V peruánskej Veľkej noci je veľa osobného entuziazmu

Peru je nesmierne rozmanitá a na prírodné krásy bohatá krajina. Jeho západnú časť tvorí suché pobrežie; v strede štátu dominujú vyše šesťtisícové vrchy a náhorná plošina Altiplano.

Najvyšším vrcholom je 6768-metrový Huascarán, ležiaci v pohorí Cordillera Blanca. Úplne odlišný ekosystém predstavuje východná časť krajiny pokrytá amazonskými dažďovými pralesmi, ktoré len na peruánskom území zhromažďujú štyri percentá sladkej vody na našej planéte.

Jednota na poli viery
Zatiaľ čo v peruánskej prírode panuje obrovská diverzita, v otázke náboženstva krajinu spája vzácna jednota. Súčasné Peru je kresťanskou krajinou - podľa štatistických údajov z posledného sčítania ľudu sa 76 percent Peruáncov hlási k rímskokatolíckej viere a takmer 19 percent je protestantov.

K iným náboženstvám patrí len necelá polovica percenta obyvateľov a približne 5 percent ľudí je bez vyznania. Spomínané minoritné náboženské komunity vyznávajúce judaizmus, budhizmus, hinduizmus a islam sa tam objavili relatívne nedávno najmä v dôsledku migrácie; ateizmus sa týka predovšetkým relatívne malej časti mladšej veľkomestskej populácie.

Postavenie katolíckej viery v krajine je zakotvené i v oficiálnych dokumentoch krajiny - spomína ju napríklad článok 50 peruánskej ústavy ako „dôležitý prvok historického, kultúrneho a morálneho vývoja národa“.

Tieto strohé konštatovania však nič nehovoria o tom, ako náboženstvo vnímajú bežní Peruánci. Deje sa tak s oveľa väčším dôrazom na prepojenie každodenného života s vierou, než sme na to zvyknutí z našich končín. Ťažko povedať, či je za tým väčšia osobná skúsenosť, ťažší životný údel alebo samotný naturel miestnych ľudí, no výsledný efekt vás v mnohom pozitívne prekvapí.

Kresťanstvo s miestnymi špecifikami
Historici môžu právom kritizovať niektoré činy španielskych kolonizátorov najmä v počiatkoch ich prítomnosti na kontinente, nič to však nemení na fakte, že množstvo neskorších misionárov sa pustilo do horlivého úprimného úsilia, ktoré postupom stáročí vyústilo do dnešného stavu.

Peruánci navyše nevidia rozpor medzi svojimi pôvodnými zvykmi a kresťanským učením. Mnohé prvky vidia tak, že sa voľne prelínajú v akomsi synkretizme starého a nového. Podobne ako sa predkresťanské zvyky stali súčasťou veľkonočných sviatkov v našej oblasti, ani kultúra a mytológia Inkov celkom nezanikli. Napokon - ako vravia mnohí Peruánci - matka Zeme – Pačamama sa tam dnes často stotožňuje s Pannou Máriou.

Hoci by sa to niekomu mohlo zdať zvláštne, interpretácií takejto fúzie nie je o nič menej než kresťanských kňazov, ktorí sa zaoberajú juhoamerickými kultúrami. Počas zasadania Biskupskej synody s názvom Amazónia: Nové cesty pre Cirkev a pre celostnú ekológiu, ktoré sa konalo aj za účasti peruánskych zástupcov v októbri 2019 v Ríme, sa objavilo vo Vatikánskych záhradách aj stvárnenie domorodej matky Zeme.

Na hlavu Cirkvi a Svätého Otca Františka sa preto zniesla vlna kritiky. Kým viaceré kresťanské periodiká o udalosti polemizovali, konšpiračné stránky sa poponáhľali nazvať to takmer modloslužobníctvom. V skutočnosti však išlo o vzdanie pocty pôvodným kultúram amazonskej oblasti a tiež o úsilie zastaviť devastáciu prírody a prinavrátiť krásu našej jedinečnej planéte. Pri pohľade na juhoamerickú prírodu je ešte zreteľnejší pocit zodpovednosti za jedinečný dar, aký sme v nej dostali.

