Svet zmenia iba odvážni ľudia

Od 26. do 29. júla sa v Prešove konalo Národné stretnutie mládeže P18. Na festival mladých prišlo okolo 4 000 účastníkov z celého Slovenska a Katolícke noviny boli pri tom. Ponúkame vám reportáž z tejto výnimočnej udalosti.
Ľudovít Malík 31.07.2018
Svet zmenia iba odvážni ľudia

Národné stretnutie mládeže P18 v Prešove prinieslo do metropoly Šariša radosť a veselosť mladých veriacich. Snímka: www.flickr.com/rada KBS pre mládež a univerzity

Národné stretnutie mládeže sa na Slovensku konalo už po tretí raz, ale doteraz som nemal možnosť byť osobne prítomný na tomto podujatí. Preto som nevedel, čo mám od toho očakávať.

No už samotná cesta do Prešova veľa naznačila. Cestoval som vlakom a neskôr autom, ale práve cesta vlakom ma pripravila na to, čo môžem stretnúť v Prešove. V kupé so mnou sedeli 15-ročné dievčatá, ktorým sa jazyk nezastavil a mobily mali skutočne prirastené k ruke. Viedli typické pubertálne rozhovory, ale tušil som, že pod tým všetkým bude aj niečo viac ako len zháňanie sa za zážitkami počas dovoleniek. Pozorne som ich počúval a tešil sa na to, čo uvidím v Prešove.

Modliť sa za odvahu
Kysak, aj keď patrí medzi najväčšie prestupné stanice na Slovensku, musel ostať vo štvrtok 26. júla prekvapený z toho množstva mladých, ktorí vystúpili z rýchlikov. Vôbec nebolo jednoduché nastúpiť na vlak ďalej do Prešova.

Na mieste stretnutia, pred Tatran Handball Arénou, sa to pomaly začalo napĺňať a žiť. Atmosféra nabitá očakávaním a nadšením. Všetko prepuklo o 17. hodine otváracím ceremoniálom, ktorý by možno niektorí starší označili východniarskym ta to šaľenota. A najskloňovanejším slovom festivalu mladých sa od tej chvíle stalo slovo: odvaha.

O odvahe hľadať živú vodu, ktorou je Boh, hovoril aj košický arcibiskup metropolita Bernard Bober v homílii počas úvodnej svätej omše. „Celý život sme na ceste, nevzdávajme sa a hľadajme prameň čistej vody. Ak Boh bude prameňom vášho života, ak ním naplníte svoje vzťahy, tak zostanete verní a šťastní,“ povzbudil mladých arcibiskup Bober.

Tu si dovolím malú odbočku. V Prešove boli prítomní skoro všetci slovenskí biskupi a bolo viditeľné, že sa medzi mladými cítia veľmi dobre. Po tých ranách, ktorých sa im často v médiách dostáva, im prijatie zo strany mladých padlo viditeľne dobre. Ale vráťme sa k stretnutiu.

Večerný program patril aktivite Noc(Moc) modlitby. Bola to výnimočná príležitosť zažiť rozličné formy modlitby a modliť sa k Bohu za odvahu. Zároveň to malo aj istý ekumenický charakter, keďže z deviatich kostolov v ktorých sa uskutočnili modlitby, dva patrili iným kresťanským cirkvám, evanjelickej, respektíve Cirkvi bratskej.

Odvaha angažovať sa
Druhý deň stretnutia by sme mohli charakterizovať slovami: odvaha angažovať sa. Po svätej omši, ktorú celebroval spišský biskup Štefan Sečka, a obede sa mladí zapojili do popoludnia angažovanosti.

Rozdelili sa do skupín a išli pomôcť tým, ktorí to potrebovali. „Musíte mať odvahu urobiť prvý krok,“ hovorí pre Katolícke noviny Matúš z Pezinka, „a niekde sa angažovať. Ja som bol vo farnosti Solivar, kde sme pomáhali upraviť okolie a interiér kostola. Bolo to zaujímavé. Videli sme, že keď sa spojíme, dokážeme tú prácu urobiť rýchlejšie.“

Vďaka dobrovoľníckej pomoci vyše tri a pol tisíc mladých ľudí z celého Slovenska i zahraničia pomohli desiatkam rozličných inštitúcií v meste a okolí. Urobili tak v duchu výzvy pápeža Františka „1 milión mladých pre pápeža“.

„Ďakujem ešte raz každému jednému, ktorý sa zapojil a prispel svojou pomocou. Patrí im veľká vďaka, že odovzdali svoj čas a námahu, a to všetko bez nároku na akúkoľvek odmenu. Výzva pápeža Františka naplno ožila,“ uviedol kňaz Ondrej Chrvala, hlavný zodpovedný za P18.

Mladí v Prešove aktívne pomohli aj rodinám v núdzi. Pripojili sa k zbierke Slovenskej katolíckej charity a vyzbierali približne 2 500 kusov školských pomôcok, od pier, ceruziek a zošitov, až po školské tašky.

Odvaha rozhodnúť sa
Tretí deň patril odvahe rozhodnúť sa pre život v Bohu, ktorý mení človeka. Mladí mali možnosť spoznať odvahu blahoslaveného Titusa Zemana a čoskoro blahoslavenej Anny Kolesárovej.

