Topoľčianky sú magnetom pokoja

Žiaľ, už dávno neplatí, že sme krajinou veľkého počtu veriacich, ktorí sa praktickým kresťanským životom hlásia k viere. „Kresťanstvo nie je iba výletom do nábožnej krajiny, kde sa všetko uskutočňuje bez problémov.

Pohltila nás doba zmätku. Všetko okolo nás je plné nepokoja a úzkosti.“ Aj tieto slová odzneli 15. júla z úst kazateľa na kalvárii  v Topoľčiankach.

Aby sme však všetko nevideli v tmavých farbách, poďme pekne po poriadku. Slnečné nedeľné ráno  vítalo prichádzajúcich pútnikov do topoľčianskeho kostola a priľahlého areálu kalvárie. Cítili sme, že mariánske dedičstvo tu predsa v našich srdciach zostalo.

Európa aj dnes potrebuje ochrankyňu
Na panstve v Topoľčiankach sa od 13. do 20. storočia vystriedalo veľa šľachtických rodín. Najmä z rodu Rákoci, Ziči, nasledovala éra grófov Keglevich de Buzin a nakoniec Habsburgovci až do roku 1918. Manželom Ladislavovi Rákocimu a Alžbete, rodenej Bánfiovej sa narodili dcéry Alžbeta a Annamária. Práve Annamáriu zbožná matka zasvätila Bohu už pri narodení.

Keď dospela, vstúpila do karmelitánskeho rádu v Lehniciach pri Dunajskej Strede. Pre kult Panny Márie Karmelskej nadchla aj sestru Alžbetu. V roku 1683 sa odohrávala rozhodujúca bitka pri Viedni. Pre Európu hrozila pohroma.

Arcibiskup Selepčéni, rodák z neďalekých Slepčian, kresťanským účastníkom boja rozdával mariánske zástavy a medailóniky, aby pod záštitou nebeskej Matky porazili nepriateľa kresťanstva. Panna Mária Karmelská pomohla.

Z vďaky putovala Alžbeta Rákociová-Erdödiová do Svätej zeme a navštívila kláštor na vrchu Karmel. Predstaveného požiadala o súhlas založiť na svojom panstve Bratstvo svätého škapuliara.

Pápež Inocent XI. zároveň povolil konať každý rok púť v nasledujúcu nedeľu po sviatku Panny Márie Škapuliarskej. Zároveň poslal grófke dar, obraz Panny Márie Škapuliarskej od talianskeho majstra. Bol zasadený do strieborného rámu, v ktorom boli relikvie svätých. Pôvodný vzácny obraz dnes nahrádza iba kópia Raffaelovej Madony.

Dnes stredobodom úcty k Panne Márii nie je kaplnka v kaštieli, ale farský kostol a priestranstvá okolo neho; kalvária vysvätená 14. júla 1907 a Kaplnka svätej Anny z roku 1871.

Karmelitánska spiritualita nie je iba odev
Porozumieť spiritualite znamená porozumieť duchu spoločenstva. Dôraz na modlitbu, život v spoločenstve a službu človeku sprevádza pohľad hlbokej viery. V kontexte šírenia mariánskej úcty sa karmelitáni riadia slovami: „Horlím horlivosťou pre Pána, Boha zástupov.“

Typické charizmy Karmelu sú samota, chudoba, pôst, mlčanie, práca. Duchovnou činnosťou je modlitba v kláštoroch a darovanie sa Bohu cez zasvätenie sa v reholi. Odev rehoľníkov je tmavohnedý. Pozostáva z tuniky, čierneho koženého opasku, škapuliara a kapucne. Karmelitánky majú od prvých sľubov čierny závoj. Počas nedieľ a sviatkov ho dopĺňa biely plášť s kapucňou.

Modlitbu s kontempláciou vnímajú ako priateľský rozhovor s Bohom. Ten podľa vzoru proroka Eliáša má preniknúť náš život, aby sme kráčali v prítomnosti živého Boha. Výsledným produktom pôsobenia karmelitánskej spirituality je zjednotenie sa s Bohom a vytvorenie dôverného vzťahu s Kristom podľa vzoru Panny Márie.

Ovocím spirituality karmelu sú učitelia Cirkvi ako napríklad svätá Terézia z Avily,   svätý Ján z Kríža, svätá Terézia z Lisieux či sv. Terézia Benedikta z Kríža známa tiež ako Edita Steinová.

