Chce byť bližšie Božiemu ľudu
Nový spišský pomocný biskup Ján Kuboš / Snímka: www.fara-kezmarok.sk
Z kežmarského farára a dekana vás pápež František vymenoval za pomocného biskupa. Aké sú vaše dojmy?
Pociťujem bázeň pred Pánom Bohom a vedomie zodpovednosti za túto službu. Na druhej strane však podstata služby zostáva rovnaká, pretože cieľ, ktorý mám, je dosiahnuť nebo. A prostriedkom tejto služby je služba Bohu i blížnemu, čo sa vlastne nemení, lebo takto to bolo aj doposiaľ. To, čo sa mení, je obsah mojej služby, keďže to bude pre mňa nová situácia. Uvedomujem si, že to nebude jednoduché a mám pred ňou rešpekt a bázeň.
Spišská diecéza čakala na pomocného biskupa päť rokov. Máte už nejaké vízie?
Určite by som chcel zužitkovať životné skúsenosti, ktoré som nadobudol pri formácii budúcich kňazov, a keďže väčšinu z nich poznám, myslím, že to bude aj istá cenná devíza pri službe Božiemu ľudu. Ako pomocný biskup iste budem môcť napomáhať formovaniu kňazov ďalej, aby každý z nich napĺňal svoje kňazské poslanie v intenciách diecézneho biskupa.
Zatiaľ neviem, aký má otec biskup so mnou zámer a čo od mojej služby očakáva. Čakám na jeho vyjadrenie a usmernenie. Treba však počkať, kým sa aktuálne obmedzenia v súvislosti s pandémiou ukončia. Podľa toho bude aj stanovený termín biskupskej vysviacky.
Máte bohaté pastoračné skúsenosti – od farností až po pastoráciu väzňov. V čom vidíte svoje poslanie z pastoračného hľadiska?
Chcel by som mať ako biskup blízko k všetkému Božiemu ľudu. V mojom hľadáčiku pastoračnej služby mám i deti, pretože som vyučoval náboženskú výchovu na základnej škole, a tiež mládežníkov, ktorým som sa venoval na strednej škole. Keďže v našej diecéze býva naplánovaných mnoho birmoviek, bude to iste jeden z účinných prostriedkov, ako byť bližšie aj k nim.
Snažím sa, a tak to bolo aj v mojich prvých rokoch kňazskej služby, byť otvorený naozaj pre všetkých. Aj moja pastoračná služba vo farnostiach, kde som bol kaplánom alebo farárom, nebola cielene zameraná na nejakú konkrétnu skupinu obyvateľov. Chcel som vždy zahrnúť všetky skupiny Božieho ľudu.
Spišská diecéza má početnú rómsku komunitu, vidíte aj tam svoje miesto?
Áno, keďže sú súčasťou Božieho ľudu v Spišskej diecéze. Máme šikovných mladých a vynaliezavých kňazov. Sú ochotní priniesť i takýto rozmer obety, pretože konajú nielen to, čo sa im nariadi, ale aj sami sú iniciatívni. V spolupráci s nimi budem zahŕňať do svojej pastoračnej služby aj rómskych obyvateľov.
Bude vaša funkcia viac administratívna alebo ľudská?
Jedno je dôležité nezanedbávať, ale zároveň druhé treba pestovať, pretože blízkosť k ľuďom je dôležitá. Moja predstava je, že by to malo byť vyvážené. Aby som nebol len biskup úradník, ale zase ani na druhej strane takzvaný biskup lietajúci po diecéze. Chcel by som si nájsť čas aj na osobný duchovný rast a posväcovanie, a tak zostať blízky aj Pánu Bohu aj ľuďom.
Bolo vám pridelené titulárne sídlo Quiza. Čo to znamená?
Každý vysvätený biskup Katolíckej cirkvi dostáva, respektíve je mu zverené miesto, pre ktoré je určený ako biskup. Kedysi to boli menšie územné celky, na čele ktorých stál jeden biskup ako hlava diecézy. Postupom času sa však niektoré diecézy územne zväčšovali, iné zasa zanikali – ako napríklad zaniknutá Diecéza Hippo v Alžírsku, kde bol biskupom sv. Augustín.
Práve z týchto zaniknutých biskupstiev boli sídla prideľované pomocným biskupom. Pomocný biskup tak akýmsi spôsobom dostáva titul zaniknutej diecézy, keďže diecéza, v ktorej má pôsobiť, je od prvotných čias Cirkvi zverená vždy iba jednému – diecéznemu biskupovi.
Voči tomuto bývalému alžírskemu sídlu - Quiza - mi teda neprináležia žiadne záväzky, je to starobylá tradícia Cirkvi. Takýmto spôsobom býva každý pomocný biskup vyznačený titulom nejakej zaniknutej diecézy.
Takže do Alžírska asi cestovať nebudete.
Nemám to zatiaľ v pláne, ale možno tak, ako som nemal v pláne mnoho iných vecí, sa niekedy takáto príležitosť vyskytne.
Na záver by som chcel poprosiť o modlitby a povzbudiť všetkých čitateľov KN, aby sme aktuálne spomalenie nášho uponáhľaného štýlu života využili na usporiadanie hodnôt, na aktívny oddych v blízkosti svojich rodinných príslušníkov a nasmerovanie svojho úsilia k Pánu Bohu, lebo len v ňom nájde pokoj naše nespokojné srdce.