V Bojniciach sa prelína história a súčasnosť

Na bojnickej fare nás srdečne víta miestny farár Anton Eliaš. V Bojniciach pôsobí už trinásty rok, pričom sám pochádza z Veľkých Uheriec pri Partizánskom, takže oblasť hornej Nitry pozná ako vlastné topánky.

Keďže farnosť je opradená bohatou históriou spätou so zámkom, priblíži nám aspoň základné fakty: „V minulosti sa pri kráľovských hradoch stavali takzvané hradské fary a kostoly. Keďže v Bojniciach sme jeden taký hrad mali, na začiatku 12. storočia sa tunajší hradský kostol stal centrom miestneho náboženského života.

Bojnice vtedy patrili pod Nitru a tá zase pod Ostrihomské arcibiskupstvo.“ Už v 13. storočí bol však v Bojniciach postavený nový vicearchidiakonálny kostol, ktorého poloha dala pôdorys osi dnešného námestia. Neskôr ho zverili pod ochranu sv. Martina.

„V 16. storočí vládli Bojniciam Turzovci a v zmysle zásady ,koho panstvo, toho náboženstvo‘ dosadili do mesta evanjelikov. Až o niekoľko desaťročí neskôr gróf Pálfi vyhnal z Bojníc posledného evanjelického kňaza a obyvateľstvo bolo opäť prevažne katolícke,“ približuje Anton Eliaš.

V 18. a 19. storočí sa kostol prestaval do barokového slohu, pribudla i Kaplnka sv. Michala a Kaplnka sv. Jána Nepomuckého.

Farnosť vo vychytenej lokalite

A aký je súčasný stav? Vo farnosti pôsobia dvaja kňazi – farár a kaplán. „Kedysi tu boli dvaja kapláni, jeden mal na starosti nemocnicu, ktorá je dôležitou spádovou nemocnicou pre tento región, a druhý vypomáhal na fare. Teraz však mám len jedného, ktorý učí v škole a nemocnicu má na starosti spolu s kňazom z blízkej Kanianky,“ opisuje farár.

Bojnice majú vyše päťtisíc obyvateľov. Kedysi bolo toto číslo oveľa nižšie, no v posledných rokoch zažíva mesto príliv obyvateľov, keďže sa z neho stala pomerne lukratívna lokalita na bývanie.

Zo škôl však majú len základnú, kde je v každom ročníku okolo šesťdesiat detí. Náboženstvo tam okrem kaplána vyučujú i dve katechétky. Anton Eliaš vysvetľuje, že v blízkej Prievidzi majú piaristi základnú školu aj gymnázium, preto niektoré deti chodia do škôl tam.

Každoročne sa mu však podarí zorganizovať sviatosť prvého svätého prijímania a raz za tri roky sviatosť birmovania.

Stretávajú sa s Dobrým pastierom

Na bojnickej fare začala skupina mladých mamičiek organizovať stretnutia pre deti inšpirované katechézami Dobrého pastiera. „Prvé stretká sme mali v roku 2019,“ približuje Martina Tinesová, jedna z mamičiek, ktoré stoja za zrodom stretnutí.

„Sú určené pre deti vo veku 3 až 6 rokov a ich cieľom je pomôcť dieťaťu vytvoriť si vzťah s Bohom. Deti pracujú so špeciálne pripraveným materiálom, ktorý zodpovedá aktuálnemu liturgickému obdobiu, napríklad pred Vianocami používajú figúrky Svätej rodiny, anjelov a pastierov.“

Deti sa tak učia porozumieť sláveniu svätej omše, sviatostiam a podobenstvám. Katechézy sa začínajú i končia pri modlitebnom kútiku, kde deti ďakujú Dobrému pastierovi za všetko, čo majú na srdci. „Netradičné je, že tieto stretnutia a katechézy sú inšpirované Montessori pedagogikou,“ vysvetľuje Martina Tinesová.

„My sme ešte síce nestihli zohnať všetko, ale k stretkám patrí napríklad aj miniatúra oltára, liturgických predmetov... Jednoducho to, čo vidia na svätej omši, majú možnosť aj chytiť do rúk, počujú Sväté písmo a vidia figúrky postáv, ktoré v ňom vystupujú. Každé dieťa pritom má svoj koberček, na ktorom pracuje. V tichosti.“ Pýtame sa, či také malé deti dokážu ticho pracovať, predsa len vek 3 – 6 rokov je dosť nízky.

„Je zaujímavé, ako sa inak veľmi živé deti vedia stíšiť a vnímať Božiu prítomnosť,“ znie odpoveď. Stretnutia navštevuje desať detí, no keďže krátko po spustení katechéz sa začala pandémia koronavírusu, zastavili sa.

Chystajú sa ich však obnoviť a aktuálne sa modlia za katechétku, pretože jednotlivé katechézy sú náročné na prípravu a mamičky, mnohé aj zamestnané, to nestíhajú.

Filiálky so zaujímavou históriou

Dekanát Bojnice v Banskobystrickej diecéze mal kedysi viacero filiálok, no z niektorých sa časom stali samostatné farnosti. Ostali im iba dve, z toho jedna – Dubnica – sa časom včlenila do Bojníc. Jedinou oficiálnou filiálkou je tak iba dedinka Šútovce vzdialená od Bojníc necelých osem kilometrov.

