Známy-neznámy Hanigovský hrad

Zrúcanina hradu obkolesená nádhernou prírodou sa nachádza nad obcou Hanigovce v okrese Sabinov. Už v 13. storočí tu stál pôvodný hrad z dreva. Dal ho postaviť šľachtic Mikčo, ktorý sa neskôr pričinil o jeho prestavbu do kamennej podoby, aby sa tým upevnilo pohraničné pásmo Uhorského kráľovstva.

Novopostavená stavba mala pôdorys obdĺžnika. Jej súčasťou bolo opevnenie a  dvojpodlažný palác. V 16. storočí ho však zasiahol ničivý požiar, po ktorom už nedošlo k obnove.

NIEKOĽKO TRÁS

„Hanigovský hrad v podhorí Čergova umožňuje výhľady na južnú stranu tohto pohoria, ako aj na pohorie Bachureň a dolinu rieky Torysa. Dá sa odtiaľ dovidieť na Kamenický a Šarišský hrad, čo sa využíva najmä pri akcii Noc hradov a zrúcanín,“ prezrádza zanietený turista a stredoškolský pedagóg na Gymnáziu v Lipanoch Jozef Sobota.

K hradu možno prísť viacerými výstupovými cestami, ktoré vedú z Hanigoviec, Miľpoša a známeho pútnického miesta Ľutina. „Cesta z Hanigoviec je schodná aj pre cykloturistov.

V obci je mnoho dreveníc a chát a na jej konci zaujímavá dvojstudnička s rozdielnou vodou. S kolegyňou a žiakmi sme analyzovali ich chemické zloženie počas projektu Studničky – voda pre tretie tisícročie.“

ZAUJÍMAVOSTI

Jozef Sobota upriamuje našu pozornosť aj na prírodné či iné zaujímavosti ostatných dvoch obcí, z ktorých možno absolvovať výstup k hradu.

„V Miľpoši zaujme Gargalova skala, ktorá je výčnelkom Bradlového pásma. Odtiaľ vedie v podstate najkratší, ale aj najprudší výstup. Obec postavila na ceste k hradu kríž. Na konci dediny sa nachádza protipovodňová hrádza a ukážka výmoľov spôsobených eróziou vody.“

Ľutina je známa predovšetkým svojou Bazilikou Zosnutia Presvätej Bohorodičky, no Jozef Sobota pridáva ďalšie miesta, ktoré sa oplatí navštíviť.

„V areáli sa rozprestiera prírodné múzeum miniatúr drevených kostolíkov zo severovýchodného Slovenska, vyhliadková veža a samotné pútnické miesto, okolo ktorého prechádzame počas výstupu na hrad. V horúcich dňoch poskytuje žiadané občerstvenie neďaleká studnička.“

OBNOVENÁ HISTÓRIA

Na Slovensku je asi sedemdesiat hradov v stave zrúcaniny, o ktoré sa ešte donedávna nik nestaral. „Verejnosť  tieto hrady poznala ako zanedbané a rozpadávajúce sa, a tým aj dosť nebezpečné miesta, ktoré boli často husto porastené krovinami alebo dokonca boli úplne pohltené lesom,“ uvádza starostka Hanigoviec Alena Havrilová.

„To sa začalo meniť asi pred dvadsiatimi rokmi, keď začali vznikať prvé dobrovoľnícke aktivity na záchranu hradov.“ Potešujúci fakt je, že aj Hanigovský hrad prechádza postupnou obnovou.

„Prvé aktivity na jeho záchranu naštartovala skupina nadšencov, ktorú viedol pán Igor Pribula. Združenie na záchranu Hanigovského hradu pod názvom Novum Castrum založili v roku 2010. Vďaka dotačnému programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom sa podarilo do prác na hrade zapojiť aj nezamestnaných,“ informuje starostka.

REKONŠTRUOVALI RARITU

A čo sa teda podarilo doteraz zrealizovať v rámci záchrany hradných zrúcanín? „Členovia združenia stabilizovali najviac staticky narušené časti hradu a zrekonštruovali pôvodný portál gotickej brány, čo je medzi slovenskými hradmi naozaj rarita,“ konkretizuje Havrilová.

Na viacerých miestach hradného nádvoria sa robil archeologický výskum, ktorý rozšíril poznatky o vtedajšom živote. „Našli sa mnohé úžitkové predmety, historické zbrane aj dobové mince. Všetky nálezy sú zatiaľ uložené v archeologickom depozitári a na svoje spracovanie a  prezentáciu ešte čakajú.“

Ako ďalej starostka prezrádza, veľká časť úsilia dobrovoľníkov bola venovaná aj odstráneniu náletových drevín, vďaka čomu je dnes hrad dobre viditeľný zo širokého okolia.

„Upravila sa prístupová cesta, postavil prístrešok a osadili informačné tabule.“ Ruku k dielu priložili aj gymnazisti z Lipian, ktorí prispeli svojou dobrovoľníckou aktivitou, uznáva s vďakou Jozef Sobota.

So študentmi gymnázia na hrade. Vľavo Jozef Sobota, vpravo Igor Pribula. Snímka: archív Jozefa Sobotu

PROJEKT POKRAČUJE

Obnova Hanigovského hradu trvala do roku 2019, keď nastal útlm prác. „Od polovice decembra roku 2021 po dohode s dobrovoľníkmi záštitu nad obnovou hradu prevzala obec. Vlani sme ho opätovne zapojili do dotačného programu ministerstva kultúry a dokončili sme konzerváciu vnútornej časti severnej steny hradného paláca,“ objasňuje Alena Havrilová.

Osvedčila sa im spolupráca so sociálnym podnikom, ktorý na hrade zamestnáva ľudí z neďalekej rómskej osady. „Sú to zruční a pracovití ľudia, bez ktorých by obec nedokázala v projekte pokračovať.“

Rekonštrukčné práce na hrade vychádzajú najmä z archeologického výskumu. To, ako hrad vyzeral, je však neznáme. Alena Havrilová k  tomu poznamenáva:

„Dobový materiál z  hradu sa nezachoval a jeho presnú podobu nepoznáme. Cenné sú však fotografie z prvej polovice minulého storočia, na ktorých je zachytená dnes už neexistujúca južná palácová stena.“

Starostka zároveň pripomína, že zrekonštruovať sa podarí len niektoré časti hradu. „Aj po ukončení obnovy bude mať podobu zrúcaniny, avšak mohutnejšej, spevnenej, a tým aj bezpečnejšej pre pohyb návštevníkov.“

DO BUDÚCNOSTI

Hrad sa chystajú oživiť rôznymi zaujímavými podujatiami. „Vlani sme spolu s ďalšími okolitými obcami zorganizovali prvý ročník silvestrovského výstupu na hrad, ktorý sa stretol s  pozitívnym ohlasom,“ pridáva na záver jednu z aktivít.

Dúfame, že aj týmto článkom sme aspoň niektorých z vás motivovali k tomu, aby ste sa vydali na objavnú cestu do histórie i súčasnosti Hanigovského hradu.