Zažiť Boha na vlastnej koži

V kapucínskom Kostole sv. Štefana Uhorského v Bratislave sú na veľké počty spovedajúcich sa zvyknutí po celý rok. Kostol sa nachádza v centre mesta, presne oproti zastávkam električiek. Človek vystúpi a hneď je v kostole. Neďaleko je aj frekventovaný zastávkový uzol autobusov.

Podľa rektora kapucínskeho kostola Tadeáša Chrvalu, OFMCap, aj to prispieva k tomu, že si cestu k nim nachádza mnoho ľudí. Výhodou v ich prípade je zrejme aj skutočnosť, že zverejňujú harmonogram spovedných služieb. Človek si môže naplánovať spoveď u spovedníka, ktorý mu sedí.

„Spovedník by mal penitentovi poskytnúť pocit: idem sem preto, lebo sa tu viem otvoriť, viem jasne povedať svoje hriechy, menej sa hanbím. Preto má význam zverejňovať harmonogram spovedníkov,“ vysvetľuje rektor kostola.

Rolu zohráva pravdepodobne i to, že kapucíni majú spovednú službu vo svojej charizme. „Svätý Páter Pio či svätý Leopold Mandič boli veľkými spovedníkmi z radov kapucínov,“ pripomína brat Tadeáš.

STO ĽUDÍ ZA DEŇ

Ľudia môžu do ich kostola chodiť už od 5.50, čo je zrejme jedna z prvých možností pristúpiť k sviatosti zmierenia v hlavnom meste.

„Využívajú to i takto skoro. Keď ráno otvorím dvere, už čakajú pred kostolom na spoveď,“ hovorí rektor kostola. Ako sa blížia sviatky, záujem o sviatosť zmierenia rastie. Kapucíni už sedem dní pred Veľkonočným trojdním spovedajú od šiestej ráno do ôsmej večer.

Počet penitentov sa zvyšuje okolo obeda, keď majú ľudia prestávku. Ale viacerí si nájdu čas aj v menej exponovanej dobe. Spočítať, koľko ľudí prichádza ku kapucínom na spoveď, je náročné. Brat Tadeáš nám ponúka hrubý odhad – pred štyrmi rokmi ako novokňaz totiž rátal, koľko ľudí za rok vyspovedal.

„Vyšlo mi, že približne päťtisíc ľudí.“ Pred sviatkami každý z bratov vyspovedá denne približne sto ľudí. V posledných dňoch pred Veľkou nocou sú v službe piati bratia, takže denne vtedy spovednicami u kapucínov prejde okolo 500 ľudí.

KAŽDÉHO TREBA VYPOČUŤ

Počas hromadných spovedí je náročné udržať pozornosť pri každom spovedajúcom sa. „Naozaj je to o tom vydržať pri zmysloch. Lebo je iné spovedať počas bežného roka, keď prichádza – nazvime to – primerané množstvo ľudí, ako keď na veľké spovedanie príde masa ľudí a idú jeden za druhým.

Spovedník musí zakaždým ,zresetovať‘ a novému človeku v spovednici ukázať, že je tu preňho a počúva ho,“ vysvetľuje brat Tadeáš. On sám zvykne ako prvé povedať: Boh vás miluje a s radosťou vám všetko odpúšťa.

„Ľudia to potrebujú počuť. Niekedy sa zamyslím: Tadeáš, povedz niečo novšie, už je to otrepané. Spovedáš hodinu a pol, prišlo tridsať ľudí a stále hovoríš to isté. Chápem však, že toto je najdôležitejšie. Nie to, že ja hovorím tie isté slová, ale že ten človek je vždy nový a potrebuje ich počuť.“

SPOVEĎ SA ZAČÍNA UŽ DOMA

Podľa slov brata Tadeáša prevažujú tí, ktorí prichádzajú na spoveď pripravení. Niektorí si vytiahnu papierik s hriechmi, iní kňaza poprosia o pomoc.

V tejto súvislosti pripomína, že spoveď sa začína už doma či v spovednej chodbe, kde si človek nájde čas na Ducha Svätého a rozmýšľa, čo všetko porobil a ako je na tom vo vzťahu s Bohom.

„To je už moment, keď Boh odpúšťa. Už vtedy, keď zisťujem, čo som mal urobiť inak, a zapisujem si to na papierik. Samotná sviatosť zmierenia je oslava toho, že mi Boh odpustil.“

BOH S RADOSŤOU ODPÚŠŤA

Pre rektora kapucínskeho kostola má sviatosť zmierenia jeden pekný rozmer. „Keď spovedajúcemu sa poviem, že Boh mu s radosťou odpúšťa, niekedy sa ľudia pousmejú. To je výsada, že môžem vidieť radosť v očiach človeka, keď mu Boh odpúšťa.“

Upozorňuje však, že pri tých, čo chodia na spoveď iba raz za rok, radosť z obnovenia vzťahu s Bohom môže chýbať.

„Keď zavolám niekomu raz za rok, znamená to, že si s ním asi nemám veľa čo povedať. Spoveď je o niečom viac, ako sa len raz za rok vyspovedať. Ide o živý vzťah s Bohom,“ vysvetľuje brat Tadeáš. 

„Niekedy ľuďom poviem: ,Gratulujem vám, stretli ste sa so živým Kristom. Ako v evanjeliách počúvame, že odpúšťal hriechy, tak teraz ste to zažili na vlastnej koži.‘ Ide o to, či chcem Boha zažiť na vlastnej koži iba raz za rok, alebo povedzme každé tri týždne.“

SPOVEDNICA NITRY

Vyhľadávaným miestom na spoveď je aj nitriansky Kostol Návštevy Panny Márie, ktorý miestni nazývajú kláštorný. V minulosti bol totiž súčasťou kláštora Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta. Niektorí ho označujú aj za veľkú spovednicu, pretože na spoveď tam chodia ľudia z celej Nitry a okolia.

