Chceme zostať verní zrelej viere a zdravému rozumu

Na čele Spolku svätého Vojtecha ako riaditeľ stojíte siedmy rok. Za ten čas sa udialo veľa významných i turbulentných udalostí v spoločnosti i v Katolíckej cirkvi. Ovplyvnilo to nejako sympatie verejnosti k Spolku svätého Vojtecha?

Myslím si, že sa nedá objektívne naformulovať, ako vníma celá verejnosť Spolok svätého Vojtecha – ale čo ma pozitívne prekvapilo, je to, ako naše vydavateľstvo začala vnímať odborná verejnosť.

Spolok svätého Vojtecha bol totiž v ostatných rokoch podceňovaný, zaznávaný, vnímaný skôr ako „ľudové“ združenie. Treba však pripomenúť, že pôvodný zámer založiť Spolok svätého Vojtecha vyjadruje už samotné motto: Fidei et scientiae – Viere a vede.

Andrej Radlinský založil Spolok svätého Vojtecha s úmyslom, aby v slovenskom národe prispieval k prehĺbeniu viery, v ktorej je zároveň zakotvená aj veda - teda viery uvedomelej; nie viery, ktorá má blízko k povere.

Andrej Radlinský vybral za spolkového patróna svätého Vojtecha. A zvolil viac než dobre, však?

Andrej Radlinský zvolil duchom veľkého a krásneho svätca. Svätý Vojtech je nielen mocným nebeským patrónom nášho spolku, ale podľa môjho názoru ho môžeme považovať za patróna celej zjednotenej Európy, ktorej veľkú časť prešiel v neľahkej dobe 10. storočia.

Podmienky, v ktorých žil a pôsobil, si dnes nedokážeme predstaviť. Svätý Vojtech sa narodil v Čechách, študoval v Magdeburgu, vrátil sa do Prahy ako biskup, odtiaľ odišiel do južného Talianska, potom sa vrátil znovu do Prahy a opäť odišiel do Talianska, až napokon jeho cesta viedla z Prahy do Poľska k Prusom, kde podstúpil mučenícku smrť.

Napriek tomu, že Spolok svätého Vojtecha vznikol na Slovensku a je to slovenský spolok, je otvorený všetkému pozitívnemu, čo prichádza z okolitých krajín.

Toto je veľmi dôležitý fakt a toto si spolok výrazne uvedomoval aj v minulosti, keď napríklad v 30. a 40. rokoch 20. storočia vydával úžasne hodnotné diela od autorov, ako je Pierre Teilhard de Chardin či Giovanni Papini.

Aj z tohto vyplýva, že Spolok svätého Vojtecha nebol ani v minulosti len „ľudovým“ vydavateľstvom.

Pravdaže, SSV vydával i literatúru pre pospolitý ľud, ale snažil sa tiež vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí mali istú intelektuálnu potrebu. Nikoho však nepovyšoval ani neponižoval. SSV tu bol, je a verím, že aj bude pre všetkých svojich členov a čitateľov.

Hovoríte o veľkom európskom presahu osobnosti svätého Vojtecha. Trasa, ktorú v živote absolvoval, nebola jednoduchá ani priamočiara, a je skutočne dôkazom, že je to európsky svätec. Čím je svätý Vojtech pre vás osobne inšpirujúci?

Práve v presahu smerom von – mimo svojej vlasti - a v tom, že dokázal nabrať do seba množstvo pozitívnych postojov a názorov; a priniesol ich zo zahraničia do Prahy. Pritom nemal na ružiach ustlané.

Pochádzal z rodu Slavníkovcov, a keď mu vyvraždili celú rodinu, musel ujsť z Čiech. Nemal žiadnu chuť vrátiť sa do Prahy, ale na naliehanie cisára a pápeža to urobil. Jeho pôsobenie v Prahe bolo veľmi razantné, čo sa týka šírenia kresťanstva. Aj preto ho z Prahy opäť vyštvali.

Keď sa vrátil do Prahy tretíkrát, spravil tak pod podmienkou – vyžiadal si od pápeža i cisára dovolenie, že keď ho Pražania zas neprijmú, môže odísť hlásať kresťanstvo a katolícku vieru inde. Stalo sa. Ako som už spomenul, v Poľsku zomrel ako mučeník.

Pre jeho vieru, rozhodnosť, cieľavedomosť a obetovanie sa pre šírenie kresťanstva som presvedčený o tom, že je to veľmi dobrý patrón pre Spolok svätého Vojtecha, lebo náš spolok si za 150 rokov svojej existencie prechádzal veľmi turbulentnými dejinami.