Semana Santa - sviatok pre všetkých ľudí
Vráťme sa však k ústrednej téme - peruánskej oslave Veľkej noci. Tá sa v Peru začína Kvetnou nedeľou, v španielčine nazývanou Domigo de Ramos, ktorá pripomína Ježišov vstup do Jeruzalema. Veriaci prichádzajú na sväté omše s krížmi vytvorenými z palmových listov. V niektorých komunitách sa v tomto čase požehnávajú vchodové dvere.

Na Zelený štvrtok kňazi vykonávajú tradičný obrad umývania nôh - tak ako Ježiš umýval pri Poslednej večeri nohy dvanástim apoštolom. Je to i deň rodinných stretnutí, na ktorých Peruánci jedia šesť slaných a šesť sladkých miestnych pokrmov ako spomienku na Poslednú večeru Pána Ježiša.

Najčastejšie ide o pôstne jedlá z rôznych druhov kukurice, zemiakov či tekvice, niektoré jedlá pozostávajú z rýb či kreviet. Sladké dezerty sú zastúpené ryžou s mliekom – arroz con leche, studenou polievkou mazamorra z purpurovej odrody kukurice s ananásom, so škoricou a zemiakovou múkou; nechýba ani jablkový a broskyňový kompót, plnené taštičky Empanadas de Semana Santa či múčnikové kolieska rosquitas.

Veľký piatok je dňom smútku nad Ježišovou smrťou; tento deň poskytuje čas na zamyslenie, preto sa život v Peru úplne spomalí. V tento deň sa tradične konzumujú ryby, napríklad v podobe polievky Chupe de Viernes či pripravené ako ceviche, čo je peruánske národné jedlo zo surovej ryby.

Na Bielu sobotu - Sabado de Gloria - veriaci smútia a pripomínajú si Ježišov pohreb. Po zotmení sa slávi Veľkonočná vigília a všetci prítomní začínajú spievať a oslavovať.

Pascua alebo Domingo de Resurrección, ako sa Veľkonočná nedeľa nazýva v španielčine, je dňom oslavy Ježišovho zmŕtvychvstania, čo v Peru znamená veľkolepé sprievody a slávnostnú atmosféru.

Veľkonočné slávenie má v krajine, pravdaže, i svoje špecifiká. Kým v metropole Lima sa oslavy príliš nevymykajú z rámca bežných zvyklostí a mnohí obyvatelia hlavného mesta sa radšej vyberú za rodinami do iných regiónov, vysokohorské mesto Ayacucho zažíva počas Svätého týždňa najvýznamnejšie obdobie v roku.

Tamojších 33 chrámov symbolizuje počet pozemských rokov Ježiša Krista a oslavy sa tam začínajú už v piatok pred Kvetnou nedeľou sprievodom na počesť Panny Márie. Účastníci procesií na hlavnom mestskom námestí sa snažia vytvoriť reálny dojem pašiových udalostí vrátane Ježišovho slávnostného príchodu na osliatku do Jeruzalema a stretnutia Ježiša s Pannou Máriou na krížovej ceste. Sviečkové procesie a oslava Ježišovho zmŕtvychvstania sú tam azda najveľkolepejšie v celej krajine.

El Señor de los Temblores
Zvláštnosťou slávenia veľkonočných sviatkov v meste Cusco je procesia venovaná Pánovi zemetrasení – El Señor de los Temblores. Sprievod sa každoročne koná počas Lunes Santo - pondelka nasledujúceho po Kvetnej nedeli.