História oboch je plná zaujímavostí. Kedysi dávno mali Bojnice okrem hradu a jeho okolia niekoľko majerov oddelených od mesta. Jedným z takýchto miest, kde sa rozprestieral panský majer, bola aj Dubnica –dedina, ktorá sa nachádzala len asi dva kilometre od centra mesta.

Hradní páni tam mali svoje stajne, sýpky a sklady, okolo ktorých vždy bývali nejakí ľudia. V roku 2000 sa v Dubnici postavil nový kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Pôvodne na jeho mieste mala stáť len kaplnka, no nakoniec biskup Rudolf Baláž rozhodol, že to bude plnohodnotný kostol.

„V Dubnici chodí na bohoslužby stále veľa ľudí, žije sa tam tradičná živá viera,“ teší sa Anton Eliaš. Postupne sa priestor medzi Bojnicami a Dubnicou úplne zastaval a bývalá dedina sa stala v šesťdesiatych rokoch 20. storočia mestskou časťou Bojníc, dnes už aj so svojím kostolom.

V Šútovciach stojí tiež nový kostol z roku 2005, zasvätený Dobrému pastierovi. Pôvodne tam boli dve maličké kaplnky, ktoré kapacitne nevyhovovali, preto sa pristúpilo k stavbe nového chrámu.

Evanjelium ohlasujú aj v kúpeľoch

Významnou súčasťou Bojníc sú kúpele, preslávené svojimi termálnymi prameňmi. Liečia sa tam choroby pohybového ústrojenstva, nervové, nefrologické, onkologické a gynekologické ochorenia. Majú kapacitu 900 ľudí a spadajú pod pastoráciu bojnického farára.

Kúpeľnú Kaplnku sv. Kozmu a Damiána síce vlastnia kúpele, no ochotne poskytli jej priestory na kúpeľnú pastoráciu. „Pacienti majú o duchovnú službu v kúpeľno-rehabilitačnom zariadení záujem,“ vysvetľuje Anton Eliaš.

„Keď sa tam napríklad príde na tri týždne liečiť nejaký kňaz a každý deň v kaplnke slúži svätú omšu, zúčastní sa na nej niekedy aj osemdesiat ľudí, čiže taká jedna desatina z celkového počtu. Nedávno sme do kaplnky zaviedli i nové ozvučenie.“

Obvykle bohoslužby slávia v kúpeľoch dvakrát týždenne, no cez druhú vlnu pandémie koronavírusu ich museli pozastaviť. V čase našej reportáže ešte neboli obnovené z kapacitných dôvodov.

Koronavírus poznačil aj život bojnickej farnosti a dekanátu. Prievidzský okres bol jeden z posledných, kde sa slávenie svätých omší zastavilo – až 1. januára 2021, preto ešte celé vianočné sviatky fungovali v obmedzenom režime. Hoci sväté omše nevysielali online, hneď ako to bolo možné, vrátili sa k predchádzajúcemu režimu.

V nedeľu mávajú tri sväté omše, pričom vonku umiestnili reproduktor, aby mali z liturgie plnohodnotný zážitok aj ľudia, ktorí sa do kostola nevojdú. Anton Eliaš však priznáva, že ľudí chodí pomenej. Verí však, že po zmiernení obmedzení sa vrátia nielen stabilní farníci, ale i ostatní veriaci.

„Súčasťou našej farnosti, aj keď len na krátky čas, sú aj mnohí turisti a kúpeľní hostia, ktorí v našej farnosti navštevujú bohoslužby a prijímajú sviatosti,“ priznáva farár. Vo farnosti fungujú viaceré ružencové spoločenstvá, Modlitby matiek i Rodina Nepoškvrnenej.

Kaplnky a kalvárie

Z fary sa presúvame do Kostola sv. Martina. Nie je veľký, no na prvý pohľad zaujme vysokánskym vyrezávaným oltárom, vyzdobeným zlatými ornamentmi v barokovom štýle. Pohľady pritiahne i kazateľnica z tmavého dreva a zastavenia krížovej cesty na stenách.

Pred niekoľkými rokmi objavili archeológovia v bočnej kaplnke kostola časť nadzákladového muriva staršej románskej stavby, pričom pravdepodobne šlo o trojloďovú baziliku.

V areáli pri kostole sa nachádza maličká Kaplnka sv. Michala, pôvodne gotická, no neskôr barokizovaná. V minulosti sa využívala ako pohrebná kaplnka, pod ňou je krypta, kde sa pochovávalo. Podľa legendy stála kedysi na mieste kaplnky kostnica. V súčasnosti nie je interiér kaplnky prístupný verejnosti.

V kopcoch nad Bojnickým zámkom sa však nachádza ešte jeden unikát – kalvária, ktorá má len netypických šesť zastavení namiesto obvyklých štrnástich. Prvé zastavenie je postavené na kraji hlavnej cesty, ostatné sa skrývajú v borovicovom lesoparku, kde po miernom stúpaní a niekoľkých kamenných schodoch prichádzame až ku Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie.

Samotnú kalváriu dal na začiatku 19. storočia postaviť správca bojnického panstva Andrej Csicsmanyi, má už takmer dvesto rokov. Žiaľ, kaplnku v roku 1995 podpálili vandali a v súčasnosti sa reštauruje.

História i súčasnosť bojnickej farnosti sú ozaj bohaté. Keď nabudúce pôjdete do Bojníc, určite okrem návštevy zámku a zoologickej záhrady nevynechajte ani farský kostol a prechádzku spojenú s modlitbou na kalvárii uprostred lesa.