Všetky veci sú tu o múdrosti

Knižnica rozdelená na Teologickú a Filozofickú sálu púta pozornosť od prvého okamihu. V oboch sálach sa ponad knižné regály rozprestierajú krásne fresky. Kým v Teologickej sále sú to medailóny s výjavmi z Knihy prísloví, Knihy múdrosti a Knihy Kazateľ, Filozofickej sále dominuje monumentálna freska Duchovného vývoja ľudstva.

TEOLOGICKÁ SÁLA

Poďme však postupne. Keď do knižnice zavítate, ako prvú navštívite Teologickú sálu. Už podľa názvu je zrejmé, aké tituly táto časť uchováva. Nájdete v nej biblickú stenu, kde sú okrem Biblií v rozličných prekladoch aj biblické komentáre. Celkovo je v Teologickej sále uložených približne 20-tisíc zväzkov.

Sprevádzať vás po nej bude vyškolený pracovník, no ak budete mať šťastie, možno vám výklad prednesie aj jeden z bratov premonštrátov. Nás sprevádzal brat Ambrož. Približuje, že Teologická sála je najstaršia časť dnešnej knižnice. Postavená bola v 70. rokoch 17. storočia za opáta Jeronýma Hirnhaima.

O 50 rokov neskôr, pri príležitosti stého výročia prevezenia ostatkov zakladateľa premonštrátov svätého Norberta, prišlo k predĺženiu sály. Jednak, aby sa mala kde zmestiť rozrastajúca sa zbierka kníh, a tiež aby vznikol priestor na novú obrazovú výzdobu.

Autorom tej v Teologickej sále je premonštrát Siard Nosecký. „Bol to ekonóm premonštrátov, pochádzal z umeleckej rodiny. Namaľoval viacero malieb na Strahove, napríklad letný refektár či kapitulnú sieň,“ hovorí brat Ambrož o svojom predchodcovi.

MÚDROSŤ AKO MLADÁ DIEVČINA

Na maľbách sa snažil demonštrovať pravú múdrosť, ktorú človek získava bázňou pred Bohom. Jednou z malieb je výjav z ôsmej kapitoly Knihy prísloví. Múdrosť je tam prirovnaná mladej dievčine, ktorá sa hrá pred Stvoriteľom a žasne nad stvorením.

„Normálne, ak by človek personifikoval múdrosť, namaľoval by zrejme nejakého staršieho mudrca, ktorý všetko pozná. Už v Starom zákone je však obraz toho, že múdrosť znamená otvorenosť novým veciam. Prostredníctvom komunikácie sa človek dozvedá nové znalosti, nevie všetko sám,“ vysvetľuje brat Ambrož.

Okrem kníh sa v sále nachádzajú aj staré glóbusy, zemepisné i astronomické. Pozornosť púta tiež „kompilačné kolo“, ktoré slúžilo na zostavovanie textov, či neskorogotická drevená socha svätého Jána Evanjelistu, ktorý drží v ruke takzvanú sáčkovú väzbu.

FILOZOFICKÁ SÁLA

Z Teologickej sály prejdete do oveľa väčšej Filozofickej sály. Okrem krásneho dreveného mobiliára vás ohúri monumentálna stropná freska, ktorá zachytáva duchovné dejiny ľudstva.

Ide o veľmi zaujímavú syntézu, ktorá znázorňuje, ako sa filozofia a vedy súčasne s náboženstvom od počiatku sveta zdokonaľovali, až dospeli do kresťanstva. V strede fresky je zobrazená múdrosť.

Pozdĺž maľby sa tiahne filozofická cesta, na ktorej je zachytený napríklad vývoj gréckej civilizácie cez motív Alexandra Veľkého až po filozofov Sokrata, Diogena a Demokrita. Na oboch koncoch fresky je znázornená teologická cesta. Novozákonná scéna ukazuje reč svätého Pavla v Aténach.

Pod ním sú zachytení svätci spätí s českými dejinami – svätá Ľudmila, jej vnuk svätý Václav, svätý Ján Nepomucký, svätý Norbert či opát Václav Mayer, ktorý dal sálu vytvoriť. Starozákonná scéna na opačnej strane znázorňuje dosky s Desatorom a Mojžiša, za ktorými sa vypína archa zmluvy.

Autorom maľby je viedenský maliar Anton Maulbertsch, ktorý ju namaľoval spolu s jedným pomocníkom za šesť mesiacov v roku 1794. Výjav ukrýva množstvo tvárí, identifikovať niektoré sa podarilo až nedávno.

