Aj športový komentátor musí byť pripravený

Na koľkých olympiádach ako komentátor ste sa zúčastnili a ktorá olympiáda bola vaša prvá?

Ako komentátor a redaktor som bol na mojich prvých hrách v Atlante v USA v roku 1996 a bol to veľký zážitok. Bol som na olympijských hrách v roku 1992 v Barcelone, ale ako divák.

Teda od roku 1996 som bol ako komentátor na všetkých letných olympijských hrách, čo je spolu šesť olympiád. Mal by som ísť aj na siedmu olympiádu do Tokia.

Ako by ste charakterizovali každú olympiádu, na ktorej ste boli?

Atlanta bola prvá – na to sa nezabúda, navyše v ďalekej Amerike. Mali sme tam aj výbuch v olympijskom parku, signál, že tento svet nebude pokojný. Sydney o štyri roky bola najpohodovejšia olympiáda, novinárov pred ubytovacími priestormi vítali klokany.

Atény boli horúce, mnohé športoviská nie celkom dokončené, ale nebolo to zasa až tak ďaleko. Peking o štyri roky – to boli kvalitne zorganizované hry, nástup hviezdy Usaina Bolta a lacné taxíky. Londýn – obrovské veľkomesto a neskutočné návaly divákov po skončení každého večerného programu v akejkoľvek forme dopravy.

Nuž a Rio, to bolo všetko, negatívne aj pozitívne. Problémy s ubytovaním, atletika mimo hlavného štadióna a často bez divákov, favely, taxíky, zápchy, obavy z komárov a stravy a tiež aj z pouličných zlodejov.

Ľudia vidia v televízii výkony športovcov a zároveň sledujú aj výkony komentátorov. Ako vyzerá príprava na komentovanie olympiády?

V každom prípade sa nesmie podceniť. Horšie je, keď v zhone a pri preprave z miesta na miesto nie je dostatok času na spomínanú prípravu.

V rámci prípravy musíte dobre poznať daný šport, jeho históriu, najmä tú olympijskú, aktuálny stav a pomôže, ak máte dobré kontakty na špičku, medzinárodnú aj slovenskú, aby ste sa dozvedeli niečo zo zákulisia. Fakty sú k dispozícii, ale dať ich do správnych súvislostí a v správnej chvíli je umenie.

Atletika pre svoju všestrannosť je skutočne kráľovnou športov. Ktorý z atletických výkonov vám ostal dodnes v pamäti?

Istotne Michael Johnson na OH 1996 v Atlante s časom 19,32 sekundy na 200 metrov, komentovali sme to vtedy ako výkon 21. storočia. Ale prišiel Usain Bolt, ako keby z inej planéty. Ale príbehov je veľa, dalo by sa spomínať.

Z nášho pohľadu 50 kilometrov chôdze a triumf Mateja Tótha v Riu je výnimočnou udalosťou aj pre komentátorov.

Zastavme sa na chvíľu u Mateja Tótha. Vedeli by ste čitateľom vysvetliť, akou disciplínou je chôdza na 50 kilometrov? Vyzerá to jednoducho, ale asi to tak nie je...

Je to veľmi náročná vytrvalostná disciplína. Na najvyššej úrovni mužov sú to 3 hodiny a 40 minút. Solídna výkonnosť je na úrovni 4 hodín. Predstavte si 4 hodiny podávať športový výkon a často v náročných podmienkach. Navyše si musíte strážiť svoju techniku, pitný režim a podobne.

Je to najdlhšia oficiálna atletická disciplína. Na druhej strane na OH v Tokiu sa bude konať naposledy, v snahe modernizovať sa od šampionátov 2022 zníži vzdialenosť na 35 kilometrov. A bude to už bez Mateja Tótha, ktorý po tohtoročných hrách ukončí kariéru.

Ako sa vyvíjal vzťah viery a olympiády? Majú športovci dnes možnosť ísť sa pomodliť do nejakej kaplnky alebo ísť na svätú omšu?

Áno, majú aj rôzne vyznania. Prichádza celý svet aj so svojím pohľadom na Boha a náboženstvo. Mnohé tímy majú svojich kaplánov, napríklad aj český, slovenský zatiaľ nie.

Keď pozeráte na olympiády z pohľadu rokov, zmenili sa veľmi?

V súčasnom období najviac badať snahu o udržateľnosť olympijských hier. To znamená mať primerané náklady na ich usporiadanie. Športoviská a všetka výstavba na hry majú mať ďalšie využitie po ich skončení. Všetky príliš veľké náklady sa majú znížiť.

Pandémia tiež zasiahla a športového ducha priateľstva medzi národmi vzhľadom na opatrenia nebude možné zažiť ako doposiaľ. Veľa sa hovorí o komercii, ale všimli ste si, že na samotných športoviskách nie je povolená reklama ani olympijských sponzorov? V tomto sú hry výnimočné v porovnaní s inými globálnymi športovými podujatiami.

Vedeli by ste si spomenúť na nejaký zážitok z olympiády mimo športového výkonu?

Milú skúsenosť som zažil na olympiáde v Brazílii. Táto krajina má veľa chudoby, krádeže sa dejú na každom mieste. Stala sa mi nepríjemnosť, keď som sa vracal domov. V taxíku mi vypadol mobil. Rio de Janeiro má takmer sedem miliónov obyvateľov a hľadať taxík, šoféra taxíka bolo nemysliteľné.

Je náročné stratiť mobil v autobuse na Slovensku, nie ešte v ďalekej krajine na druhom konci zemegule. Už som sa s ním rozlúčil a pracoval, ako sa dalo. Moja manželka na Slovensku ma upokojovala: „Určite sa nájde, poprosím sv. Antona Paduánskeho.“

Priznávam sa, nemal som túto vieru. A na tretí deň mi taxikár doniesol mobil do hotela. Svätému Antonovi neprekáža, že Rio de Janeiro je tisíce kilometrov vzdialené od Európy, modlitba bola vyslyšaná.

Mohli by ste našim čitateľom ponúknuť nejaké tipy, čo by si nemali dať ujsť v atletických disciplínach na olympijských hrách v Tokiu?

Vždy sú najviac sledované slovenské želiezka v ohni, či už vo vodnom slalome, alebo v športovej streľbe. Finále stovky mužov a slávnostné otvorenie a záver sú celosvetovo najsledovanejšie.