Pestrá paleta výberu
Okrem akcentov spirituálneho charakteru ponúka mikroregión aj zaujímavosti sekulárneho charakteru. Obec sa navonok prezentuje známou dominantou zámku, ktorá sa spája s prívlastkom letného sídla prezidentov Československa. V 17. a na začiatku 18. storočia tu bol úrad Tekovskej župy.

V susedstve sa nachádza  Národný žrebčín Topoľčianky. Tradícia chovu koní udržiava výnimočný génový fond plemien lipican, arab, hucul a slovenský teplokrvník.

Jeden z najbohatších poľovných revírov na Slovensku je zas rajom pre poľovníkov a milovníkov prírody. Zubria obora je prístupná aj pre turistov. Vinári z Topoľčianok patria medzi najväčších spracovateľov hrozna na Slovensku, pričom obec je súčasťou Nitrianskej kráľovskej vínnej cesty.

Pre vyznávačov interiérových zážitkov je zaujímavé Hipologické a Národopisné múzeum.

Škapuliar nemôžeme zamieňať s talizmanom
Ľudia radi nosia pri sebe niečo, čo ich „chráni“ pred nebezpečím alebo im môže pomôcť v živote. V prípade kresťanov by to však bola iba jednoduchá a povrchná cesta ich viery. Kto by hľadal v škapuliari magickú silu, mylne by chápal podstatu tohto mariánskeho medailónu.

Nosenie škapuliara predovšetkým predstavuje vzácnosť vzťahu s Pannou Máriou. Veď kto by nás mohol lepšie priblížiť k Bohu? Vstupom do škapuliarskeho spoločenstva mnohí nastavujú reštart vo svojom živote.

Okrem svätých omší sa na pútnickom mieste vysluhovala sviatosť zmierenia, veriaci sa modlili krížovú cestu a v neposlednom rade, počas oboch dní bola práve príležitosť prijatia do Škapuliara. To znamená medzi členov bratstva Panny Márie Karmelskej. Tento rok sa ich počet rozrástol o niekoľko desiatok.  

Správca farnosti Jozef Daško (68) pôsobí v Topoľčiankach už 4 roky. Priznáva, že tento čas mu priniesol veľa Božích milostí. Nebeská Matka Karmelská priťahuje mnohých ľudí nielen z okolia. Stretli sme tu pútnikov z Levíc, Vrábeľ, Žiaru nad Hronom, Piešťan, Hlohovca a z mnohých iných miest a obcí.

Spýtali sme sa ho na postup pri prijímaní do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej. Objasňuje: „Je na to určený liturgický obrad, v ktorom sa vysvetlí, čo je to škapuliar, odkiaľ pochádza, prečíta sa úryvok z Božieho slova.

Vyslovia sa prosby a modlitba požehnania škapuliara. Kňaz potom každému osobitne odovzdá posvätený škapuliar.“ Do škapuliarskeho bratstva môže byť prijatý každý pokrstený katolík. Členovia bratstva nosia škapuliar ako znak svojej príslušnosti k Márii v karmelitánskom bratstve.

Zuzana Repaská z Vrábeľ (28) patrí k členom škapuliarskeho spoločenstva. „Každodenne pociťujem, že ma Božia  Matka vedie ako svoju dcéru a stará sa nielen o mňa. Pre celé Slovensko môže Panna Mária veľa spraviť, veľa nám vyprosiť. Slováci to veľmi potrebujú.

Škapuliar nie je talizman, ale sprítomnenie ochrany Panny Márie. Jej príhovor vnímam už v maličkých veciach bežného života. A tak ako mám blízko pri srdci škapuliar, cítim, že  mám blízko pri srdci aj Pannu Máriu.“

Prísť za Matkou Karmelskou oslovilo mladé rodiny
Od stredy do nedele prichádzali  po vlastných do Topoľčianok najmä mladí. Potešilo nás, že pestrú paletu skôr narodených pútnikov v značnej miere dopĺňali mladé rodiny s deťmi. Vybrali sme si niektoré a spýtali sme sa, čo im dáva putovanie za Máriou. Viacerí sa zhodli v tom, že Mária ich privádza k vzťahu s Bohom.

