V Tatrách opäť vyrástla ľadová krása

Tridsaťštyri dní celodennej práce, desať kamiónov ľadu so 180 ľadovými kockami v každom – dokopy 225 ton ľadu, 25 umelcov z rôznych krajín, 12,5-metrová výška. Aj takto by sa dala v číslach charakterizovať Katedrála sv. Jakuba zo Santiaga de Compostela, ktorej originálne stvárnenie sa nachádza v Tatranskom ľadovom dóme na Hrebienku.
Lenka Horáková 15.12.2021
V Tatrách opäť vyrástla ľadová krása

Zaujímavé je, že Katedrála sv. Jakuba nebola na tento rok vôbec v pláne a nedostala sa ani do užšieho kruhu desiatich námetov. Snímka: Marek Hajkovský, archív –LB–

Všetci milovníci pravej zimy majú každoročne príležitosť navštíviť Vysoké Tatry, pretože tie nebývajú na sneh skúpe. Ako bonus však môžu zažiť aj niečo nevšedné, keď navštívia Tatranský ľadový dóm, ktorý v tomto roku oslavuje už svoje deviate narodeniny.

Po parížskej Katedrále Notre-Dame, vatikánskej Bazilike sv. Petra či pravoslávnom petrohradskom chráme dostala príležitosť na „ľadové stvárnenie“ i Katedrála sv. Jakuba v Santiagu de Compostela, do ktorej každý rok mieria milióny pútnikov z celého sveta.

Ak sa vám ešte nepodarilo putovať do Španielska, netrápte sa. Urobte si počas zimy výlet na Hrebienok a poďte obdivovať katedrálu, ktorá tej španielskej akoby z oka vypadla. Až na to, že je celá vytesaná z ľadu. Nech sa páči, otvárame. Vstúpte a poďte sa dozvedieť niečo o jej bohatej symbolike.

Na začiatku ľadového príbehu boli snežné psy

Keď sa pred deviatimi rokmi otváral v Tatrách ľadový dóm, organizátori nemali veľké oči. Začínali veľmi skromne v malej kupole bez klimatizácie a len s tridsiatimi tonami ľadu. Kto by si vtedy bol pomyslel, čo z toho napokon vzíde. Ale poďme pekne poporiadku.

Autorom prvej ľadovej stavby bol František Bálek a hneď po jej dokončení sa v nej zosobášil so svojou snúbenicou. Romantické, však? Čo stálo na začiatku celého ľadového príbehu? Len málokomu by možno napadlo, že snežné psy.

Manažér projektu Lukáš Brodanský dodáva, že tiež tímová spolupráca a nadšenie pre nové a odvážne veci. „Dva roky pred postavením Tatranského ľadového dómu som ako zabehnutý absolvent pracoval na podujatí Snežné psy, ktoré organizoval môj kolega Martin Šabľa.

Pozval naň ľadosochára Zsolta M. Tótha z Maďarska, ktorý tam z ľadu vytváral sochu psa v nadživotnej veľkosti. Bol to majster sveta v tesaní ľadových sôch,“ vysvetľuje Lukáš Brodanský.

„Popri práci som sa ho pýtal, kde sa dá takýto titul získať, a navrhol som mu zorganizovať rovnaké majstrovstvá aj v Tatrách,“ dodáva. Slovo dalo slovo a pod vedením Martina Šabľu sa ich podarilo uskutočniť už o jedenásť mesiacov pod názvom Tatry Ice Master. Zožali veľký úspech.

„Martinovi stále vŕtalo v hlave, ako urobiť niečo trvácejšie a väčšie, čo by odolávalo poveternostným podmienkam.

Tak vznikla odvážna myšlienka postaviť Tatranský ľadový dóm, ktorý vyrástol za ďalších neuveriteľných desať mesiacov,“ približuje Lukáš Brodanský a prezrádza, že Martina Šabľu familiárne volajú „otec ľadového dómu“.

Tvorcovia sú limitovaní výškou stanu. Snímka: Marek Hajkovský, archív –LB–

Púť ako symbol návratu do lepšieho života

Organizátori majú každoročne v rukáve veľa nápadov, čo v ľadovom dóme postaviť. Zo začiatku ich inšpirovali architektonické štýly, neskôr známe chrámy.

Prvé inšpirácie a hodnotové odkazy prišli so stavbou repliky parížskej Katedrály Notre-Dame, ktorá bola pred pár rokmi vo výbere s dvomi ďalšími favoritmi. Keď na jar naozajstná katedrála vyhorela, bolo rozhodnuté: smútok i spolupatričnosť umelci zhmotnili do ľadovej podoby.