Na ružiach nemal ustlané ani Andrej Radlinský – zakladateľ Spolku svätého Vojtecha.

V nijakom prípade nesmieme zabudnúť na nesmiernu húževnatosť a vytrvalosť Andreja Radlinského, ktorému prakticky dvadsať rokov trvalo, kým sa mu podarilo spolok založiť.

A hneď od začiatku sa Andrej Radlinský i spolok stali terčom osočovania, kritiky, napádania. Tieto útoky boli často až za hranicou ľudskosti.

Nesmieme však opomenúť ani obdobie totality, osobitne rok 1953, keď komunisti zrušili členstvo v Spolku svätého Vojtecha, čo bol veľký zásah do života spolku.

Žiaľ, nemôžeme si robiť veľké ilúzie, že po roku 1989 pri obnovení SSV už bolo všetko ideálne. Veľkú poklonu a uznanie si zaslúži Hadrián Radváni, ktorý patril k iniciátorom obnovy členstva Spolku svätého Vojtecha.

Takže Spolok svätého Vojtecha od svojho vzniku vlastne nikdy neprestal zápasiť o svoje „miesto pod slnkom“. Ale 150 rokov existencie SSV ukazuje, že toto Božie dielo má svoju silu a jestvuje napriek množstvu rozličných neprajností i neprajníkov.

Nebolo to ľahké pred 150 rokmi, ani pred 70 či 30 rokmi, ale nie je to ľahké ani v súčasnosti, keď Spolok svätého Vojtecha musí odolávať rôznym tlakom zvonka. Spolok svätého Vojtecha tu totiž nie je na to, aby si cezeň ktokoľvek presadzoval svoje osobné záujmy.

Na to ho Andrej Radlinský nezaložil a na tento účel tu SSV nie je ani dnes. Ale ako pri každej činnosti platí: keď sa usilujete o dobré dielo, vždy vám bude zloba hádzať polená pod nohy, aby vám v dobre bránila.

V konečnom dôsledku však Pán Boh všetko – aj tieto utrpenia – premení na dobro. Určite máte aj vy túto skúsenosť.

Presne tak a jedným z tých dobier je vysoká kvalita knižnej produkcie SSV – čo sa týka autorov, titulov, grafického spracovania i tlače. Aj vďaka tomu má SSV knižnú produkciu, ktorá je rovnocenným konkurentom veľkých svetských vydavateľstiev.

Môžem úprimne povedať, že z odborných kruhov  dostávame len pozitívnu odozvu, čo nás - priznávam - veľmi teší. Pravdaže, máme radosť aj z prestížnych ocenení, ako je Red Dot Award či Najkrajšie knihy Slovenska.

No zhrniem to takto: je nepopierateľne príjemné, keď dostaneme za našu prácu a snaženie takéto prestížne celoslovenské či dokonca celosvetové ocenenia, ale nám ide najmä o to, aby ľudia – veriaci i neveriaci, ktorí žijú vo svetskom prostredí, vnímali, že aj kresťanské vydavateľstvo dokáže vydávať kvalitné, hodnotné a pekné knihy.

Dokonca i krásne knihy - medzi také patrí Svätovojtešská Biblia, Faust a Božská komédia.

Kvôli oceneniam ste však tieto diela nevydávali; čo teda bolo prvotným motívom priniesť ich práve v uplynulých rokoch slovenskému čitateľovi?

O ocenenia vôbec nejde. Isteže, keď si niekto všimne našu prácu a ocení ju, poteší nás to. Dôležité je, aby sme vydávali kvalitnú literatúru: obsahovo – čo sa týka výberu autorov a textov; i vizuálne - čo sa týka formy – aby kniha bola vnútorne hodnotná a vizuálne príťažlivá.

Budem sa opakovať: aby kniha bola krásna. Fiodor Michajlovič Dostojevskij kedysi povedal, že krása spasí svet. Robíme všetko pre to, aby knihy, ktoré prinášame našim čitateľom, boli krásne a kvalitné.

Spolupracujeme s renomovanými odborníkmi, ku ktorým patrí napríklad grafické štúdio Pergamen v Trnave, alebo mnohí rešpektovaní výtvarníci, ako je Miroslav Cipár, Ondrej Zimka, Martin Kellenberger a mnohí ďalší významní umelci.

Zároveň však Spolok svätého Vojtecha dáva priestor i mladým výtvarníkom a autorom - dôkazom sú vydania Pútnika svätovojtešského za uplynulé roky. Vítajú mladí autori túto možnosť „zviditeľnenia sa“ a prezentácie svojej tvorby?

