Synodálne kráčanie je nový pohyb Cirkvi

„Myslím, že synoda otvorila priestor, aby ľudia otvorene hovorili a prichádzali s riešeniami, ktoré nám pomôžu.“ Táto myšlienka prodekana Univerzity Komenského v Bratislave Jozefa Masarika zaznela na úvod konferencie, ktorá sa ešte v polovici októbra konala na pôde Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave.

Slová prodekana v podstate zhrnuli hlavný cieľ synody. Synodálny proces prodekan prirovnal k výzvam, ktoré stoja pred akademickou obcou.

„Ani my nemôžeme byť len zatvorení v laboratóriách univerzít. Významnou úlohou univerzít i Cirkvi je v dnešnej dobe ozvať sa. Pretože na naše postoje čakajú ľudia, ktorí nemajú základné ľudské práva; ktorí hladujú; ktorí zomierajú na vyliečiteľné choroby.“

Jozef Masarik upozornil, že problémy sa často bojíme pomenovať. „Musíme však nájsť odvahu. Ľudia si totiž budú pamätať, že sme mlčali, keď sme mali hovoriť.“

DOBRÝ VÝSLEDOK

Hlavným rečníkom na konferencii bol generálny sekretár Medzinárodnej teologickej komisie Piero Coda. Taliansky teológ v rámci svojej prednášky uviedol, že ešte nikdy predtým sa nestalo, aby pri takomto druhu konzultácií dosiahli taký veľký počet odpovedí. Materiály im do Vatikánu poslalo 112 zo 114 biskupských konferencií.

Skonštatoval, že na Slovensku synoda nie je veľmi mediálne sledovaná, pretože ľudia jej ešte úplne nerozumejú. Napriek tomu hodnotil, že priemer 40 percent zapojených farností v rámci slovenských diecéz je dobrý výsledok. Piero Coda zároveň vysvetlil, prečo je dôležité, aby sa ľudia do synody zapojili.

„Cirkev je týmto spôsobom pozývaná znovuobjaviť svoju synodálnu identitu. Máme byť ľud, ktorý kráča spolu; ktorý sa spája v cirkevnom spoločenstve. Pretože Cirkev znamená spoločenstvo. Ale tiež vystupuje aj vo vzťahu k ostatným.“

NEBÁŤ SA NOVOSTI

Podľa Piera Codu u niektorých v spojitosti so synodou prevláda skepticizmus. Tento proces totiž prináša novosť, ktorej sa boja. V čom spočíva táto novosť?

„Máme sa postaviť priamo pred Boha. Skúsme sa v našej maličkosti postaviť pred Boha, rozprávať sa s ním, snažiť sa niečo dosiahnuť. Ani Cyril a Metod neboli skeptickí, nenadávali na všetky nové procesy,“ poznamenal taliansky teológ.

Synodálne kráčanie nás istým spôsobom provokuje, aby sme vykročili a začali nový pohyb Cirkvi. „Aby sme sa vo svetle Božieho slova a tradície, čítajúc znamenia čias, naučili, čo znamená kráčať spolu, čo to znamená synodalita. Naučme sa počúvať jeden druhého a počúvať Ducha Svätého.“

Na toto počúvanie je podľa Piera Codu potrebné naučiť sa rozmýšľať synodálne. To znamená, že musíme rozšíriť svoje vnútro.

„To vnútro je malá komôrka, v ktorej počúvame Boží hlas. A musíme sa naučiť aj to, čo Duch Svätý hovorí vnútru toho druhého, aby sme sa stali spoločnými v jednote v Kristovi. Nie je to o tom, že Kristus je s tebou, s Petrom či s niekým ďalším. Je to priestor, kde sme všetci pozvaní Kristom byť jedno.“

CVIČIŤ SA V DIALÓGU

Podobne sa vo svojom príspevku vyjadril aj Peter Volek z Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Konštatoval, že jedným z najsilnejších momentov synodálneho procesu je spoločné rozlišovanie.

„Je to úloha cvičiť sa v dialógu, počúvaní a rozprávaní. Úsilie o súlad, harmóniu, načúvanie a rozlišovanie má byť prejavom lásky k blížnemu. Týmto úsilím nasledujeme samého Ježiša, snažíme sa myslieť ako on.“

Pre Katolícke noviny uviedol, že ľudia, ktorí sa zapojili do synody v rámci Spišskej diecézy, kde žije, pochopili tento cieľ. Uznáva však, že v rámci diecéz a aj jednotlivých farností je to rozličné.

„Niekde sa cieľ dosiahol, inde sa ani nezačal dosahovať.“ Synoda pritom môže podľa neho napomôcť obnove Cirkvi práve vďaka rozvinutiu dialógu a spoločnému kráčaniu na ceste viery.

„Dôležité preto je, že sa o nových spôsoboch komunikácie, vzájomného počúvania a úctivého postoja k názoru druhého začalo premýšľať a cvičiť sa v nich.“ Čo z výstupov synody je podľa Petra Voleka hlavná výzva?

„Najväčšie sú asi výzvy na zmenu postoja k počúvaniu, na zmenu konania v zmysle zintenzívnenia snahy o oslovenie mladých jazykom, ktorý im bude blízky.“

OD STATICKEJ VIERY K ŽIVEJ

Publicista a jeden z organizátorov konferencie Cyril Dunaj pre Katolícke noviny uviedol, že synodálny proces je príležitosťou nato, aby sme zažili spoločenstvo a prešli od statickej či formálnej viery k živému vzťahu s Ježišom.

„Synoda ponúka tiež vhodný moment na odovzdávanie, ohlasovanie a prehlbovanie viery s dôrazom na to, čo je pre ňu podstatné, a nie na to, čo je sekundárne. No predovšetkým nás nabáda, aby sme viac a lepšie načúvali Duchu Svätému a dali sa ním viesť. On je hlavný protagonista synody,“ pripomenul Cyril Dunaj.

Celoslovenskú syntézu diecéznej fázy, ktorá vzišla z reflexií jednotlivých diecéz, považuje za cenný dokument.

„Vyváženým a výstižným spôsobom mapuje situáciu na Slovensku, ktorá je veľmi rozmanitá. Okrem iného z neho vyplýva veľmi silná túžba po spoločenstve, požiadavka na lepšie pochopenie vzťahu medzi vierou a každodenným životom, ako aj potreba formácie a volanie po dialógu,“ uviedol Cyril Dunaj.

U niektorých však doteraz pretrváva strach, neochota či neporozumenie synodálnemu procesu.

„Nedajme sa odradiť nevôľou na rozličných stranách. Cesta pre Cirkev dneška je jasne vytýčená. Dôležitosť synodality potvrdil pápež František aj tým, že predĺžil trvanie synody o ďalší rok. Nebojme sa na túto cestu vydať, nebojme sa obrátiť svoje mysle, srdcia a ruky,“ dodal publicista.

Hlavným hosťom konferencie bol taliansky teológ Piero Coda. Snímka: Erika Litváková

OTÁZKA NA BISKUPOV

Na konferencii zaznela tiež otázka, či v rámci synodálnej komunikácie budú aktívnejší aj biskupi. Z celoslovenskej syntézy totiž vyplynulo, že v niektorých diecézach sa ako problém vníma nedostupnosť biskupov. Účastníci synodálneho procesu by ocenili živší záujem biskupa o život vo farnostiach.

Koordinátor synody za Bratislavskú arcidiecézu Juraj Vittek vysvetlil, že pre biskupov je náročné vypočuť si každého, kto by s nimi chcel komunikovať. Len v Bratislavskej arcidiecéze žije 450-tisíc ľudí, z ktorých 40 percent sú veriaci.

Priblížil však, že biskup veriaci ľud počúva prostredníctvom synodálnych orgánov, ako je zbor konzultorov či presbyterská rada. Na základe synodálneho procesu by však mohol vzniknúť aj nový, priamejší orgán, a to pastoračná rada.

Na konferencii hovorili aj o tom, ako poznatky zo synody uviesť do praxe. Snímka: Erika Litváková

SPOLUZODPOVEDNOSŤ

Syntéza z konzultácií na Slovensku konštatovala aj to, že laici nechcú byť iba zdrojom fyzickej a finančnej pomoci, ale chcú viesť dialóg ako rovnocenní partneri v úcte. Tí aktívnejší farníci, ktorých často nebýva veľa a sú to stále tí istí ľudia, sa však niekedy cítia ako sekta, ako to zaznelo na konferencii.

Farár v Záhorskej Bystrici Ľudovít Pokojný týchto ľudí povzbudil: „Ak pocítite spoluzodpovednosť za vašu farnosť, bude to mimoriadne veľký krok k synodalite. Lebo to nie je iba záležitosť nás kňazov. Je to o nás všetkých, o spoločenstve, rodine. Vo farnosti to môže byť aj len malá skupinka ľudí, ktorá sa zúčastňuje na všetkých aktivitách, no dôležité je pridať sa. Zapojiť sa. Keď sa človek zapojí, celý príbeh synodality prechádza cez neho na ďalších.“

Doplnil ho jeho farník, prodekan Jozef Masarik: „Možno sú to niekde malé skupinky, ale niekto tie procesy naštartovať musí. Nič neprebieha tak, že sú pre to hneď nadšení všetci. Aj u nás vo farnosti sa zapojilo asi tridsať ľudí. Sú to ľudia, ktorí chceli niečo zmeniť. A keď prídu s dobrými nápadmi, tak niečo aj zmenia.“

Peter Volek vníma ako výzvu osloviť mladých jazykom, ktorý im bude blízky. Snímka: Erika Litváková

ŠTIPKA LÁSKY

Na konferencii sa hovorilo i o tom, ako jednotlivé poznatky zo synodálneho procesu uviesť reálne do života. Piero Coda povedal, že treba začať jednoduchým duchovným postojom. „Inak sa všetko stane iba sloganom. Nemôžeme čakať, že po synode budeme za dva mesiace všetci synodálni. Je to proces obrátenia.“

Jeden z účastníkov konferencie poznamenal, že synodu vníma ako zmenu kultúry komunikácie, žitia, počúvania Ducha Svätého. Práve v počúvaní však podľa neho máme veľký problém.

„Nemáme problém nabrať ďalšiu informáciu, čo je synodalita. Problém je, ako to aplikovať, praktizovať, ako to uplatňovať pri deťoch. Preto by sme mali uvažovať nad tým, ako zaviesť celý systém zmeny kultúry dialógu už od detí. Troj- či štvorročné deti totiž dokážu už veľa vecí pochopiť. Moja štvorročná vnučka hovorí: Dajte do toho štipku lásky. Tá štipka lásky vytvára pocit, že ma počúvajú, berú ma vážne,“ dodal k výzvam synody.