Božie slovo je kódom našej kultúry

Roky popularizuje Sväté písmo, prednáša na Katedre biblických vied Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty, prispieva do časopisu Studia Biblica Slovaca zameraného na skúmanie Biblie. Biblista JOZEF JANČOVIČ (50), nový laureát Ceny Jozefa Búdu „za odbornú a vedeckú prácu v oblasti exegézy“. 
Mária Bilá 13.06.2019
Božie slovo je kódom našej kultúry

"My kresťania máme misionársku povinnosť s odvahou a pokorou ponúkať dnešným zneisteným ľuďom obsahy a odkaz Božieho slova," tvrdí Jozef Jančovič.

Stali ste sa štvrtým laureátom Ceny Jozefa Búdu. Čo to pre vás znamená? Zäväzok, motiváciu, zadosťučinenie? 
Povšimnutie si práce, ktorá ma baví. Odborná práca s Písmom je výzvou, najmä ak ľudia oceňujú popularizáciu jej výsledkov. 

V jednom rozhovore ste sa vyjadrili, že v Písme máme kľúče na pochopenie pravej Božej podstaty. Aké kľúče konkrétne ste mysleli? 
Písmo je veľké rozprávanie básnickými, právnymi, prorockými a oslavnými textami o tom, aký je Boh a jeho vzťah k nám.

Témou Písma nie je Boh sám. Témou je Boh a jeho vzťah k nám. Dokonca aj seba poznáme na základe Božieho vzťahu k nám.

V Písme máme mozaiku rôznych pohľadov na Pána Boha, a až keď berieme do úvahy všetky tieto pohľady a obrazy Boha, chápame ho správnejšie a plnšie. Nemožno sa sústrediť iba na jednu vlastnosť, ale ako beží biblické rozprávanie o ňom, krok za krokom sa nám Božie vlastnosti ozrejmujú.

"Cirkev odmieta fundamendalistický prístup, ktorý vyzdvihuje len Božiu povahu slova a potláča jeho ľudský rozmer. "

Popri prevažujúcom milosrdenstve, sú zrazu aj momenty jeho smútku, radosti ale aj hnevu, ktorý je vlastne odstupom Boha vyvolaným ľudským odklonom od neho. Iba návrat človeka k nemu a prebývanie s ním nám umožňuje spoznať Boha, ktorý nás miluje a prejavuje záujem o človeka i celé ľudstvo. 

Nepochopiteľnú podstatu Boha vyjadrenú slovami poznáme neskôr cez Slovo, „ktoré sa stalo telom“. Ježiš je Bohom s ľudskou tvárou. Konečné poznanie, že „Boh sú traja“ nám umožňujú pestré rozprávania, proroctvá, poézia i listy.

V súčasnosti poznáme rôzne vedné disciplíny, napríklad hermeneutiku, ktoré nám pomáhajú chápať biblický text, a to aj v kontexte, v akom vznikol. Aj tak sa však dnes nájdu mnohí čitatelia Písma, ktorí ho chcú interpretovať doslovne. Čo by ste im odkázali? 
Pred doslovnosťou si treba dávať pozor, pretože nie doslovný ale slovný, či literálny zmysel je normou a základom plnšieho a aj duchovného zmyslu. 

Keď výzvu „majte bedrá opásané“ chápeme doslovne, tak zachytíme len časť jej odkazu. Plnosť výzvy sa dosahuje v jej obraznosti a znamená „buďte pripravení“.

Cirkev odmieta fundamendalistický prístup, ktorý vyzdvihuje len Božiu povahu slova a potláča jeho ľudský rozmer. Božie slovo má oba aspekty – božský a ľudský.

Je úžasné, že Boh sa dal spoznať cez ľudské slovo, ktoré má limity a nutne nesie aj dobové prvky, ktoré treba rozlúsknuť. Odmietať tento ľudský aspekt je rovnako heretické ako keď heretici odmietali u Ježiša ľudskú prirodzenosť. 

Dá sa povedať, že ako biblista ste špecialistom na to, aby ste v Písme identifikovali spomínané božské i ľudské aspekty; dajú sa medzi nimi nájsť hranice?  
Isté aspekty Božieho slova sú ovplyvnené pohľadom vtedajšieho človeka na svet. On ho nevnímal vo svetle dnešných vedeckých záverov, ale v duchu svojej doby.

Túto stránku Písma nemôžeme absolutizovať, ale vnímame ju ako dobovú záležitosť. Niekedy máme tiež problém s historickými údajmi. Prvoradým cieľom Písma nie je podať historickú správu, ale duchovné posolstvo, aby sa posilnil náš vzťah k Bohu a ľuďom.

Texty Písma majú historický, literárny a teologický rozmer, a pri interpretácii si treba všímať každý jeden z nich, no tým dominantným je teologický. 

