Ako čítať Sväté písmo a nestratiť sa

Odkiaľ začať a ktorými knihami pokračovať, aby sme Božiemu slovu čo najlepšie porozumeli?

Pápež František dáva odporúčania na čítanie Písma v svojom liste Aperuit illis. Hneď na začiatku upozorňuje na spôsob, akým sa Ježišovi učeníci v Emauzoch dostali k plnšiemu pochopeniu textov, ktoré dovtedy počúvali, no nerozumeli im. „Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu“ (Lk 24, 45).

Dnes by sme povedali, že im podal vysvetlenie, ba čo viac, on sám bol vysvetlením toho, o čom im hovoril pred svojou smrťou. V tej chvíli im prisľúbil aj Ducha Svätého, ktorý mal v jeho neprítomnosti pokračovať v správnom porozumení Písma v budúcnosti.

Preto je dobré urobiť to isté - začať s Ježišom a prosiť o dar Ducha Svätého, ktorý nás naučí všetko a pripomenie nám všetko, čo Ježiš povedal (porov. Jn 14, 26), aj keď možno nie hneď a naraz. 

Kľúčom k Písmu je teda Ježiš Kristus a zárukou pravdy je Duch Svätý, ktorý pôsobí v spoločenstve veriacich, čiže Cirkvi. Ježiš v Emauzoch začal od seba, čiže učeníkom pripomenul všetko, čo o ňom hovorili židovské Písma (porov. Lk 24, 44).

Preto tým najpriamejším spôsobom, ako pochopiť osobu Ježiša Krista a potom aj Cirkev, ktorá sa po jeho odchode sformovala pod vplyvom Ducha Svätého, je napríklad čítanie diela evanjelistu Lukáša, ktorý oba tieto kľúčové príbehy vyrozprával Teofilovi (porov. Lk 1, 1 - 4 a Sk 1, 1 - 3).

Akým spôsobom je vhodné čítať Písmo? Čítať postupne jednotlivé knihy a kapitoly alebo sa pridŕžať napríklad liturgických čítaní na každý deň, ktoré nájdeme aj v KN v prílohe Deň Pána?

Čítať Bibliu ako bežnú knihu od prvej strany po poslednú nemusí nikomu ublížiť, nemusí však nevyhnutne priviesť k získaniu viery alebo jej prehĺbeniu. 
Prvoradá je osobná viera, ktorá pochádza zo živého svedectva, ako to zdôraznil v svojom príhovore Teofilovi evanjelista Lukáš. Je napríklad možné prečítať za jeden rok celé Písmo, ak denne čítame dve kapitoly zo Starého a jednu z Nového zákona. Tento spôsob môže použiť ten, kto sa chce oboznámiť s celým jej obsahom.

No prax Cirkvi sa ustálila na čítaní v spojení so slávením celého liturgického roka, počnúc Adventom a končiac Nedeľou Krista Kráľa. Cirkev teda v liturgii svätej omše, ale aj v liturgii hodín sleduje základné udalosti týkajúce sa Ježišovho života i jeho náuku tak, aby aspoň počas nedieľ mal veriaci prístup k základným pravdám viery zachytených v Písme.

Tu je potrebné pripomenúť, že rozlišujeme medzi čítaním Božieho slova v liturgii a súkromným čítaním. Pri nedeľnej liturgii Cirkev ponúka tematický výber čítaní tak, aby - pokiaľ je to možné - v podaní schopných lektorov zaznel Starý aj Nový zákon a potom evanjelium, pričom sa ich myšlienky podporujú, a to najmä prvé a tretie čítanie. Žalm je zvyčajne zhudobneným vyjadrením pocitov z prvého čítania. Liturgia slova vrcholí slávnostným spôsobom, keď biskup alebo kňaz toto prečítané slovo priblíži veriacim vhodným príhovorom a následne aj slávením Eucharistie. 

Každá nedeľa sa tak stáva nedeľou Božieho slova. Súkromné čítanie zasa ponúka väčšiu flexibilitu výberu textu na čítanie, čo do dĺžky i do obsahu.

Koľko textu naraz prečítať, aby sme ho dokázali pochopiť? 

V nedele, ale aj vo všedné dni máme možnosť čítať alebo počuť pomerne krátke pasáže z čítaní, ktoré obsahujú zvyčajne jednu ucelenú myšlienku. Najdlhšie sú azda pašie, keď si na Kvetnú nedeľu a na Veľký piatok vypočujeme celý príbeh o Ježišovom odsúdení a ukrižovaní.

Aj Veľkonočná vigília obsahuje popri dvoch novozákonných čítaniach výnimočne až sedem čítaní zo Starého zákona. Úmerne tomu sa predlžuje aj čas samotnej liturgie. 

Pri takomto tematickom výbere, čo je však, žiaľ, častejšou príčinou aj pre nepravidelnú účasť na nedeľnej liturgii, sa veriacemu človeku nepodarí dostať k plnšiemu poznaniu toho, čo Písmo hovorí a čo je základom jeho viery. Tento nedostatok, nie však účasť na liturgii, môže doplniť práve čítanie súkromné, ktoré je dnes pomerne dostupné vďaka slobodnému prístupu k náboženskej tlači v ľubovoľnom formáte a prijateľnej cene, prípadne aj zadarmo. 

Čo si pri čítaní Písma všímať a na čo sa zamerať?

Dôležité je nestratiť zo zreteľa základný účel Písma. Slovo Písma má prinášať život a má človeku pomáhať nachádzať pravdu o Bohu a o sebe. Písmo nemôže nasýtiť zvedavosť o tom, čo bolo alebo čo bude. Jeho úlohou je budovať a živiť vzťah človeka s Bohom, ktorý sa v Písme prihovára jeho srdcu a ponúka mu službu sprievodcu na ceste životom. Na záver použijem slová žalmistu: „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch“ (Ž 119, 105).