Jeho história sa viaže k udalosti z 31. marca 1650, keď mesto zasiahlo silné zemetrasenie s magnitúdou 7,5 stupňa. Vyžiadalo si množstvo obetí. Obyvatelia mesta začali procesiu so sochou Ježiša na kríži, ktorú zobrali z miestnej katedrály, a otrasy náhle prestali.

Obyvatelia Cusca v tom videli zázrak a odvtedy veria, že uctievanie Señora de los Temblores ich chráni pred živelnými katastrofami, ktoré v tejto oblasti nie sú zriedkavosťou. Procesia trvá až šesť hodín a domáci počas nej hádžu všetkým pod nohy červené kvietky, nazývané lokálne ñucchu, ktoré majú symbolizovať Ježišovu krv.

Ťažisko veľkonočných osláv v druhom najväčšom meste Peru, miliónovej Arequipe, nespočíva na hlavnom námestí - ktoré sa v Španielmi kolonizovaných krajinách tradične nazýva Plaza de Armas, ale v blízkej dedinke Paucarpata. Zvláštnosťou tohto slávenia je pálenie figuríny znázorňujúcej Judáša. Deje sa tak počas Veľkonočnej nedele. Nechýba okázalý ohňostroj ako netradičný prejav radosti z Ježišovho zmŕtvychvstania.

Ľudia z vidieka
Azda najpríjemnejších ľudí v Peru možno stretnúť už tradične na vidieku - na miestach, kde majú k sebe bližšie a kde ich život v drsnej prírode dokáže skôr zomknúť, než rozdeliť. Tam - ďaleko od rýchleho pulzu moderného života - sa bežné dni točia okolo hospodárstva, domácich zvierat a práce, ktorou si treba zabezpečiť nielen obživu, ale i vzdelanie detí.

Príkladom života tradičnej vrchárskej rodiny je naša návšteva u pani Márie a jej muža Sergia z malej horskej osady Huaripampa v pohorí Cordillera Blanca. Doma sa zhovárajú domorodým kečuánskym jazykom, no ovládajú i oficiálnu španielčinu. Takmer všetky potraviny si dopestujú a vyrobia sami. Peniaze, ktoré si zarobia občasným ubytovávaním turistov, investujú do svojich detí.

„Najstarší syn Miguel chodí na strednú školu; sme radi, že mu môžeme takto zabezpečiť pomôcky a ďalšie nevyhnutné veci,“ vraví sympatická Mária. Pri chode domácnosti jej pomáhajú šikovné dcérky Mariella, Clarissa, Mariurí a Heidi. Najmä posledná z nich, okatá dievčina predškolského veku, sa vôbec nehanbí a hosťom rada ukáže všetko od mlynčeka na kukuricu umiestneného na stene kuchyne až po chov morčiat, ktoré sú v Peru pod názvom cuy obľúbeným mäsitým pokrmom.

Deti z dediny dokážu skĺbiť hru i pomoc rodičom tak, že nik nemá dôvod obviniť ich z lenivosti. Úplne najlepšie je, keď je povinnosť vlastne hrou – trebárs vtedy, keď treba obriadiť koníky, ktoré sa práve vrátili z práce vo vrchoch.

V odľahlých oblastiach sú, pochopiteľne, i sviatočné dni striedmejšie a procesie menej okázalé. Nechýba im však iskra a odkaz toho podstatného, čo Kristova obeta priniesla ľudstvu.

Týždeň farebných procesií
Peruánci sú ľudia, ktorí sa radi tešia. A to až so živelným nasadením. Príčinu nebude ťažké nájsť: ide o číru radosť, protiklad rutiny každodennej reality, ktorá pre mnohých z nich nebýva práve najľahšia. Aj preto je Semana Santa v tejto latinskoamerickej krajine čímsi výnimočným. Nestráca sa pritom nič z duchovnej podstaty Veľkej noci. Len si ju miestni obyvatelia skrášlili na svoj obraz.

Pozrite si celú fotogalériu z Peru po kliknutí na obrázok: