Zoberme dušu na dovolenku

Slnko, more, pláž – pre niektorých z nás ideálny oddych. Kam však na dovolenku zobrať vlastné vnútro? Z celého roka často nepokojné, vystresované a preťažené. Napríklad na miesto pokoja, modlitieb a vždy usmiateho spoločenstva Rodiny Panny Márie a Diela Ježiša Veľkňaza.
Anna Stankayová 23.07.2019
Zoberme dušu na dovolenku

Slávenie svätej omše v provizórnom chráme. Snímka: KN/Anna Stankayová

Duchovné cvičenia sa z roka na rok tešia čoraz väčšej popularite. Aj preto, že sú dokonalým únikom od každodenného zhonu. Niekomu viac vyhovuje meditácia, inému samota a ďalšiemu zase modliaci sa dav prežívajúci vieru v spoločenstve. 

Organizujú sa pre rôzne skupiny ľudí – zasvätených, mladých, mužov, ženy či pre rodiny s deťmi.       

Prihlášky na trenčianske duchovné cvičenia sa zvyknú rozchytať už mesiace dopredu. Apoštolské sestry, bratia a kňazi z Rodiny Panny Márie a Diela Ježiša Veľkňaza ich organizujú iba raz ročne. Tento rok už po dvadsiaty piaty raz.

Najveselšie sú práve tie rodinné. Aj vďaka dvom stovkám detí, ktoré sa počas necelých troch dní tiež zbližujú s Bohom, Ježišom a Máriou.

Telocvičňa ako chrám
Vchádzame do jedného z dvoch školských internátov, ktorý síce nevyzerá ako luxusný  hotel, ale je v ňom všetko, čo človek potrebuje – izbu na spanie, jedáleň či telocvičňu.

Niežeby sme sa chystali na nejaký fyzický výkon, pre štyristo ľudí bude v najbližších  dňoch slúžiť ako Boží stánok. Hala má odrazu multifunkčné využitie – je miestom  svätých  omší, modlitieb, prednášok, svätých spovedí alebo priestorom na tiché  porozprávanie sa s Bohom.

Vpredu je vyvýšené pódium a bohatá kvetinová výzdoba pred veľkým stolom napovedá, že práve tam bude nasledujúce tri dni oltár. Za ním na stene visí na železnej konštrukcii obrovská replika obrazu nebeského Otca s názvom Stvorenie od nemeckého maliara Gebharda Fugela. Ten vyjadruje aj tohtoročnú ústrednú tému duchovných cvičení – spoznávať nebeského Otca prostredníctvom modlitby Otče náš, milovať ho a ctiť. Vychádza zo slov Svätého písma: „Svätý Otče, zachovaj ich v svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my“ (Jn 17, 11b).

Nad hlavami vejú plachtové rúry, cez ktoré sa veriacim dostáva čerstvý prísun vzduchu. Dômyselne zariadená klimatizácia, bez ktorej by sa v plnej hale dýchalo len ťažko. 

Čas modlitieb a pokory
Hodinky ukazujú tri hodiny popoludní a telocvičňu rozozvučal nábožný spev a hudba. „Pre jeho bolestné umučenie,“ predmodlieva sa nežne znejúci hlas sestričky v bielom habite ruženec Božieho milosrdenstva. Ďalší desiatok predspevuje malý zbor sestier. Ich jemné hlasy sa rozlievajú provizórnym kostolom a umocňuje ich anjelsky zvučiaca živá hudba.

Sestry hrajú na flaute, gitare, husliach či na harfe. Orchester nás sprevádza celým programom duchovných cvičení. Aj vďaka nim už počas prvej polhodiny badať úľavu na duši.

Začiatočníkovi, ktorý je na takejto akcii prvýkrát, sa môže zdať, že je v programe príliš veľa modlitieb. Desiatok ruženca modliaci sa na kolenách pred Oltárnou sviatosťou počas rannej modlitby, ruženec Božieho milosrdenstva so zamysleniami, každodenná svätá omša alebo ďalší, kľačiac sa modlený, ružencový desiatok pri večernej modlitbe. Medzitým možnosť poklony pri vystavenej Najsvätejšej oltárnej sviatosti či stíšenia sa v menších provizórnych kaplnkách v oboch školských zariadeniach. Predsa len počas bežných dní si ľudia na početnejšie rozhovory s Bohom ťažko nájdu toľko času. Privádza nás to však k hlbšej pokore a väčšej tichosti.

