Sú s nami viac ako 90 rokov
Do interiéru chrámu je zakomponovaný aj vstup do podzemnej krypty. Na snímke páter Juraj Ďurnek. Snímka: Peter Slovák
Cestujeme na hornú Nitru, do oblasti, ktorá sa v našej mysli spája s baníctvom. Avšak nielen uhlím je Prievidza živá. V strede starobylého baníckeho mesta sa nachádza Námestie piaristov, kostol i kláštor. To nás uisťuje, že duchovný život v ňom znovu rozvíjajú i nasledovníci sv. Jozefa Kalazanského.
Za milé pozvanie vďačíme v poradí siedmemu provinciálovi samostatnej provincie, pátrovi Jurajovi Ďurnekovi, SchP, (50). Aj preto začiatok návštevy patrí rozhovoru s ním. Priblížil nám duchovné rámce nielen svojho rehoľného života.
Čo sa týka počtu rehoľníkov, piaristi u nás nepatria k najväčším rehoľným komunitám. Aká bola vaša cesta k nim?
Maturoval som v roku nežnej revolúcie a začal som študovať učiteľstvo biológie a chémie na prírodovedeckej fakulte. Už počas štúdií som vnímal Božie volanie. Školu som však dokončil a začal som učiť na štátnom gymnáziu v Žiline. Svoju prácu som mal veľmi rád.
Rád som sa venoval mladým, ich dozrievaniu a pomáhal som im v hľadaní seba i zmyslu života. Pán mi však ukazoval cestu, ako im môžem pomôcť oveľa viac. A to vtedy, keď im predstavím cestu k nemu. Preto som hľadal rehoľné spoločenstvo, ktoré sa venuje výchove a vzdelávaniu. A našiel som piaristov.
Čím vás duchovne upútal sv. Jozef Kalazanský?
Svätý Jozef Kalazanský bol tvorcom prvej ľudovej verejnej a bezplatnej školy v Európe. Veľa ráz zdôrazňoval, že kto chce vychovávať dieťa, musí si vážiť jeho hodnotu. Túžil, aby dieťa vždy našlo v škole rodinný krb, zvlášť vtedy, keď pre nejakú príčinu ho doma nepoznalo.
Môžeme sledovať, že keď svätec hovorí o školách, hovorí o výchove, o ucelenej výchove človeka s cieľom pripraviť ho na život. Základom, na ktorom svätec budoval plány vzdelávania, bolo intuitívne chápanie nadania a schopností dieťaťa. Bol pedagógom spoločenskej, rasovej a náboženskej tolerancie - v piaristických školách okrem katolíkov študovali protestanti či židia.
Tento rok ste si v júli pripomenuli 90. výročie vzniku provincie na Slovensku. Aká to bola cesta?
Samozrejme, piaristi neprišli na územie Slovenska až v roku 1930, ale oveľa skôr - už v roku 1642, keď sa usídlili v Podolínci, ktorý patril v tom čase Poľskému kráľovstvu.
Od ich príchodu na Slovensko boli postupne zakladané kolégiá: v Podolínci (1642), Prievidzi (1666), Brezne (1673), vo Svätom Jure (1685), v Nitre (1701), Krupine (1720), Ružomberku (1729), Sabinove (1740), Banskej Štiavnici (1772), Trenčíne (1772) a Leviciach (1815).
Po vzniku samostatnej Československej republiky v roku 1918 piaristi na Slovensku spravovali deväť gymnázií a jednu ľudovú školu. Medzi novovzniknutou Československou republikou a Svätou stolicou bola v roku 1928 podpísaná medzinárodná dohoda Modus vivendi, ktorá požadovala, aby rehoľné spoločenstvá vytvorili samostatné provincie v Československu.
Vtedajší generálny predstavený Rehole piaristov Giuseppe del Buono na základe súhlasu Svätej stolice zriadil s účinnosťou od 6. júla 1930 Slovenskú provinciu. Výchovno-vzdelávacia činnosť rehole bola prerušená počas komunistického režimu od roku 1950 až do roku 1989.
Návrat slobody znamenal aj návrat piaristov do škôl. A tak postupne obnovili činnosť svojich diel v Trenčíne, Nitre, Prievidzi a vo Svätom Jure. V súčasnosti na troch školách vychovávajú vyše 1 500 žiakov.
Vybrali by ste z vašej rehoľnej rodiny osobnosť, ktorá sa skutočne zaslúžila o to, že piaristi na Slovensku stále sú?
Tu musím spomenúť pátra Jozefa Horvátika, ktorý bol v rokoch 1969 – 1992 provinciálom Rehole piaristov na Slovensku. Pôsobil najskôr ako profesor gymnázia a magister novicov i piaristických klerikov.
