Vo Veľkej žijú ľudia s veľkým srdcom

Predvianočná atmosféra zavládla pod Tatrami naplno. Jemné snehové vločky poletujú ovzduším a vianočná výzdoba v uliciach Popradu pripomína, že sviatky sú už blízko.

My však z vyzdobeného centra mesta pokračujeme ďalej na sever do mestskej časti Veľká a kocháme sa pohľadom na zasnežené Tatry, ktoré sú pred nami ako na dlani. Sú ako kompas, ktorý nás privedie na miesto – k farskému úradu v Poprade-Veľkej.

Jeho stará historická budova slúži zároveň ako saleziánsky noviciát. Na stretnutie so správcom farnosti sme prišli na minútu presne.

Otvára nám usmiaty don Dominik Vinš. Už nás očakáva. Usadí nás v útulnej miestnosti a ponúkne teplým čajom, ktorý v chladnom počasí dobre padne. A tak si uchlipkávame z horúceho nápoja a začíname sa rozprávať o farnosti Poprad-Veľká.

Základom je žiť s Bohom a pre druhých

Dozvedáme sa, že mestská časť Veľká nie je ani dedina, ani mesto. Neustálou výstavbou pribúdajú nové domy a ľudia, ktorí sa tam prisťahujú z mestských sídlisk, sami seba pokladajú za Popradčanov a naďalej chodia do niektorého z popradských kostolov.

Nejaký čas im trvá, kým sa zorientujú a zistia, že aj vo Veľkej je kostol, spoločenstvo, komunita. A tak sa farnosť pomaly obohacuje o nových členov, o ktorých don Dominik Vinš hovorí, že sú prejavom Božej dobroty. „Bol som tu pred tridsiatimi rokmi v noviciáte a vidím veľkú zmenu.

Tá je predovšetkým v novej zástavbe, no stále je tu dobré jadro ľudí, ktorí chcú skutočne žiť život veriaceho človeka,“ hovorí na adresu svojich farníkov. Don Dominik Vinš sa do úradu správcu farnosti dostal až v období covidu. Takže to, čo sa dalo robiť predtým, pozná viac z počutia.

Vie teda, že život farnosti bol veľmi pestrý a veriaci sa radi zapájali do všetkého, čo sa organizovalo.

„Túto covidovú dobu vnímam ako veľký zápas, v ktorom si silno uvedomujem, že život farnosti nie sú a nesmú byť len aktivity, lebo ak je to len o nich, tak farnosť lockdownom zomrie,“ tvrdí don Dominik Vinš, „ony majú pomôcť len niečo dobré naštartovať, môžu ukázať vitalitu farnosti, ale keď sa obmedzí stretávanie, vtedy sa ukáže, či človek naozaj žije s Bohom, či je napojený na zdroj života.“

To, čo sa snaží udržať aj napriek obmedzeniam, je príprava na sviatosti, ktorá má byť nielen jeho záležitosťou, ale v prvom rade vecou rodičov i celého spoločenstva, ktoré môže a má čo ponúknuť. Takisto sa usiluje, aby v rámci možností fungovali stretká a krúžky, ktoré vedú animátori.

Ponuky sú tu však pre každú vekovú kategóriu, nie iba pre mladých. Farnosť má detský a mládežnícky spevácky zbor a takisto aj zbor dospelých, ktorý má už takmer storočnú tradíciu. „To, čo sa dá, robíme.

Spoločenstvá, stretká, krúžky – to je základ na sprevádzanie, na formáciu dobrého života,“ vysvetľuje don Dominik Vinš a dodáva, že každá aktivita vyjadruje vnútorný život človeka, či je ochotný podeliť sa o dary a čas, či je schopný myslieť na dobro druhých, nie iba na seba.

Nasmerovanie k rodinám

Don Dominik Vinš vidí veľký význam v spolupráci s rodinami i v starostlivosti o ne. Zdôrazňuje, že farnosť môže prežiť len vtedy, ak žijú rodiny. Preto sa snaží, aby celá pastorácia s nimi počítala. Ony sú prvým miestom, kde sa odovzdáva viera. Nie sú iba adresátmi, sú spolupracujúcimi.

„Teraz je Rok sv. Jozefa. Muži sú pozvaní objaviť tento vzor a nežiť len pre seba, ale byť oporou druhým – manželke, deťom – keď svedčia o dobrote nebeského Otca. A tiež máme Rok rodiny. Ľudia často netušia, aký majú dar, že sú nositeľmi Božej tváre.

Svetu ukazujú a dokazujú, že Boh je, ak milujú láskou, ktorou Ježiš miluje Cirkev. A takúto lásku dostávajú práve muž a žena vo sviatosti manželstva. Toto je téma, ktorá môže zachrániť spoločnosť pred kolapsom.

