Svoje srdcia odovzdali Pánovi

Už pri prechádzaní bránou sme nevedeli, na ktoré dvere ktorej budovy zvoniť. Prvé dvere neúspešné – bol to biskupský úrad. Ale vraj budova, ktorú hľadáme, je hneď oproti.

Tam nás privítal rektor kňazského seminára Peter Majda. Objasnil nám, kto a čo všetko sídli na rozsiahlom území pod Spišským hradom.

„V prvom rade biskup a Biskupský úrad Spišskej diecézy. Tiež kňazi na dôchodku, ale aj kňazi, ktorí učia či majú v rámci diecézy iné povinnosti. Ďalej rehoľné sestry Kongregácie Svätého kríža, ktoré pomáhajú na biskupstve, ale aj u nás v kuchyni alebo v charitnom dome, kde bývajú kňazi na dôchodku i seniori laici. A potom sú to, samozrejme, naši ctení obyvatelia – bohoslovci a diakoni, ktorí bývajú v seminári.“ Nečudo, že sa tam človek na prvýkrát ľahko stratí.

ŠESŤ AKADEMICKÝCH ROKOV

Vicerektor seminára Michal Janiga hovorí, že vzdelávanie prebieha pod záštitou teologickej fakulty v Košiciach, ktorá je zastrešená Katolíckou univerzitou v Ružomberku.

„Bohoslovci sú prijímaní ako na každú inú vysokú školu. Odlišnosť je len v tom, že štúdium nie je rozdelené na bakalárske a magisterské. Súvisle študujú šesť rokov a po ich absolvovaní získavajú magisterský diplom.“

Prvé dva roky sú zamerané na filozofické štúdiá zakončené štátnicou. Ďalšie roky sú zamerané na psychologické a pedagogické vedy s druhou štátnicou. Nasledujú štátnice z bibliky.

A v šiestom, poslednom ročníku, čaká bohoslovcov záverečná štátnica z teológie, z didaktiky a z náboženskej výchovy.

„To je doplnkové pedagogické štúdium, aby mohli aj riadne vyučovať náboženstvo,“ vysvetľuje vicerektor seminára.

Spišská Kapitula začala so systematickým vzdelávaním v oblasti teológie a prípravy budúcich kňazov ešte v stredoveku. Ale až v roku 1815 bol založený kňazský seminár. Fungoval tu od roku 1819 aj učiteľský ústav a postupne tu vznikol teologický inštitút so všetkými právomocami, ako ho poznáme dnes. Bohoslovci tu majú pod jednou strechou bývanie, vzdelávanie, formáciu, ale aj miesto trávenia voľných chvíľ a vytvárania priateľstiev. Snímka: Peter Dobrovský

OD METAFYZIKY PO JAZYKY

Všetky predmety, ktoré musia bohoslovci absolvovať, predstavujú veľké bohatstvo vedomostí – od metafyziky, sakrálneho umenia, liturgického spevu, pastorálky, morálky, kánonického práva až po pestrú škálu jazykov – hebrejčina, gréčtina, latinčina a jeden zo svetových jazykov – angličtina, taliančina.

Počas štúdia sa bohoslovci približujú k profilu absolventa. „K tomu, k čomu každého jedného chceme priviesť – k zručnostiam, vedomostiam a  skúsenostiam, ktoré by mal pre budúce povolanie nadobudnúť. Jednotlivcov tiež treba vychovávať a učiť aj po intelektuálnej stránke. Aby bol každý pripravený zastávať úlohu kňaza a vykonávať pastoračnú službu vo farnosti, do ktorej pôjde,“ vysvetľuje rektor Peter Majda.

Vyučujúci nie sú len kňazi, ale aj laickí odborníci, ako napríklad psychologičky alebo pedagogičky, ktoré učia niektoré predmety.

„Toto sa týka katolíckej teológie. No na tomto teologickom inštitúte bežia aj iné študijné programy – sociálna práca a učiteľstvo hudby a cirkevnej hudby,“ dopĺňa.

PRIJÍMACIE KONANIE

Kandidáti, ktorí pošlú prihlášku na katolícku teológiu, najprv absolvujú takzvaný nultý ročník.

„Sú to rôzne stretnutia s predstavenými či inými bohoslovcami, na ktorých majú možnosť vidieť a zažiť, ako to v seminári funguje,“ hovorí vicerektor.

V rámci týchto formačných stretnutí sú kandidáti pozývaní do seminára na celý víkend.

Ďalšou etapou prijatia sú psychologické testy a pohovory s predstavenými, na ktorých o kandidátoch zisťujú viac informácií, napríklad čo v nich prebudilo túžbu po kňazskom povolaní, aké je ich rodinné zázemie a podobne.