Aj my sme ľuďmi svojej doby; možno preto budú potrebné stále nové komentáre k Písmu a jeho výklady. Vnímate aj vy ľudské obmedzenia pri interpretácii biblických textov? 
Ale áno. Božie slovo nás presahuje a nikdy ho nemôžeme pochopiť úplne, ale môžeme sa k nemu viac približovať. Nástroje pre hlbší ponor do textov majú literárnu a historickú povahu. Pomôžu nám objektivizovať slová, štýl, formu i pozíciu textu. 

Keď rabíni a cirkevní otcovia komentovali texty, používali taktiež nástroje literárnej povahy. Postupom času sa ich počet spestril a navýšil, a preto je dnes v exegéze určitá pluralita prístupov k Božiemu slovu. Jedny sú zamerané na text, iné na starobylý svet za textom a iné na jeho čitateľa.

V súčasnosti má Jozef Jančovič rád najmä Knihu Jób. 

Rôznorodosť metód odráža rôznorodosť života a spoločenských zmien. V tom všetkom nás Božie slovo duchovne posilňuje, vychováva a teda kultivuje; a v spoločnosti sa vďaka tomu tvorí určitá kultúra. Božie slovo je kódom našej západnej kultúry.

My kresťania máme misionársku povinnosť s odvahou a pokorou ponúkať dnešným zneisteným ľuďom obsahy a odkaz Božieho slova. 

Oplatí sa teda Písmo v nových súvislostiach interpretovať a opätovne ho ponúknuť aj v zrozumiteľnejšom preklade; veď jazyk sa vyvíja a tiež i výskum Božieho slova ide dopredu.
 
Pre biblistu možno trochu provokačná otázka – potrebuje človek vôbec pri čítaní Písma komentáre, aby mohol, možno aj vďaka osobnej modlitbe či meditácii, pochopiť jeho zmysel? 
Každý čitateľ žije v určitom duchovnom prostredí, je formovaný určitou kultúrou, vďaka ktorej chápe odkaz slov Písma.

Niektoré texty sú jednoduché, iné stredne náročné a sú aj veľmi zložité až odpudivé state. Biblia je knižnicou rôznych literárnych žánrov. Práve táto viacžánrovosť a starobylé pojmy i obrazy veci sťažujú.

Napríklad spoznať odkaz Pavlových listov čítaných pri nedeľných omšiach, nie je ľahké. Tvrdí to už Druhý Petrov list 3,16 z roku 125 po Kr.: „Niektoré miesta v nich sú ťažko zrozumiteľné."

"Je úžasné, že Boh sa dal spoznať cez ľudské slovo, ktoré má limity a nutne nesie aj dobové prvky, ktoré treba rozlúsknuť."

Svätý Pavol, obor kresťanstva, bol totiž človek veľkej viery a kultúry, formovaný helénskou dobou. Svoju skúsenosť s Kristom podáva ako výnimočný a Bohom inšpirovaný literát.

Pri Pavlových i prorockých textoch sú komentáre učitočným nevyhnutným nástrojom. Sú určené najmä pre kňazov, teológov a katechétov a tých, čo druhým približujú odkaz biblických textov.

Je zrejmé, že ich nezaťažujú podrobným výkladom textu, ale vďaka vlastnej práci a modlitbe nad Božím slovom ponúknu presvedčivý odkaz.

Nástroje však zostávajú nástrojmi; naším cieľom má byť hlboké zachytenie Božieho odkazu v Slove a život podľa neho. 

Koľko vy sám trávite času so Svätým písmom a koľko s odbornou literatúrou o ňom či s komentármi? 
V prvom rade počúvam a žijem Slovo ako kňaz.

Každý deň i mne stôl Božieho slova pri svätej omši ponúka texty, nad ktorými rozjímam a ktoré potom kážem.

Keď pripravujem biblický článok, prednášky, nedeľnú homíliu robím si hlbší rozbor textu, pričom používam aj komentáre, aby som zachytil posolstvo cez obsah i formu.

Pri homílii sa pokúšam aj aktualizovať odkaz Písma. K slovu sa tak dostane osobná skúsenosť viery i skúsenosť bratov a sestier, ktorým hlásam Slovo. 

Podľa čoho si vyberáte, ktorými textami v Písme sa chcete zaoberať? Je to nejaká „spoločenská objednávka“? 
Napríklad na fakulte je to dané tematickým okruhom biblických predmetov, ktorý určuje dôležitosť textov. Bežne sa na hodinách robí úvod k biblickým spisom a potom sa hlbšie exegézou preniká do pár zásadných textov spisu.

Na fakulte dominuje teda „didaktická objednávka“ (úsmev). 