V súčasnosti Cirkev i naša farnosť chce rozhýbať svoje bunky – rodiny, aby sa rozkmitali Božím životom,“ hovorí saleziánsky kňaz na margo rodín a dodáva, že Božia láska je láskou rodinnou, nie individuálnou.

Podľa jeho slov sa farnosť musí starať o svoje bunky – rodiny a bunky zasa o svoje telo – farnosť.

Jednou z priorít pre správcu farnosti v Poprade-Veľkej je, aby každý vnímal človeka, ktorý žije vedľa neho, aby sa dokázal pri ňom pristaviť, porozprávať sa s ním, všimnúť si, čo potrebuje, naučil sa zdieľať jeho bolesť a nezatváral sa pred ňou.

A to sa dá aj v čase obmedzení. Túžbou dona Dominika Vinša je, aby vo farnosti bolo cítiť tvorivú Božiu lásku.

Správca farnosti don Dominik Vinš vidí veľký potenciál v rodinách. Snímka: archív farnosti

Advent je časom prípravy, ktorá obohacuje

V Adventnom období sa aj vo Veľkej chystajú na slávenie Vianoc. Don Dominik Vinš zdôrazňuje, že najlepšia príprava je duchovná, ktorá sa má prejavovať aj navonok v každej oblasti života. Pre pandémiu sa v posledných rokoch nedalo uskutočniť všetko, čo sa naplánovalo.

„Obľúbené sú adventné popoludnia, každá nedeľa má nejaký charakter,“ prezrádza, „aj keď v tomto roku sa museli konať s istými obmedzeniami,“ pokračuje.

„Prvá nedeľa je o príprave a požehnaní adventného venca a potom sa spolu doma pri ňom modliť a tak posilňovať rodinné spoločenstvo a otvárať sa pre prítomnosť Ježiša. Druhá nedeľa sa točí okolo Panny Márie a Mikuláša, ktorí nám pripomínajú blízkosť Vianoc.

Tretia býva väčšinou už o bezprostrednej radostnej príprave, cez víkend máme spovedanie a predávajú sa knihy a vianočné ozdoby. Ľudia niečo prinesú, podarujú, predajú za symbolickú cenu, pripravia pre niekoho darček. Na poslednú nedeľu býva ľudí pomenej.

Samozrejme, cvičia sa koledy a pripravuje sa jasličková pobožnosť, ak to pandemická situácia dovoľuje,“ rozpráva saleziánsky kňaz a dodáva, že adventné popoludnia sú pre rodinu príležitosťou vyjsť spolu von, niečo pekné zažiť, stretnúť sa s druhými rodinami.

Tiež nechýbajú rorátne sväté omše, aby sa veriaci naučili vnímať, že sa pripravujú na príchod Svetla, ktoré rozohnalo tmy a chce vstúpiť do tmavých oblastí ľudského života. A, samozrejme, keďže na Vianoce sa tešia najmä deti, nesmie chýbať špeciálna príprava práve pre ne.

„Chceme, aby vnímali, že Vianoce nie sú sviatkami konzumu, egoizmu a nejakej romantiky, ale sviatkami darov; že v prvom rade Boh nám daroval všetko v Kristovi.

A my máme odpovedať na tento dar tak, že sa staneme darom pre druhých,“ zdôrazňuje správca farnosti a hovorí, že je dobré deti naučiť tešiť sa z každej drobnosti, nemusí to byť niečo bombastické.

Dobrá novina je stále v kurze

Aj keď sa vianočné sviatky budú na celom Slovensku vrátane Veľkej tento rok sláviť pravdepodobne opäť s obmedzeniami, napriek tomu by mali byť radostné. Okrem tradičnej polnočnej svätej omše by tam radi slávili ešte jednu svätú omšu.

„Vo Vianočnom období zvykli byť rôzne výlety, sánkovačky, aby sa ľudia spolu potešili, aby nezostali zavretí doma pred obrazovkou,“ konštatuje don Dominik Vinš. „Dobrú novinu sme v uplynulom roku chceli napriek obmedzeniam zrealizovať a plánujeme tak urobiť aj počas týchto sviatkov,“ informuje nás.

Do debaty sa zapája animátorka Simona Banašová (22), ktorá spolu s Norou Kovalčíkovou a Natáliou Stoličnou patrila k tým, čo mali minuloročné koledovanie pod palcom a museli teda prejaviť veľkú dávku tvorivosti, aby sa spomínaná Dobrá novina mohla uskutočniť.