Dokonca i zo širokého. „Mal som penitentov z Novej Bane i Hlohovca, takže máme veľký záber,“ hovorí s úsmevom Pavol Zahatlan, farár farnosti Dolné mesto, do ktorej kláštorný kostol patrí. V chráme majú počas pracovných dní stálu spovednú službu od 9.00 do 13.00, funguje už pätnásť rokov.

„Bol to nápad nášho nitrianskeho biskupa Viliama Judáka, ktorý videl takúto službu v iných väčších mestách u nás i v zahraničí. Chcel, aby bol v Nitre jeden kostol, kde budú mať ľudia každý deň vo vyhradený čas priestor na spoveď,“ vysvetľuje dolnomestský farár.

Ľudia službu využívajú a sú za ňu vďační. „Idú k lekárovi alebo si niečo vybaviť do mesta. Zároveň vedia, že v našom kostole je prítomný kňaz, tak prídu aj na spoveď.“

Pavla Zahatlana teší, keď je spoveď osobná a vidieť v nej vzťah s Bohom. Snímka: Ján Macák

SPOLUPRACUJÚ TRI DEKANÁTY

Farnosť Dolné mesto by stálu každodennú spovednú službu sama nezvládala, preto sa v nej striedajú tri dekanáty – Nitra, Močenok a Lužianky. Na každý dekanát vychádza jeden mesiac služby, pretože v každom dekanáte je približne dvadsať kňazov. Na každého kňaza tak vyjde služba raz za tri mesiace.

V kostole, samozrejme, spovedajú aj mimo týchto hodín. A to vždy polhodinu pred každou svätou omšou. „Ráno začíname o  5.30. Myslím si, že sme prví v Nitre, kde sa dá počas dňa prísť na spoveď,“ konštatuje dolnomestský farár. Počet penitentov sa v priebehu týždňov líši. Najsilnejší je prvopiatkový týždeň.

„Vtedy v rámci spovednej služby spovedajú dvaja kňazi a v piatok traja. Aj pred svätými omšami v tom čase bežne čaká na spoveď pätnásť-dvadsať ľudí,“ približuje Pavol Zahatlan.

HUMORNÉ SITUÁCIE

Hromadné spovede, ktoré sa na Palmovú nedeľu konajú vo všetkých farských chrámoch v Nitre, sa týkajú aj kláštorného kostola. Ako sa Pavol Zahatlan snaží udržať v strehu počas dlhého spovedania?

„Dobré je si po dvoch hodinách spraviť aspoň na chvíľu prestávku, nadýchnuť sa čerstvého vzduchu a vystrieť sa,“ predstavuje svoj recept nitriansky dekan.

Vzpruhou sú aj humorné situácie zo spovednice. „Často ide o záležitosti z každodenného života, ale ľudia ich podajú vtipným spôsobom. Napríklad jedna mamička sa spovedala z toho, že prišla neskoro do kostola, pretože jej dieťatko potrebovalo vymeniť plienku.“

AJ DUŠA POTREBUJE HYGIENU

Podobne ako Tadeáš Chrvala aj Pavol Zahatlan hovorí, že na spoveď k nim prichádza viac pripravených ako tých, ktorí potrebujú s vyznaním hriechov pomôcť. Zdá sa mu však, že niektorí majú v spovedi rutinu.

„Niekedy aj povedia, že nemajú nič nové. Ale čo by chceli mať nové? Že niekoho zabili alebo niečo ukradli? Chvalabohu, že nič také nové nemajú,“ poznamenáva dolnomestský farár.

Častú spoveď prirovnáva k hygiene rúk: „Umývame si ich niekoľkokrát denne. Nikdy si však nepovieme, že už nás nebaví umývať si ich. Aj duša potrebuje hygienu, preto by sme si nemali povedať, že už nás nebaví chodiť na spoveď.“

ZÁKLADOM JE DOBRÁ PRÍPRAVA

Farára v Dolnom meste i jeho kaplánov unavujú niektorí škrupulanti. „Sú schopní prísť na spoveď trikrát do týždňa, riešim to dohovorom.“ Opačným prípadom sú takzvaní ročáci, ktorí chodia iba raz za rok.

„Mne v tom chýba vzťah. Považujem to iba za splnenie povinnosti. Často hovoria, že hriechy veľmi nemajú, vidieť, že ich svedomie nie je také citlivé. Snažím sa im pomôcť otázkami, či žijú sviatostne, či si rozumejú s manželom, manželkou, pýtam sa, aké sú ich vzťahy v rodine, so susedmi, s deťmi. Vtedy sa rozrozprávajú.“

Pomôcť vyhnúť sa takýmto situáciám môže penitentovi dobrá príprava. „Najdôležitejšie je poprosiť Ducha Svätého, aby sme spoznali svoju hriešnosť.

Samozrejme, treba vidieť aj tie dobré stránky. Niekedy akoby človek chcel iba na seba ,nakydať‘.

Vtedy mám nutkanie zastaviť ho a povzbudiť, aby o sebe povedal aj niečo dobré,“ vraví Pavol Zahatlan. Pripravujúcim sa na sviatosť zmierenia odporúča, aby sa zamerali na vzťah s Kristom. „Nech cítiť, že prichádzajú k Ježišovi, ktorý je milosrdný a odpúšťa.“