Samozrejme, program je dobrovoľný a nikto nikoho nenúti, aby robil to, čo nechce. Čo sa však určite neoplatí vynechať, sú prednášky. Vpredu jeden z kňazov vysúva veľké plátno a v zadnej časti miestnosti nám sestričky núkajú malé rádio so slúchadlami.

Na samostatnej frekvencii zatiaľ počúvame modlitby a piesne. O chvíľu ich nahradí simultánny preklad z nemčiny. Prednášky totiž vedie rakúsky kňaz Gebhard Paul Maria Sigl - duchovný otec apoštolských sestier Rodiny Panny Márie a klerikov Diela Ježiša Veľkňaza. 

Krížom k láske
Páter Paul na veľkom plátne premieta fotografie rodičov a detí plných radosti. Hoci často ťažko postihnutých či hluchoslepých, ale šťastných. Šťastných, že sa navzájom majú. Poukazuje na to, že Boh nám nedáva kríže preto, aby sme trpeli, ale preto, aby sme sa naučili viac milovať. Kríž nás vedie k hlbšej láske a láska zase bližšie k Bohu. Hoci Boh nechce utrpenie, keď sa však niekde vyskytne, premieňa ho na požehnanie.

Rakúsky kňaz ďalej vysvetľuje, že všetko, čo robíme s láskou, robíme na oslavu Boha. Nech je to akékoľvek povolanie alebo činnosť. Napríklad i farmár, ktorý kŕmi svoj dobytok a robí to s láskou, oslavuje Boha. Keby pri tom aj stokrát opakoval modlitbu Otče náš, ale nestaral by sa o zvieratá s láskou, nič by mu to nebolo platné.

Podobne je to s našimi životnými ťažkosťami. Ak kríž nesieme s láskou a pokorou, oslavujeme ním Boha a on nám pomôže. Páter Sigl prízvukuje, že proti zlu, ktoré nás o lásku oberá, nám Boh dal silnú zbraň. Modlitbu.

Na prednáškach viackrát vyzýva ľudí, aby sa modlili aspoň jeden desiatok ruženca denne. Modlitba je totiž duchovná moc – Božia moc. A tá je silnejšia ako všetky zbrane sveta.

Program majú dospelí i deti 
Prednášky či bohoslužby s deťmi by si hlavne rodičia menších ratolestí asi príliš neužili. Organizátori však mysleli aj na nich. Deti sú rozdelené do skupiniek podľa príbuzného veku. Od najmenších bábätiek až po takmer dospelých mladých ľudí. Zážitok z duchovných cvičení si tak odnesú rodičia a deti najrôznejšieho  veku. 

Apoštolské sestry a bratia im prispôsobujú program – podľa rokov či pohlavia. Menšie dievčatá a chlapci trávia čas najmä hrami, tí starší majú o niečo duchovnejší program. Poznávajú príbehy svätcov, hľadajú Ježiša v každodennom živote, snažia sa spolu vyhrávať i znášať prehry.

Spoločenstvo misijných sestier a bratov im predstavuje Máriu ako ich milujúcu mamu a Boha ako vždy ochraňujúceho nebeského Otca. Samozrejme, spôsobom deťom blízkym – hoci aj na príklade tučniaka cisárskeho. Na vajíčkach totiž sedí otec tučniak a zohrieva ich. Vždy. Či je veľká zima alebo je veľmi hladný, nikdy od nich neodíde a chráni ich; presne tak ako nás chráni náš nebeský Otec.

Staršie deti v skupinkách diskutujú a uvažujú o slovách z modlitby Otče náš. Na príklade života obetavej matky Chiary Corbelly Petrillovej môžu lepšie pochopiť význam slov „buď vôľa tvoja“. Dievčatá si vytvárajú rôzne dielka – obrázky vypaľované do dreva, náramkové ružence, látkové tašky či tričká, chlapci radšej hrajú futbal.

