skál vytesali kuchyne, studne i komín. Boli  praktické aj po ekonomickej stránke, pretože keď v nich v zime zakúrili, mali hneď teplo a cez leto zase skala držala chlad. Čiastočne sa v nich žije aj teraz, ku skalám si ľudia pristavali domčeky, a teraz sa využívajú najmä na hospodárske účely,“ približuje Adriana Sztankóová a Monika Ježíková. 

Cez leto sa pri nich zastaví mnoho turistov, školské zájazdy aj výletníci z neďalekých kúpeľov v Dudinciach. Obec z nich ale zisk nemá, čiastočne si za to môžu sami. „Keď ich Tekovské múzeum v Leviciach v roku 1992 sprístupnilo, ponúklo ich správu obci, ktorá o to neprejavila záujem. Dnes by už aj záujem zo strany Brhloviec bol, ale múzeum sa ich vzdať nechce,“ hovorí o jednej z chýb Jozef Poliak. Ďalšou sú slabé služby. „Brhlovce majú veľký potenciál, ale nevedia z toho vyťažiť. Nie sú tu žiadne služby, takže aj keď turisti prídu, nemajú sa kde občerstviť, nie je tu ani žiadne pohostinstvo a aj obchod má obmedzené otváracie hodiny,“ uvedomujú si nedostatky miestni.

Hoci je oficiálne kamenná ulica iba jedna, kus brhlovského tufového kameňa sa podľa nich nájde v každom dome dediny. Dostal sa i za jej hranice – postavený je z neho napríklad kláštor v Hronskom Beňadiku.