Po násilnej likvidácii rehoľných domov v roku 1950 musel aj on opustiť kláštor a bol deportovaný do sústreďovacieho kláštora vo Svätom Beňadiku. Po prepustení z internácie pôsobil ako kňaz v duchovnej správe v Dolnom Dubovom a v Kolte. V čase takzvanej normalizácie mu odňali štátny súhlas na verejnú duchovnú službu.
Bol nútený pracovať ako robotník na Morave, neskôr na stavbe atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Neskôr mu opäť udelili štátny súhlas a ustanovili ho za administrátora farnosti v Dvorníkoch a potom za farára v Dolnom Dubovom.
Bol koordinátorom rehoľného života v našej provincii a má veľkú zásluhu na tom, že piaristi na Slovensku prežili tvrdé roky komunistického útlaku. V ťažkých podmienkach formoval nových členov, takže po roku 1990 sa piaristi mohli znovu zapojiť do evanjelizácie Slovenska v duchu piaristického hesla Zbožnosť a veda prostredníctvom vyučovania na všetkých typoch škôl, ako aj vo farskej pastorácii.
Čo ponúka spiritualita piaristov dnešnému svetu?
Cieľom nášho poslania je evanjelizovať výchovou v kresťanskej škole. Piaristi v súčasnosti hľadajú cestu, ako zmeniť svoje diela na školy, v ktorých by rástla nová generácia hodnotovo zakorenených ľudí, ktorí objavili svoju jedinečnosť, poslanie a sú pripravení pretvárať spoločnosť v láske k pravde, dobru a kráse.
Našou misiou je dnes vzdelávanie a sprevádzanie mladého človeka v rodinnej atmosfére, aby spoznal, kým je, tvoril zdravé vzťahy, pripravil sa na život a získal duchovné bohatstvo.
Čo by ste si želali pre svoju rehoľu do budúcnosti?
Prajem si, aby sme v našich školách vytvárali vzájomné vzťahy s úctou a dôverou. Aby sme viedli žiakov k väčšej zodpovednosti za svoj život, aby vedeli rozvinúť svoje talenty a dary. Radi by sme pomohli našim žiakom i spolupracovníkom k objaveniu ich vlastnej duchovnej cesty a k vytvoreniu osobného vzťahu s Bohom.
Nájdete tu jedinečný piaristický trojlístok
Po rozhovore s pátrom Jurajom Ďurnekom nastáva čas, keď začíname hmatateľne objavovať prievidzský piaristický trojlístok - Kostol Najsvätejšej Trojice, kláštor a Piaristickú spojenú školu Františka Hanáka.
Chrámové variácie
Najskôr nás otec provinciál sprevádza do nádherného barokového kostola zasväteného Najsvätejšej Trojici. S jeho výstavbou sa začalo v roku 1666, keď piaristi prišli do mesta na pozvanie grófky Františky Pálfiovej. Ukončený bol v polovici 18. storočia.
Dominantou kostola je hlavný oltár s mramorovou stĺpovou architektúrou a ústredným obrazom Nanebovzatia Panny Márie. Nad ním je skulptúra Najsvätejšej Trojice pri korunovácii Matky Božej. Oku lahodiaci jednoloďový chrám s polygonálnym presbytériom, zaklenutý kupolou, s bočnými kaplnkami, bol vystavaný na spôsob Kostola Najsvätejšieho mena Ježišovho v Ríme.
Centrálnym motívom stropnej maľby v lodi kostola je výjav zo Zjavenia apoštola Jána. Autorom malieb je Ján Štefan Bopovský a Anton Schmidt. Páter provinciál nám ukazuje vstup do podzemnej krypty. Vchod sa nachádza pred presbytériom.
Vstupujeme do podzemia kostola, kde sa akoby nachádza iný chrám. Ide o pohrebnú Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie. Podzemné chodby sú miestom odpočinku nielen rehoľníkov, ale aj občanov mesta, ktorí si priali za miesto posledného spočinutia práve priestor pod kostolom.
Kláštor a piaristické intencie
Očarení krásou baroka prechádzame do priestorov kláštora. Na stenách chodieb sú obrazy s výjavmi zázrakov na príhovor španielskeho svätca. Jeden z nich vypovedá:
„Keď svätec prebýval vo Frascati, prišla k nemu žena, ktorá nechtiac počas spánku priľahla dieťa. Vložila ho do náručia svätca a s nárekom ho prosila, aby ho oživil. Svätý páter pohnutý súcitom zvolal žiakov do školskej kaplnky. Obrátil mŕtve dieťa k obrazu Panny Márie a so žiakmi sa pomodlil Zdravas̕, Kráľovná. Po skončení modlitby dieťa ožilo.“
Pri pozorovaní pôsobivých obrazov v kláštorných chodbách Juraj Ďurnek vysvetľuje:
„Samotný názov Rehole piaristov vychádza z latinského Scholae piae - zbožné školy. V súčasnosti na Slovensku pôsobí asi 20 rehoľníkov. Sme klerický inštitút, to znamená kňazské spoločenstvo. Oficiálne sa voláme Rád regulárnych klerikov Matky Božej zbožných škôl. Pre laikov máme piaristickú fraternitu.“
Na otázku, s čím dnes piaristi prichádzajú, odpovedá:
„Hľadáme nový spôsob evanjelizácie, a to výchovou v katolíckej škole. Školstvo nielen na Slovensku sa nachádza na križovatke. Vyučovanie i vzdelávanie musíme prispôsobiť požiadavkám trhu práce. Okrem toho sa usilujeme, aby od nás vychádzali nielen odborne vybavení ľudia, ale aj hodnotovo zakorenení.