Myslím, že táto spolupráca je vítaná obojstranne. Snažíme sa prezentovať aj mladšiu generáciu, ktorá nastupuje a ktorá má čo povedať svojou tvorbou už dnes. Napríklad je to Peter Ličko či Zuzana Hlavatá – ich ilustrácie majú myšlienku, šarm i štýl.

Za všetkými publikáciami vrátane knižných klenotov ako Faust a Božská komédia sa ukrýva množstvo „neviditeľnej“ práce. Málokto z čitateľov si dokáže predstaviť, čo všetko  predchádza vydaniu knihy. V každom prípade musí ísť o výborne zorganizovanú tímovú prácu – môže sa teda Spolok svätého Vojtecha pochváliť tímom ľudí, ktorí pracujú ako švajčiarske hodinky?

Samozrejme, každý, kto pracuje v Spolku svätého Vojtecha, prikladá ruku k dielu. A ja by som chcel aj na tomto mieste poďakovať všetkým svojim spolupracovníkom v SSV, lebo bez nich by sa nedarilo robiť toto dobré dielo.

Človek môže mať hocijaké plány a vízie, ale bez ochotných a nadšených ľudí by sa z toho možno nič nepodarilo zrealizovať. Preto ďakujem každému, kto v rámci SSV pracuje s nadšením pre šírenie kresťanských hodnôt na Slovensku.  

Biblia patrí medzi najvydávanejšie a najpredávanejšie tituly na celom svete a popredné miesto má aj v knižnej produkcii SSV. Zdá sa, že čitateľom sa nikdy nezunujú ani rôzne verzie, či už ide o klasické „veľké“ Sväté písmo, vreckový formát, Komiksovú Bibliu či Rodinnú Bibliu atď. Je aj o tieto špecificky ladené Biblie čitateľský záujem?

Sväté písmo nie je kniha románového typu, ktorý raz prečítate, odložíte do poličky a nemusíte sa k nemu roky vracať, lebo viete, o čom to je.

Božie slovo je stále živé a na rozdiel od románu rezonuje v človeku vďaka pôsobeniu Ducha Svätého zakaždým inak. Veriacemu človeku by malo záležať na tom, aby si každý deň živil svoju dušu aj intelekt čítaním Svätého písma.

Spolok svätého Vojtecha má vo svojom vydavateľskom portfóliu skutočne širokú škálu vydaní Svätého písma, respektíve jeho jednotlivých častí.

Od kompletného Svätého písma vo veľkom i vreckovom formáte sme vydali aj Bibliu v komiksovom prevedení, ktorá má obrovský čitateľský úspech. Ponúka „komiksovú“ cestu hľadania si cesty k Bohu a viere.

Komiks totiž nie je cieľ. Komiksová forma má mladého čitateľa priviesť k tomu, aby sa posunul vo svojej viere – teda aby neskôr vzal do rúk a začal čítať „klasické“ Sväté písmo.

Podobne môže veľmi pomôcť mladým ľuďom vybudovať si vzťah k Bohu a Božiemu slovu Youcat Biblia.

Okrem iných publikácií Spolok svätého Vojtecha vydáva v slovenčine i pápežské dokumenty. Hlava Katolíckej cirkvi je v posledných desaťročiach jednou z najsledovanejších osobností vo všetkých svetových médiách. Popularita Svätého Otca Františka v súčasnosti ďaleko prevyšuje filmové či rockové hviezdy. Odráža sa to aj na záujme laickej verejnosti o slovenské preklady pápežských dokumentov?

V podstate všetci pápeži po roku 1990 – keď hovoríme o obnovenom Spolku svätého Vojtecha – Ján Pavol II., Benedikt XVI. aj František sa tešia mimoriadnej obľúbenosti u verejnosti – a rovnako aj ich diela.

Rímsky biskup je v súčasnom svete obrovskou morálnou autoritou, preto registrujeme veľký záujem o Františkove diela, či už ide o životopisy alebo knihy rozhovorov Otčenáš, Zdravas´, Mária, Verím v Boha, Svätý Ján Pavol Veľký.

Stále sú tiež vyhľadávané knihy o Jánovi Pavlovi II. a Benediktovi XVI. Je však prekvapujúce, že laická čitateľská verejnosť má veľký záujem o encykliky a exhortácie, čiže o oficiálne dokumenty na úrovni magistéria. Z toho vyplýva, ako veľmi si ľudia uvedomujú silu pápežovho slova.

Niekto by mohol namietať, že tlačené slovo je dnes už prežitok. Prečo – podľa vás – je a bude stále záujem o tlačené knihy? A osobitne o knihy s katolíckym posolstvom?