Celý prijímací proces teda netrvá jeden deň ako na väčšine vysokých škôl a jednotlivé spomínané kroky sú potrebné nato, aby na fakulte vedeli čo najlepšie posúdiť, či je kandidát na náročné povolanie kňaza vhodný.

„Sú to kamienky v mozaike, ktoré skladáme, a na obraz osobnosti kandidáta čakáme až do konca,“ konštatuje rektor.

V  samotný deň prijímačiek potom záujemcov čaká písomný test so slohovou prácou, ústny pohovor, pri ktorom sa zohľadňujú aj tie, ktoré absolvovali počas víkendových pobytov, a tiež výsledky predošlého vzdelávania.

Na snímke rektor Peter Majda (prvý zľava) s bohoslovcami Mariánom Marhefkom a Andrejom Branickým. S možnosťou spoločného bývania vzniká medzi nimi aj priestor na vytvorenie bližšieho puta, ktoré ich vzájomne formuje a spája. Snímka: Miroslava Gromanová

ŠTYRI OBLASTI FORMÁCIE

Samotná formácia bohoslovcov sa okrem spomínanej intelektuálnej zameriava na ďalšie tri oblasti – duchovnú, ľudskú a pastoračnú. „Duchovná je veľmi dôležitá,“ vysvetľuje špirituál Martin Majda.

„Máme rôzne spôsoby na prehlbovanie duchovného života, či už prostredníctvom duchovných obnov, cvičení, duchovného sprevádzania, rozhovorov, kolokvií a podobne.“

Snažia sa aj o to, aby sa zo seminaristov stali charakterní, čnostní ľudia, „lebo vľúdnosť je v tomto povolaní veľmi dôležitá“.

Byť intelektuálne na výške nestačí. Výhodou malého Vatikánu je aj to, že seminaristi bývajú spolu s predstavenými, a tak je ľudská bezprostrednosť na dosah.

„Veľa sa dá vybadať z toho, kto ako reaguje, ako sa správa. Keď ste tu dlhší čas, povahové črty sa nedajú skryť. Ak idete niekomu na nervy, alebo on vám, tak to proste vidieť,“ hovorí s úsmevom špirituál. „No aj takto sa vytvára príležitosť na vzájomné formovanie.“

RAZ BUDÚ V PASTORÁCII

V pastoračnej oblasti sú pre bohoslovcov dôležité poznatky z rôznych predmetov, ale veľmi užitočné sú aj pastoračné aktivity, ktoré ich posúvajú vpred.

„Napríklad pri práci s Rómami je jedna vec, čo sa o nich naučia v rámci predmetu misiológia, ale chodievame aj do rôznych osád a komunít, aby videli, ako to v rómskych komunitách funguje,“ vysvetľuje ďalej Martin Majda.

On sám pôsobil v rómskej farnosti päť rokov, preto vie, že je to dôležitá skúsenosť. „Spätná väzba od bohoslovcov býva pozitívna, najmä keď vidia kňazov a rehoľné sestry či komunitných pracovníkov, ktorí v danej osade slúžia, že to robia s radosťou a že ich námaha prináša ovocie.“

Pastorácia Rómov je jedna z výnimočností Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka. „Neviem o tom, aby sa im niekde venovali do takej miery ako u nás.“

Ale aktivít, na ktorých študenti participujú, aby pastoračne dozrievali, je v tomto seminári viac.

Každoročne organizujú letné miništrantské tábory, duchovné obnovy pre stredoškolákov, slúžia v katedrále i  v  kňazskom charitnom dome.

Okrem toho v poslednom ročníku absolvujú pastoračnú diakonskú prax v nemocnici v Trstenej.

Snímka: Miroslava Gromanová

VEDOMIE ZODPOVEDNOSTI

Čo je pri štúdiu na bohosloveckej fakulte podľa rektora ťažké, je práve formačná oblasť.

„Najmä spoločné rozhovory, ktoré voláme kolokviá. Tam seminaristi vyjadrujú, čo pri dozrievaní na kňazstvo prežívajú. A tam tiež musíme vedieť správne reagovať, aby sme vedeli poradiť, povzbudiť.“

Pre špirituála seminára Martina Majdu je pri službe s bohoslovcami azda najťažšie vedomie zodpovednosti.

„Keď som sa dozvedel, že ma chce otec biskup poveriť touto službou, ani som nemohol zaspať. Asi nikdy som sa tak skoro ráno nemodlil ranné chvály,“ spomína s úsmevom.

„Lebo je to aj o tom, že otec biskup nám vkladá do rúk dôveru, aby sme z nich pripravili dobrých a svätých kňazov. A to je naozaj vážna vec.“