Zaujímavé však je, že Katedrála sv. Jakuba nebola na tento rok vôbec v pláne a nedostala sa ani do užšieho kruhu desiatich námetov.

„Keď sme na jar definitívne vyberali témy, s týmto nápadom sa iba tak mimochodom ozvala moja kolegyňa Daniela Porubská, ktorá bola na púti v Santiagu de Compostela. Zapáčilo sa nám to. Púť je pre nás symbolom tejto doby.

Celý svet bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie, rodisko či pohlavie alebo sociálne postavenie je už druhý rok na spoločnej púti za ukončením pandemickej doby a k novému začiatku – návratu do nového a lepšieho života,“ zdôrazňuje Lukáš Brodanský, pričom dopĺňa, že rok 2021 je po jedenástich rokoch opäť Svätojakubský jubilejný rok, a teda je výnimočný.

(Svätojakubský jubilejný rok sa slávi vždy, keď sviatok svätého Jakuba 25. júla pripadne na nedeľu; táto tradícia siaha až do 12. storočia – pozn. red.)

Súčasťou fasády katedrály sú rôzne symboly. Napríklad mušľa – symbol pútnika – či grécke písmená alfa a omega. Veriaci, ktorí putujú do Santiaga de Compostela, už tradične zvyknú nosiť mušľu priviazanú na batohu.

Vedeli ste, že všetky cesty, ktoré vedú do Santiaga, sú označené práve týmto symbolom? Mimochodom, aj tá slovenská, ktorá sa začína v Košiciach a vedie až do Španielska. Alfa a omega sú netradične zobrazené v opačnom poradí.

„Omega symbolizuje ukončenie alebo zanechanie niečoho starého, zlého, čoho sa chce pútnik zbaviť. Alfa znamená nové, lepšie začiatky. Vnímame to ako dokonalé označenie doby pandémie, ktorú pokladáme za symbol zmeny.

Ak sa na ňu pozrieme správnym pohľadom, črtá sa tu pre každého príležitosť niečo zmeniť, byť lepší, empatickejší, viac pomáhať iným,“ vysvetľuje Lukáš Brodanský. Spomínané symboly sú vyrobené z piesku, a ak navštívite ľadový dóm, uvidíte ich zamrazené v ľadovom bloku v ľavom krídle katedrály.

Práca s ľadom je náročná, ale originálna

Na ľadovej kráse pracovalo 25 umelcov, medzi nimi aj niekoľko Čechov a jedna Američanka. Všetko mal už siedmy rok pod dohľadom sochár Adam Bakoš, ktorý je s výsledkom tímovej práce veľmi spokojný.

O to viac, že tento rok vďaka termoizolačnej plachte mohli pracovať aj vtedy, keď bolo vonku dvadsať stupňov. „Predtým to bolo ťažké. Keď sa oteplilo, ľad sa nám topil. Teraz sme mali vnútri stále mínusové teploty, a tak sa nám pracovalo veľmi dobre,“ prezrádza Adam Bakoš.

So samotnou tvorbou ľadovej katedrály začali 10. októbra a 18. novembra mali naplánovaný finiš. Podarilo sa im to však o týždeň skôr, lebo pracovali od ôsmej rána do šiestej večera a neoddýchli si ani cez víkendy. Sochári však nie sú jediní, ktorí sa podieľali na výrobe ľadovej krásy.

Najprv prichádzajú na scénu tesári. Nesmú sa však báť výšok. Rezbári prídu na rad až potom, keď je chrám vystavaný do vrchu. Často pomáhajú i horolezci, pretože nemajú problém pracovať vo výške dvanásť metrov.

Prípravné práce sa však začínajú oveľa skôr, už niekedy v máji, keď sa ohlási téma. Sochár Adam Bakoš hovorí, že zvolenú stavbu si musí najprv pozrieť na Google Earth z každej strany a vybrať z nej to, čo je najzaujímavejšie.

Nie všetko sa dá vytvoriť, pretože sú limitovaní výškou stanu. Tento rok sa robila len fasáda. Najprv ju nakreslí nahrubo, vypočíta počet potrebných ľadových kociek, pričom musí mať na mysli, že dve palety musia ostať na údržbu, pretože niektoré detaily sa postupne roztopia a počas sezóny ich treba upraviť.

„Študoval a kreslil som to asi štyri týždne, a tak som sa dostal k základnému náčrtu, aby som vedel, koľko materiálu a koľko ľudí budem potrebovať,“ približuje Adam Bakoš. Premiestňovať ľadové kocky z kamióna je poriadna fuška aj pre silných chlapov.