„Pre zhoršenú epidemiologickú situáciu sme stretká s deťmi a takisto nácviky museli realizovať online formou. Keďže k tomu boli prispôsobené námety stretnutí, bolo to pre nás jednoduchšie.

Okrem nácvikov sme sa snažili v deťoch rozvíjať vnímavosť a citlivosť na potreby detí v Ugande,“ rozpráva Simona, ktorá sa teší, že reakcie detí boli veľmi pozitívne, hoci s nácvikmi to bolo náročnejšie.

„Deti sa veľmi tešili. Nechodili sme však po domoch, ale vystúpili sme s koledou v kostole po svätých omšiach.“ Napriek ťažkostiam boli vďační, že všetko zvládli, a najväčšiu radosť mali z toho, že mohli opäť pomôcť tým najchudobnejším.

Prvá adventná nedeľa vo farnosti patrí výrobe adventných vencov. Snímka: archív farnosti

Hody slávia na sviatok sv. Jána Evanjelistu

Vo Veľkej je vianočná radosť prvých dvoch sviatočných dní predĺžená ešte do tretieho. Majú tam totiž hody, pretože kostol nesie patrocínium sv. Jána Evanjelistu. Správca farnosti však vysvetľuje, že veľčiansky odpust žiari v takom svetle, že ho veľmi nevidieť.

„Sú to meniny patróna nášho chrámu. Preto sa snažíme tento deň prežiť inak, odlíšiť ho od bežných dní v roku.

Svätá omša býva v inom čase a farská rada každoročne hľadá kazateľa, ktorého potom pozveme na slávnosť. Vždy je to pre ľudí prekvapenie,“ prezrádza don Dominik Vinš s úsmevom a dopĺňa, že sa takto opäť vytvára možnosť dať ľudí dokopy a okrem vianočnej atmosféry doma si pripomenúť farskú rodinu.

„Niektorí veriaci sú trochu smutní, že nemáme také hody, ako majú inde – s kolotočmi a inými atrakciami – , ale vnímam to tak, že náš patrón sv. Ján Evanjelista chce našej farnosti niečo povedať; teda že na počiatku bolo Slovo.

A my keď si ho nevšimneme a neprijmeme, tak je to všetko len o našej ľudskosti, ktorá sa ľahko vzdiali od Božích plánov. Preto si myslím, že je to dobré takto,“ dodáva na margo odpustovej slávnosti.

Štedrý večer v komunite je plný radosti

Vo Veľkej aktuálne pôsobia jedenásti saleziáni, z toho dvaja sú novici.

Teda aj vianočné sviatky prežívajú spolu ako komunita. Je to pre nich čas, keď sa učia byť „Ježiškom“ pre druhého.

„V Advente si vyžrebujeme niektorého spolubrata a potom na neho viac myslíme v modlitbe, rozmýšľame, čo by ho potešilo a akým darčekom by sme mu pod stromčekom urobili radosť,“ usmieva sa don Dominik Vinš.

„Máme tu veľkého hudobníka dona Štefana, ktorý nás napriek svojmu veku drží v takej kondičke, aby sa spievalo a hralo, takže pri štedrovečernom stole nám je veselo. Tiež sa pri stromčeku každý podelí o to, čo zažil počas Adventu.

Okrem toho sa snažíme mať účasť na príprave štedrovečerných jedál, a tak každý podľa zvykov, ktoré si priniesol zo svojho regiónu, niečím prispeje. A ono sa to nakoniec dá aj zjesť,“ zdôrazní so smiechom.

Rozosmejeme sa aj my a dobrá nálada nám zostane, keď don Dominik Vinš spomína, ako každoročne vyrábajú vianočný pozdrav, pričom zažijú vždy kopec zábavy. Nie každý z nich sa cíti fotogenický a rád sa fotografuje.

Navzájom sa podpichujú a dokážu si trošku utiahnuť aj sami zo seba. Pri takýchto zážitkoch vidieť pravú bratskosť, keď sa v radostnej atmosfére opäť na chvíľu stanú malými chlapcami.

Vykročiť k človeku a byť pre neho darom

Vnútri nám rezonujú mnohé krásne myšlienky, ktorých silu umocňuje nádherná zimná idylka. Veru, aj napriek obmedzeniam, ktorými je aktuálna doba poznačená, sa dá nájsť spôsob, ako vykročiť k človeku a byť pre neho darom.

A to nielen počas sviatkov. Rozlúčime sa s donom Dominikom Vinšom, ktorý nám zapraje požehnané Vianoce. A všetkým ľuďom dobrej vôle zo srdca zaželá, aby tohtoročné sviatky boli pre nich časom, keď v druhom človeku objavia Krista, ktorý k nám prišiel.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.