Rodáci z Topoľčianok Jozef (38) a Elena (30) Chrenovci už od svojho detstva vnímajú príťažlivosť miesta, ktoré disponuje aj duchovným magnetom a cítia požehnanie, ktoré z toho plynie. Elena zdôrazňuje, že pre svoj život vieru bytostne potrebuje. I keď sa zdá ako keby mladšej generácii už nechýbala.

Miroslav Kavoň (42) a jeho manželka Beáta (39) z Vinohradov nad Váhom spolu s deťmi Laurou, Dominikou a Mirkom sú tu prvýkrát. Pôvodne neplánovali ísť na púť práve sem. Ale keďže sa otec rodiny vrátil z nočnej pracovnej zmeny, pôvodný plán zmenili a povedali si, že Topoľčianky by mohli dnes stihnúť.

Beáta dodáva: „Panna Mária si nás sem pritiahla.“ Miroslav bol tento rok účastníkom pešej púte   z Muráňa do Levoče a spolu s manželkou odporúčajú, aby si rodiny aj súkromne našli čas aspoň raz do roka s deťmi zájsť za Božou Matkou na akékoľvek pútnické miesto.

Na Slovensku ich máme naozaj dosť. „Mňa veľmi oslovila Matka ustavičnej pomoci. Veľmi som túžila po jej obraze, ktorý visel v dome u manželových starých rodičov. Nakoniec ma počkal a manžel mi ho priniesol. Jej ruka je nad nami či už v zdraví našich detí alebo aj v bežných životných situáciách.“

Petra (27) a Juraj (33) s niekoľkomesačným Riškom  sú rodinkou zo Žiaru nad Hronom. Priznávajú, že ich na toto pútnické miesto v detstve privádzali starí rodičia. Petra sa osobitne prišla poďakovať za šťastný pôrod synčeka, ktorý zverila Panne Márii. „Ochranný plášť Panny Márie potrebuje nielen Slovensko, ale celá Európa a celý svet,“ uvažuje Juraj.

Aj tento rok sa dievčatá zverili Márii
Nepísaná skúsenosť hovorí, že pritiahnuť deti k Bohu dokáže  skôr žena ako muž. Inšpiráciou a špecifickým momentom púte bol obrad zverenia dievčat Panne Márii Karmelskej na kalvárii.

Otec Daško zdôrazňuje: „Nejde o nejaký sľub, ale o zverenie sa do ochrany materskej lásky Panny Márie. Prešli tým už viaceré generácie dievčat, ktoré sa časom stali manželkami a matkami. U mnohých vidno v ich živote neustále spojenie s Pannou Máriou.“

Petra Cáková (20) z Loviec sa tento rok už po štvrtý raz zveruje Panne Márii. „Je to osobné rozhodnutie, ale mám istotu, že počas celého roka sa kedykoľvek môžem obrátiť na ňu. Zverujem jej celý čas, všetko čo príde, starosti aj radosti.“ Okrem nej tento úkon spolu s ňou hlboko prežívalo 12 dievčat z Topoľčianok a Zlatých Moraviec.

Eva Uhnáková (56) z Čajkova prichádza na toto posvätné miesto od malička, ale dnes s osobitnou prosbou o požehnanie pre svojho syna, ktorý vstúpil do Spoločenstva rodiny Panny Márie a chce sa stať misijným kňazom.

Ak dievčatá, ženy a mamy podajú ruku Panne Márii, druhou rukou určite pritiahnu aj mužov k viere. Získanie vnútorného pokoja a istoty najlepšieho životného poistenia pre celú rodinu je investícia, ktorá sa nedá vyčísliť.

A ešte niečo. Slobodné rozhodnutie spolupracovať s Máriou znamená nestrácať z duše prítomnosť Boha a o to by nám malo ísť. Mária bola pokojnou ženou. My máme radi pokojných a rozvážnych ľudí.

Oni svojím pokojom obdarúvajú svoje okolie. Mária Karmelská nás vyzýva: „Nájdime si každý deň čas na stíšenie v rozhovore s Bohom. Nie je to stratený čas.“ Potom dokážeme zvládnuť aj vzťah s človekom. Budeme vedieť odpustiť, prijať druhého, staneme sa odolnejšími zvládnuť akékoľvek problémy nášho života.