V tento deň účastníci začali pociťovať istú únavu, no popoludňajší program ich doslova prebral. V Prešove na Hlavnej ulici sa konalo EXPO povolaní. Je to už tradícia, ktorá patrí k tomuto stretnutiu.

Rehoľníci a rehoľníčky pripravili stánky, v ktorých predstavili svoju charizmu, osobitnú životnú cestu. A musím vám povedať, že zasvätení sú veľmi kreatívni ľudia. V stánku verbistov ste mohli ochutnať malé pečené rybičky priamo zo Zimbabwe, pri stánku františkánskej rodiny ste mohli odvážne skočiť do bazéna a na ulici bolo možné stretnúť sv. Cyrila a Metoda či sv. Alfonza.

Po vzore Svetových dní mládeže sa aj v Prešove v sobotu 28. júla večer konala modlitbová vigília, ktorú pripravilo spoločenstvo Rieka života s pátrom Michalom Zamkovským CSsR. Horúci deň a večer tak vyvrcholili spoločnou modlitbou.

Rozumejú mladí Cirkvi?
Už na začiatku mojej cesty som si položil otázku, či dnešní mladí budú rozumieť Cirkvi a cirkevnému jazyku? Mladí majú väčšinou dostatok odvahy, ale nechýba im hĺbka?

Z toho, čo som zažil, som bol milo prekvapený. Pri osobných stretnutiach prevládala radosť zo spoločenstva, z toho, že sa tam cítili ako v rodine. A bolo fascinujúce sledovať, ako rýchlo dokázali prepnúť zo zábavy do posvätného ticha svätej omše.

„Na základe skúseností, ktoré som získal počas týchto hodín a mal som možnosť byť aj s mladými, keď diskutovali v malých skupinách, som milo prekvapený, ako nám rozumejú,“ uviedol pre Katolícke noviny arcibiskup Stanislav Zvolenský.

„Rozumejú témam o ktorých sa tu hovorí. Môžem povedať, že som predpokladal, že to mohlo byť horšie, ale som pozitívne prekvapený. Mladí, ktorí prišli na toto stretnutie, podľa mňa pochopili pozvanie, ktoré sa k nim dostalo. A keďže sem prišli, tak dokazujú, že rozumejú tak modernému jazyku súčasného sveta, ako aj jazyku Cirkvi.“

Zaujímavú skúsenosť prežilo niekoľko mladých, ktorí sa zúčastnili na obede s gréckokatolíckym arcibiskupom metropolitom Jánom Babjakom SJ. „Som vďačný, že som mohol obedovať a rozprávať sa s mladými.

Videli, že aj biskup je normálny človek, že sa s ním dá porozprávať. A ja som videl, že mladí sú normálni ľudia, aj keď žijú v dnešnom chaotickom svete,“ dodal vladyka Babjak.

Nitriansky biskup Viliam Judák, ktorý mal homíliu na piatkovej svätej omši, sa na týchto mladých pozerá pozitívne. „Sú to sympatickí mladí ľudia, ktorí sú otvorení, tešia sa, reagujú a ktorí chcú aj napriek všetkým ponukám dnešného sveta byť zdravou generáciou, ktorá obohatí Cirkev, tento svet a naše Slovensko.“

Po záverečnej svätej omši Národného stretnutia mládeže P18 v Prešove na Hlavnej ulici bolo cítiť, že to nebol premárnený čas. Mladí, keď im dôverujete, dokážu odvážne meniť seba a svoje okolie. Dokážu robiť odvážne rozhodnutia v spojení s Božou milosťou a udivovať nás „usadených dospelých“.

ANKETA

Aké bolo vaše najodvážnejšie rozhodnutie v doterajšom živote?

Veronika (20), Vranov nad Topľou
„Keď tak rozmýšľam, tak asi štúdium chémie na vysokej škole. Rozhodla som sa pre vedecký smer. Vedela som, že to nebude jednoduché, ale až na škole sa ukázalo, aké náročné to v skutočnosti je. Je to ťažké, ale páči sa mi to.“

 

Ján (28), Medzany
„Asi to bolo rozhodnutie oddeliť sa od pracovnej partie a ako živnostník začať pracovať na seba. Začiatok bol veľmi ťažký, skoro deväť mesiacov som bol doma. Modlil som sa, aby mi Boh ukázal cestu a potom sa to tak rozbehlo, že dnes neviem, kde mi hlava stojí.“

 

Kristína (23), Bratislava
„Najväčším rozhodnutím pre mňa bolo rozhodnutie presťahovať sa z východu do Bratislavy, kde som nikoho nepoznala. Dôvodom bolo, že som chcela zažiť niečo nové, lebo doma som sa cítila nepotrebná. Na začiatku som si našla prácu, ktorá nebola ani dobre platená, a dnes už robím niečo úplne iné. Celý prvý mesiac som síce preplakala, ale presťahovanie mi dalo veľa.“

 

Ondrej (22), Modra
„Tak v tejto chvíli si spomínam, že išlo o rozhodnutie vydať sa na pešiu púť do Santiaga de Compostela. Išiel som pešo, vybral som si severnú cestu a prešiel som 500 kilometrov. Rozhodnutie som vôbec neľutoval, bolo to super a aj preto som do Compostely putoval aj druhý raz.“