Prípravu odborného článku určuje niekedy tematické zameranie čísla periodika alebo to je aj osobný záujem ponúknuť niečo pôvodné z tej časti Písma, v ktorej sa cítim doma a komfortne. 

V akej oblasti sa teda cítite komfortne? 
Učím Pentateuch a múdroslovnú literatúru. Pri príprave komentára ku Knihe Genezis a k Žalmom som exegeticky prenikol do statí o stvorení sveta a ľudstva i do žalmov, v ktorých zaznieva storiteľská a kráľovská téma. 

Z metodologického hľadiska som si cielene naštudoval a precvičil sa vo viacerých článkoch v kánonickom prístupe k Písmu.

"Nástroje však zostávajú nástrojmi; naším cieľom má byť hlboké zachytenie Božieho odkazu v Slove a život podľa neho."

Tento prístup súvisi s jednotou, kánonom Písma a intertextualitou, čo je vzájomný dialóg textov v Biblii. Naše Písmo s počtom 73 kníh ponúka široký teologický rámec na výklad textov, ale aj kníh, ktoré vzájomne korelujú s inými textami.

Keďže učím i časť Nového zákona, posledne som sa dostal bližšie k poznaniu mechanizmu a pragmatickej účinnosti podobenstiev, ktoré patria k najštudovanejšej časti evanjelií.  

Ako ste aj sám spomínali, Biblia nie je ani tak kniha, ako knižnica. Ktoré knihy z nej by ste odporúčali tým, ktorí si k Biblii hľadajú cestu alebo tým, pre ktorých je jej čítanie náročné? 
Hlboké a pritom ľahko pochopiteľné sú evanjeliá. Sú to originálne staroveké životopisy o Ježišovi písané strednou úrovňou jazyka.

Ich čitateľ je pozvaný s vierou prijať správy o zázrakoch, učenie Krista, jeho podobenstvá s „aha“ momentom a najmä zvesť o tom, že po utrpení a smrti vstal a žije, a že vzťah s ním je životodarný.

Rovnako prístupné sú tiež rodinné príbehy Starého zákona. Príbehovosť odjakživa pútavo podávala pravdy života a oslovuje čitateľov aj dnes. 

Aktuálnymi zvlášť dnes sú múdroslovné spisy, kde človek skúma, prehodnocuje, pýta sa a hľadá odpoveď. Hovorí o Bohu a k Bohu. Táto časť Starého zákona ponúka konštanty života ako je bázeň pred Pánom, ale človeku v nejasnostiach a krízach života pomáha uvažovať.

Nerobí to zjednodušene ale odkrýva sa tu často viacznačnosť situácií, ktoré aj my riešime v svojom živote.

"Témou Písma nie je Boh sám. Témou je Boh a jeho vzťah k nám. Dokonca aj seba poznáme na základe Božieho vzťahu k nám. "

Napríklad Kniha Jób pomáha človeku znepokojenému a skolenému bolesťou chápať vlastné miesto pred svätým a všemohúcim Bohom. 

V dnešnej povrchnej a fluidnej dobe, kde chceme rýchlu a nerušivú odpoveď, nás tento typ kníh núti zastaviť sa a v tichosti, pokore a otvorenosti pred Bohom hľadať múdrosť a zmysel života. 

Bola aj pre vás osobne niektorá biblická kniha výzvou, ktorá sa vám čítala a chápala ťažšie než iné? 
V súčasnosti mám veľmi rád Knihu Jób, predtým som sa s ňou však dlho pasoval a bola pre mňa veľkou výzvou. Je totiž pomerne dlhá, repetitívna, jej odkaz nie je jednoduchý.

Na druhej strane je to hlboký duchovný spis. 

Aký je podľa vás optimálny spôsob čítania Biblie? 
Čítanie so záujmom a s túžbou po tom, čo Božie slovo ponúka ako dar. To je veľmi osožný postoj pri čítaní.

Keďže sa pýtate skôr na metódu čítania, tak tá závisí od cieľa. Ak chce niekto raz v živote prečítať Písmo, veľmi užitočný je aj na internete dostupný ročný rozpis čítania Biblie, ktorý spestrí postupné čítanie Biblie cez tri rôzne state. 

Ak sa chceme modliť nad Božím slovom, tak opakovaným pozorným čítaním state nechajme pôsobiť na seba Slovo, ktoré k nám hovorí, a potom v rozjímavej modlitbe hovorme my sami Bohu slová osvojené čítaním. Takto sa učíme biblicky modliť. 

Deti si iste budú pamätať, ak im rodičia príležitostne pútavo čítajú state z detskej Biblie a krátko a jednoducho im posolstvo spoja so životom.

Platí postreh sv. Gregora, že poznanie Písma rastie s jeho čítajúcim. Treba len začať čítať a nebáť sa pritom i pýtať.