Každý deň slávia svätú omšu a modlia sa aspoň pár desiatkov ruženca. Starší sú pre mladších príkladom toho, ako sa na svätej omši slušnejšie správať, hoci pri detskej liturgii sa prah tolerancie zvyšuje. Deťom svietia očká radosťou, keď na bohoslužbe či pri modlitbe dostanú nejakú úlohu.

Aspoň počas tých troch dní sa snažia byť o niečo lepšie, poslušnejšie a voči druhým pozornejšie. To vlastne všetci – rodičia aj deti. Škoda, že po príchode domov na to rýchlo zabúdame, ale Pán Boh zaplať aj za to málo. 

Matka všetkých národov
Od začiatku duchovných cvičení je zo spoločenstva kňazov, bratov a sestier cítiť veľkú úctu k Panne Márii. Počas všetkých troch dní často zaznieva Modlitba Matky všetkých národov.

Jej pôvod siaha do roku 1951. Panna Mária ju nadiktovala Holanďanke Ide Peerdemanovej. Zjavovala sa jej v rokoch 1945 – 1959 a sama kládla dôraz na oslovenie Matka všetkých národov. V roku 1996 povolil jej uctievanie holandský biskup Bomers z mesta Haarlem.

Cez modlitbu chce Mária obyvateľov celej planéty uchrániť od vojen, nešťastia a skazy. Často apokalyptické posolstvá nás vystríhajú pred úpadkom morálky, katastrofami, nenávisťou medzi národmi, prenasledovaním kresťanov alebo rozmáhajúcim sa ateizmom.
 

Rukavička Pátra Pia
Po poslednej prednáške páter Paul vyťahuje z vrecka malý kus hnedej látky – rukavicu Pátra Pia. Kapucínskemu svätcovi kedysi vlnená rukavica bez prstov slúžila na zakrytie krvavých stigiem.

Dnes ňou rakúsky kňaz dáva požehnanie veriacim, najprv všetkým spoločne, potom každému záujemcovi osobitne. Po ňom sa duchovne nasýtení ľudia rozpŕchnu do všetkých kútov Slovenska. Berú si so sebou dušu ožiarenú pokojom, láskou a nádejou. A aspoň na chvíľu aj odvahou evanjelizovať svoje okolie.    

Rodiny prišli načerpať pokoj 

Vyprosovanie milostí, odhodlanie byť lepšími ľuďmi, ale hlavne trochu sa stíšiť a načerpať pokoj. Na tom sa zhodnú asi všetky rodiny, ktoré na duchovnú akciu prišli.                                                                                                                                    

 

 

Rodinu Kardošovcov z Kráľovej pri Senci tvorí šesť detí – chlapcov. Ako mnohí ďalší, aj oni patria medzi skalných, ktorí na duchovné cvičenia chodia už roky. Prišli si odpočinúť a duchovne načerpať.                                                                                                                                                                                                                   

 

Mareka z Bratislavy sem pred siedmimi rokmi pritiahla manželka, vtedy ešte snúbenica. Odvtedy chodia pravidelne. Teraz už aj s dvomi štebotavými dievčatkami Dorotkou a Barborkou a nedávno narodeným bábätkom. Odnášajú si povzbudenie a načerpanie novej sily. Aj keď sa v rodine vyskytujú ťažkosti, vedia ich lepšie zvládať a držia viac spolu                                           

 

 

Rodinu z Krásna nad Kysucou spájajú s „ducháčmi“ aj rodinné vzťahy. Jedna z apoštolských sestier Rodiny Panny Márie je totiž sestrou matky tejto mladej sympatickej rodiny. Aj oni sem chodia pre pokoj a vyprosovanie milostí. Ich hlavným cieľom nie je niečo získať, ale prehĺbiť vieru a vzťah s Bohom. Dievčatá si tak na duchovných cvičeniach vyrobili textilné tašky, rodičia si prehlbovali vieru.