Brat Ambrož dokonca spomína vtipnú príhodu, keď si o jednej postave dlhé roky mysleli, že je to manželka Napoleona Bonaparteho a dcéra cisára Františka Mária Lujza Habsbursko-Lotrinská, ktorá strahovskému opátstvu darovala niekoľko kníh.

„Celý čas sme si mysleli, že je tam namaľovaná jej busta. Potom však prišiel niekto, kto nám povedal, že tak sa žena nemohla zobrazovať, že to je cisár František, jej otec. Obe verzie som počul zastávať s rovnakou suverenitou. Takže sa môže stať, že o desať rokov zistíme, že je niečo inak, ako sme si doteraz mysleli,“ hovorí premonštrát s úsmevom.

Filozofická sála bola postavená na mieste starej sýpky. Jej rozmery boli upravené podľa mobiliára, ktorý doviezli zo zrušeného kláštora v Louke. Tak má Filozofická sála 32 metrov na dĺžku, 10 metrov na šírku a 14 metrov výšku. Dominuje jej interiér z orechového dreva a stropná freska Duchovný vývoj ľudstva. Snímka: Martina Houdek

DOVEZENÝ NÁBYTOK

Zaujímavosťou Filozofickej sály je, že jej veľkosť upravili podľa regálov, ktoré boli do nej dovezené. Interiér z orechového dreva totiž pochádza zo zrušeného kláštora v Louke pri Znojme.

„Vznikli z toho aj také anomálie, že dvere, ktoré sú súčasťou mobiliára, nikam nevedú. Je za nimi stena. Nábytok totiž kopíruje priestorové usporiadanie z kláštora v Louke,“ približuje brat Ambrož.

Autorom interiéru je stolár Jan Lahofer, ktorý knižnicu skladal v Louke a potom i na Strahove. Zabudoval do nej aj tajné dvere, za ktorými sa skrývajú schody do hornej časti knižnice.

Originál Strahovského evanjeliára je uložený v trezore. Jeho kópiu si však môžete prezrieť počas prehliadky knižnice. Snímka: profimedia.sk

MÔŽETE PRÍSŤ ŠTUDOVAŤ

Vo Filozofickej sále sa nachádza 40-tisíc titulov. Okrem filozofie sú tam i diela z ďalších vied, ktoré sa vyučovali na univerzitách – astronómia, filológia, matematika či história.

Strahovská knižnica vlastní celkovo okolo 400-tisíc kníh. Súčasťou zbierky je tritisíc rukopisov, približne 1 500 prvotlačí a štvrť milióna starých výtlačkov. Väčšina z nich je uložená v depozitároch alebo v trezore, ako napríklad Strahovský evanjeliár.

„Hovorí sa, že je strahovský, no je o tristo rokov starší ako kláštor. Pochádza zo 60. rokov 9. storočia, pravdepodobne je z Francúzska,“ poznamenáva brat Ambrož. A je vôbec možné tieto staré knihy študovať?

„Áno, knižnica žije. Máme tu študovňu pre 10 až 40 ľudí,“ približuje premonštrát. Prísť môže hocikto. Každý titul mu zamestnanci knižnice donesú, pri tých najstarších a najvzácnejších sa so záujemcom dohodnú na manipulácii.

Tieto tituly sú však už z veľkej časti zdigitalizované. Pre slovenského návštevníka môže byť ešte v súvislosti s knižnicou zaujímavosťou, že jej riaditeľom je v súčasnosti páter Evermod Gejza Šidlovský, pôvodom Slovák.

Brat Ambrož hovorí, že všetky veci v knižnici sú o múdrosti. Snímka: Martina Houdek

KABINET KURIOZÍT

Ak knižnicu navštívite v rámci exkurzie, zrejme sa dostanete i do kabinetu kuriozít s pozostalosťami baróna Ebena. „V tej dobe neboli rôzne exotické prírodniny dostupné.

Preto keď predstavitelia šľachtických rodov jazdili do zahraničia, zvlášť k moru, vozili si naspäť prírodné zaujímavosti do kabinetu kuriozít. Cieľom bolo mať v ňom niečo, čo nemá sused,“ vysvetľuje brat Ambrož.

V strahovskom kabinete je napríklad zviera vytvorené z niekoľkých rýb, ktoré nikdy neexistovalo. Tiež sa tam nachádza krokodíl či voskované ovocie.