Objavili vlastnú jedinečnosť, životné poslanie a boli pripravení pretvárať spoločnosť. To zamýšľal aj sv. Jozef Kalazanský. On veril, že človek zakorenený v Bohu dokáže zmeniť celú spoločnosť.“ Víziou piaristickej školy je privádzať mladých k láske, pravde a dobru. Aby z nich aj spoločnosť mala úžitok.“
Ovocie sa pozná po strome
Vôbec prvá cirkevná škola, ktorá po roku 1989 obnovila svoju činnosť, bolo piaristické gymnázium v Trenčíne. Provinciál vysvetľuje líniu návratu piaristov do Prievidze: „Potom sme prišli sem a založili základnú školu, ktorá sa rozširovala. Skôr narodení Prievidžania, ktorí si piaristov ešte pamätali, prejavili radosť i ústretovosť a tí mladší postupne nadobudli dôveru.“
Pridáva sa k nám duchovný otec školy a rektor kolégia Ján Hríb, SchP, (48). Kráčame cestami labyrintu chodieb kláštora, kde sídli škola. Najskôr vstupujme do priestorov materskej školy. Páter Ján objasňuje svoje poslanie:
„Keďže sme nasledovníkmi sv. Jozefa Kalazanského, rozmer pastorácie sa spája so službou deťom a mladým. Ja sa primárne venujem špecifickej pastorácii detí od materskej po prvý stupeň základnej školy.“
Čo obnáša duchovná starostlivosť o školu? „Sú tu určité pravidelné aktivity, ako napríklad vyučovanie náboženstva či duchovné stretnutia v kaplnke. Praktizujeme službu ustavičnej modlitby, ktorú ponúkal už náš zakladateľ. Uskutočňujeme ju počas prvej vyučovacej hodiny, keď deti prichádzajú do kaplnky.
Spievame a modlíme sa za potreby Cirkvi i spoločnosti, aj za tých, ktorí sa v tej chvíli vzdelávajú. Menší prichádzajú v skupinách, starší skôr individuálne, aby sa nenarúšal vzdelávací proces. Vo štvrtok máme adoráciu. Pre učiteľov robíme mesačné duchovné obnovy,“ vysvetľuje Ján Hríb, SchP.
Duchovná a vzdelávaco-výchovná starostlivosť prináša ovocie. Dnes už rodičia, ktorí boli žiakmi školy, bez váhania do nej posielajú vlastné deti.
„Pomáhajú nám. Keď bolo potrebné naštartovať online vysielanie bohoslužieb, bez problémov nám zabezpečili technické zázemie. Uvedomujem si, že svätá omša je v prvom rade Ježišova obeta. Posolstvo lásky a Božej dobroty musím primerane odovzdať i malým deťom.
V žiadnom prípade sa však z liturgie memôže robiť zábavný program len za cenu toho, aby sa upútala ich pozornosť,“ dodáva Ján Hríb, SchP.
Piaristická škola
Na záver oslovujeme riaditeľa školy Ambróza Jamriška (47), ktorý naznačuje rozmer špecifického vzdelávacieho komplexu pod krídlami piaristov:
„Ja by som školu zaradil k inštitúcii, ktorá poskytuje žiakom aj ich rodinám kompletný servis v rozvoji novej generácie. Od školy sa už nevyžaduje len vzdelanie, ale aj pridaná hodnota v starostlivosti o mladého človeka. Snažíme sa vedieť o nich viac než len to, aké majú známky. Dať im možnosť vyzrieť na osobnosti.“
Spolu štyri organizačné zložky školy - materská a základná škola, gymnázium a stredná odborná škola - majú približne 680 až 700 žiakov. Riaditeľ objasňuje:
„Sme ojedinelá škola i týmto vekovým rozpätím. Ale nebáli sme sa toho, veď aj v rodine to máme podobne a zvládneme to. Stredná odborná škola prechádza procesom etablovania sa na trhu škôl. Začínala so zameraním na stavebné odbory, neskôr nosným pilierom bol grafik digitálnych médií. V súčasnosti ho nahrádzame príbuzným odborom multimédiá.“
Dievčatá môžu získať vzdelanie ako pedagogická asistentka a učiteľka pre materské školy.
Súvisiace články
Deti sa pripravujú prijať Ježiša
Podáva sa aj milé slovo a úsmev