Jedna má približne 125 kilogramov a aj štyria ju majú problém preniesť, keďže sa navyše kĺže. Počas deviatich rokov sa však všeličo naučili – vyrobili si prepravky a rôzne materiály na úpravu ľadu. „Nemôžeme kopírovať nejakú stavbu, pretože na to sú autorské práva.

My sa len inšpirujeme a vložíme do diela originálne tatranské prvky. Na priečelí katedrály sú namiesto svätcov z ľadu vytesané typické tatranské zvieratá – medvede, kamzíky, jelene, ale aj rastliny, ako sú plesnivce či zvončeky,“ vysvetľuje Adam Bakoš.

Dielo dotvárajú typické tatranské zvieratá. Snímka: Marek Hajkovský, archív –LB–

Môžete objať svätého Jakuba

Tí, ktorí už boli vo svetoznámej španielskej katedrále, vedia, že pútnici môžu po skončení púte objať sochu svätého Jakuba. Manažér projektu tvrdí, že tento symbol chceli zachovať a ponúknuť rovnaký zážitok návštevníkom, ktorí sa nemôžu dostať do Santiaga de Compostela.

Preto sa socha svätca nachádza aj v ľadovej katedrále na Hrebienku. No je vyrezaná z dreva, pretože keby bola z ľadu, pri objímaní by sa zakrátko roztopila. Jej autorom je práve Adam Bakoš, ktorý okrem drevených a ľadových sôch tvaruje aj sochy z piesku.

Túto tvorbu si nevie vynachváliť, keďže piesok je poddajný materiál, zatiaľ čo drevo a ľad sa opracúvajú ťažko. Ľad je navyše krehký a ľahko sa rozpadáva. Sochár sa však teší, že jeho práca nie je monotónna, a tiež má radosť, keď neživý materiál zrazu dostane „dušu“.

Až do veľkonočného utorka

„Minulý rok sme na Hrebienku privítali len zlomok hostí oproti tomu, na čo sme boli zvyknutí,“ konštatuje Lukáš Brodanský, „máme však nádej, že počas tejto sezóny to bude azda lepšie a že do Veľkej noci sa na dielo budú môcť prísť pozrieť naozaj všetci, ktorí budú mať záujem.“

Tatranský ľadový dóm bude otvorený do veľkonočného utorka (19. apríla 2022). Žiaľ, lockdown zavrel jeho bránu. Organizátori však veria, že pri dodržaní aktuálnych protipandemických opatrení ho budú môcť navštíviť všetci, ktorí chcú obdivovať nádheru i načerpať nádej.

Veď odozvy od hostí sú výborné, či už ide o reakcie priamo na mieste, alebo na sociálnych sieťach. Pre celý tím je to vždy veľké zadosťučinenie. Podľa aktuálnej pandemickej situácie plánujú počas vybraných termínov v ľadovom dóme usporiadať nedeľné koncerty.

Ak by však nebola povolená účasť divákov, budú sa vysielať naživo. Manažér projektu Lukáš Brodanský priznáva, že v ľadovom chráme bol už veľakrát, ale v tom ozajstnom svätojakubskom ešte nie.

Veľmi by však chcel púť do Santiaga de Compostela absolvovať a vybral by si tú najtypickejšiu trasu – z Francúzska. „Je to takmer mesiac putovania, ale spojiť rodinu, prácu a púť je naozaj náročné, preto si túto túžbu zatiaľ odkladám a plním si ju dennou návštevou jej ľadovej podoby,“ hovorí s úsmevom.

Všetkým návštevníkom odkazuje, že Tatranský ľadový dóm sa nachádza vo vysokohorskom prostredí, a preto je potrebné sa na jeho návštevu poriadne pripraviť. Výstup po turistickej trase zo Starého Smokovca na Hrebienok môže byť v prípade sneženia, poľadovice či silného vetra mimoriadne náročný.

Základom je teplé oblečenie a pevná obuv. Zároveň seniorom a rodinám s malými deťmi odporúča použiť na výstup pozemnú lanovku. Jazda v nej môže byť pre malých návštevníkov veľkým zážitkom.

Pozvanie ľadovej katedrály

Niekto múdry raz povedal, že každý, kto navštívi chrám, vychádza z neho ako nový človek. Mnohí si vo svojom „batohu“ nesú ťažký kameň, ktorého sa chcú zbaviť a kráčať ďalej už bez neho. K tomuto nás pozýva ľadová katedrála.

A tak ju – keď to bude možné – navštívte, symbolicky tam niečo staré zo seba nechajte a vykročte domov k lepším začiatkom. Tak čo? Vyrazíte?