To najlepšie pre dnešok je živý Kristus

Letanovce patria k najstarším obciam na Spiši a nachádzajú sa v  samotnom srdci Slovenského raja. „Názov je odvodený od slova leten, čo znamená priestor dôvery, teda miesto, ktorému možno dôverovať najmä v čase nebezpečenstva,“ prezrádza na úvod farár Marián Sivoň. Dodáva, že názov bol zrejme motivovaný miestom chráneným skalami, kde sa podľa tradície tunajší obyvatelia ukrývali pred Tatármi.

„Významnou udalosťou bolo rozhodnutie spišského prepošta Jakuba zavolať na neďaleké Kláštorisko kartuziánov, aby si tam postavili kláštor, na pamiatku záchrany Spišiakov pred nájazdmi tatárskych kmeňov.“

VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI

Ide naozaj o farnosť so zaujímavou, ale aj pohnutou históriou. Presvedčuje nás o tom aj Anna Kubičárová, horliteľka ružencového bratstva a farská kronikárka. „Mňa zvlášť zaujala obetavosť farníkov pri rozšírení farského kostola v roku 1938.  Veľmi ma oslovili rodáci a kňazi z našej farnosti, ale aj kňazi, ktorí tu pôsobili.“ 

K známym osobnostiam, ktoré z Letanoviec pochádzajú a zanechali stopu v kultúrnom i duchovnom dedičstve nášho národa, patrí napríklad skladateľ duchovných piesní Jozef Cehuľa, významný pedagóg a spisovateľ Jozef Alojz Vronč či historik Emil Jurkovich.

SAKRÁLNA HISTÓRIA

Vo farnosti sa vyníma Kostol Všetkých svätých, postavený v románskom období. Ako sa dozvedáme od tunajšieho farára, neskôr bol zväčšený a v 18. storočí zbarokizovaný.

„Interiér je už síce zariadený moderne, ale zachovali sa barokové obrazy i krucifix z 18. storočia.“ Historicky vzácne sú tiež kostoly vo filiálkach – v  Arnutovciach s patrocíniom sv. Heleny a v Spišských Tomášovciach zasvätený sv. Michalovi, archanjelovi.

TURISTI A ODÍDENCI

Byť v Letanovciach a nezmieniť sa o turistike nejde. Farnosť často navštevujú prechádzajúci nadšenci, smerujúci napríklad na Kláštorisko, ktoré je obľúbeným cieľom aj farára Mariána. V réžii miestnej farnosti sa tu raz do roka, v auguste, koná Deň slovenských hôr. Táto tradícia siaha až do roku 1992. Vrcholom podujatia je svätá omša s pozvaným hosťom.

Obec ponúka izby s kapacitou 20 miest v pastoračnom centre biskupa Jána Vojtaššáka. Donedávna slúžili väčšinou na prenocovanie turistov, ale aj na stretnutia eRkárov, rôznych skupín mladých či na detské tábory a rodinné spoločenstvá.

„Odkedy sa ale začala vojna na Ukrajine, ponúkame ubytovanie utečencom,“ spresňuje farár a dodáva, že v súvislosti s touto ťažkou situáciou sa rozhodli neposkytovať ubytovacie služby iným skupinám. Pripomína však, že opravujú Centrum bl. Carla Acutisa v Spišských Tomášovciach, kde by mali byť také isté možnosti ako v Letanovciach.

POKĽAKNÚŤ PRED PÁNOM

Farnosť spoznávame na začiatku Pôstneho obdobia. Toto liturgické obdobie tam prežívajú podobne ako inde – mávajú krížové cesty, aktivity pre deti, adorácie a pôstne kázne. „Tento rok sa osobitne zameriavame na čítanie Svätého písma v  rodinách, v  súvislosti s pastoračným plánom našej Spišskej diecézy. Tiež mávame večerné hodinové bdenie pri sviatostnom Pánovi vo farskom kostole, a to počas celého roka.“

Osobitne vyzdvihuje dôležitosť spomínaných každovečerných tichých adorácií. „Cirkev dnes potrebuje ísť na kolená. To je jediná dôležitá a potrebná aktivita – kľaknúť pred eucharistickým Kristom a zotrvať s ním.“

NAD TEXTAMI ROZJÍMANÍ

Pôst vo farnosti má svoje špecifikum, keďže jej duchovný správca je autorom viacerých textov krížových ciest. „Už od detstva mi boli tieto pobožnosti veľmi blízke. Prvú krížovú cestu som napísal ako diakon pre bohoslovcov a mala veľmi pozitívny ohlas. Tento dar od Boha som rozvíjal aj ako kňaz a napísal som krížové cesty pre rôzne skupiny.“

V bohatom zozname nájdeme krížovú cestu s biskupom Jánom Vojtaššákom či krížové cesty učiteľa, lekára, kňaza. Keďže vo farnosti žije početná rómska komunita, pripravil aj text rómsko-slovenskej krížovej cesty. Letanovský farár je tiež autorom 40 rozjímaní na pôst pod názvom Múdrosť kríža a  50 zamyslení pre mladých nad čnosťami Moderný svätý.

Jedna z jeho posledných publikácií je brožúra Manželia, dvaja „blázni“, ktorí ešte veria v lásku. V spolupráci s diecéznym katechetickým úradom participuje na príprave druhej časti rómsko-slovenského katechizmu Kaj džas Roma?

BUDUJÚ NOVÚ FARNOSŤ

Nakuknime aj do života vo filiálke Spišské Tomášovce, kde žije veľa mladých rodín. Prebiehajú tu stretnutia detí, chlapcov, manželov či biblické stretnutia.

„Okrem toho v obci prevažne svojpomocne budujeme farskú budovu, keďže by sme veľmi radi zo Spišských Tomášoviec vytvorili samostatnú farnosť. Súhlas nám dal už zosnulý biskup Štefan Sečka,“ vysvetľuje miestny farár.

V pastorácii mu pomáha kaplán Dominik Janky. „Obetavo a ochotne sa zapája do diania vo farnosti. Venuje sa zvlášť pedagogickej činnosti a vedie biblické stretnutia.“

PÚTE A MISIE

Z nedávnych celofarských podujatí silno rezonujú ľudové misie, ktoré viedli pátri pallotíni. „Veľmi pekná bola aj púť mladých a rodín na Butkov. S členmi ružencového spoločenstva sme boli na púti vo Svätyni Božieho milosrdenstva v Łagiewnikoch v Krakove, s deviatakmi v Osvienčime.“

Tieto aj ďalšie aktivity vedia potešiť, no duchovný otec na ich margo zdôrazňuje. „Ja nie som aktivista, ale kňaz. To najlepšie, čo môžem ponúknuť a sprostredkovať dnešnému človeku, je živý Kristus.“

RÓMSKA KOMUNITA

V Letanovciach a Spišských Tomášovciach fungujú dve cirkevné základné školy. „Spolupracujeme s nimi aj v rámci pastorácie Rómov,“ konkretizuje tunajší farár, ktorý sa venuje Rómom už od bohosloveckých štúdií.

V apoštoláte medzi touto komunitou mu pomáha Miriam Teplická, zástupkyňa cirkevnej školy v Letanovciach, ktorú navštevujú aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia z osady Strelník. S tímom dobrovoľníkov tam za nimi prichádza do nedávno vybudovaného misijného a komunitného centra Lačho pastiris, Dobrý pastier.

„Ohlasujeme Božie slovo a pripravujeme pre nich aktivity, ktoré ich učia žiť každodenný život. Nás to zasa naučilo nečakať zmeny hneď, nezakladať si na počtoch, ale sústreďovať sa na jednotlivcov a tých, ktorí chcú svoj život skutočne zmeniť.“

FORMÁCIA MLADÝCH

Deti a mládež z farnosti sa pravidelne stretávajú v rámci eRka. „Stretká prebiehajú v dvoch skupinách. Máme ich každú druhú sobotu v mesiaci,“ hovorí animátorka Marta Zavacká. „Ich štruktúra je vždy určená konkrétnou náboženskou témou, ktorej sa venujeme, k tomu sú pripravené hry a aktivity. Stretko vždy začíname a končíme modlitbou.“

Animátorka spoznala eRkárov už v  útlom detstve. „Táto služba mi dala do života veľa. Uvedomila som si, aké podstatné je formovať deti cestou viery. Učí ma to pokore a veľkej vďačnosti za každý tábor, ples, stretko...“

SPEV NA BOŽIU SLÁVU

Sväté omše a iné duchovné či svetské slávnosti vo farnosti i mimo nej obohacujú svojím spevom dva zbory. V Spišských Tomášovciach funguje od roku 2003 zbor Nádej.

„V máji 2023 sme pocítili potrebu pomôcť, preto sme usporiadali koncert s dobrovoľným vstupným na pomoc pre výstavbu našej novej farskej budovy a na pomoc pre rodiny, ktoré utekali pred vojnou,“ konštatuje s vďačnosťou vedúca zboru Monika Hamráčková.

Piesne prezentovali aj počas odpustu na Mariánskej hore v Levoči, počas pôstu sa zapájajú do krížových ciest vo farnosti. „Volíme jednoduché piesne, možno jednovetné, pred každým zastavením iné, aby sa mohol zapojiť každý, kto rád spieva. Lebo kto spieva, dvakrát sa modlí.“

Letanovský farský zbor vedie Alena Mušutová. Posledné roky sprevádza spolu so zborom Nádej liturgiu svätej omše ku Dňu slovenských hôr na Kláštorisku v Slovenskom raji. „Náš repertoár tvoria prevažne mládežnícke piesne, ale v Pôstnom, Veľkonočnom a Vianočnom období radi spievame štvorhlasné zborové skladby.“

MILOSTIVÝ ČAS

Na záver kladieme miestnemu duchovnému otcovi Mariánovi Sivoňovi otázku, čím je pre neho čas pôstu a akými slovami by povzbudil nielen svojich veriacich do jeho hlbšieho prežívania.

„V tomto období prípravy na sviatky sa najlepšie približujeme k Bohu. Veľký pôst je v prvom rade dar, lebo je to milostivý čas. Z Božej strany čas trpezlivosti so mnou, z mojej strany možnosť obrátenia. Obrátenie by ale nemalo zostať len pri nejakých vonkajších skutkoch. Malo by sa dotknúť hlbín nášho srdca.“