Úlohou SSV je šíriť vzdelanosť. A tu sa vrátim k tomu, čo som hovoril na začiatku – ide nám o Fidei et scientiae – teda o prepojenie viery a vedy - viery, ktorá je uvedomelá, ktorá už má istú úroveň. Viera dospelého človeka predsa nemôže byť rovnaká, ako keď mal päť či sedem rokov.

Dnes sme svedkami rôznych tendencií a posunov: či už je to smerom, ako sa zvykne hovoriť, k liberálnemu brehu – keď ide o istý „výpredaj“ vlastnej tradície, vlastného dedičstva; alebo je to posun, ktorý, žiaľ, vidíme dnes aj na Slovensku silno rezonovať - k tradicionalizmu, k úplnému uzavretiu sa do seba.

Veľký francúzsky teológ Yves Congar povedal, že tradícia je živá viera otcov; tradicionalizmus je mŕtva viera synov.

A nám v Spolku svätého Vojtecha ide o to, aby sme dávali do popredia živú vieru otcov. Jednoducho my musíme túto tradíciu niesť, žiť, ohlasovať – a to práve dnes uprostred moderného sveta 21. storočia.

Svätý Tomáš Akvinský napísal: Gratia suponet naturam – Milosť predpokladá prirodzenosť. Keby som to mal parafrázovať dnešným jazykom, povedal by som, že bez zdravého rozumu niet zrelej viery.

Inak by sa stal z našej viery i zo Spolku svätého Vojtecha iba múzejný exponát?

Áno, a navyše iná cesta ani nedokáže osloviť dnešný svet. Keď sa vrátime k tlačenému slovu, na ktoré ste sa pýtali, tak za seba môžem povedať, že tlačené slovo pre mňa nie je prežitok.

Keď držíte v rukách knihu, ktorá má krásnu výtvarnú a dizajnovú formu a zároveň ukrýva hodnotný obsah – tak to je podľa mňa umelecké dielo.

Čitateľ si pri takej knihe preverí takmer všetky svoje zmysly: nielen zrak, hmat, ale aj čuch, keď mu zavonia tlačiarenská farba, i sluch, keď listuje stránkami.

Každému, kto straší zánikom tlačených kníh, by som odporúčal zájsť do niektorého kníhkupectva a žasnúť, koľko je tam ľudí, ktorí si knihy kupujú, aby si ich mohli prečítať. Preto sa nebojím o budúcnosť tlačených kníh.

SSV však ide s dobou, a tak má v ponuke aj pútavé knižné tituly v elektronickej podobe, takzvané e-knihy. Uvítali čitatelia tento typ literatúry?

Čo sa týka e-kníh, ešte sa len rozbiehame. Je to iba doplnková služba čitateľom, lebo e-kniha je praktická napríklad na cestovanie. Napriek tomu, že je určená skôr pre mladú generáciu, paradoxne práve mladí ľudia si kupujú aj tlačenú verziu knihy. Printové vydanie majú doma, e-knihu nosia so sebou v čítačke.

Spolok svätého Vojtecha je unikátnou „ustanovizňou“. Má stále obrovskú členskú základňu. Čím všetkým však motivuje ľudí vrátane tých najmladších ročníkov, aby sa stali jeho novými členmi? 

Spolok svätého Vojtecha je tu nepretržite od roku 1870. Sme najväčšie združenie katolíkov na Slovensku. Za komunizmu bolo členstvo v SSV zrušené – to je temná etapa dejín spolku, ale spolok fungoval aj počas obdobia totality.

Pravdaže, máme predovšetkým staršiu členskú základňu, ale v posledných rokoch získavame každý rok aj veľmi veľa mladých ľudí – ročne je to vyše tritisíc-štyritisíc členov.

Aj keď oslovujeme mladšie ročníky, vždy poukazujeme na našu tradíciu: že je to niečo živé, pričom sme pevne zakorenení v dedičstve našich otcov.

Exkluzívne iba pre našich členov prinášame každý rok výnimočné publikácie vrátane Pútnika svätovojtešského - tieto tituly nejdú do priameho predaja, takže sa nedajú kúpiť.

Mladšie generácie oslovujeme aj cez sociálne siete a rôzne ďalšie aktivity, ako bola interaktívna výstava o Andrejovi Radlinskom, ktorá putovala po školách pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia.

Obnovili sme tiež tradíciu darovania členstva v Spolku svätého Vojtecha dieťaťu pri jeho krste.

Obrazne povedané: futbaloví fanúšikovia vedia, čo je to byť priaznivcom svojho klubu - keď sa fanúšikovi narodí dieťa, oblieka ho do šiat v klubových farbách. Nás by veľmi potešilo, keby členstvo v Spolku svätého Vojtecha bolo pre našich členov podobnou srdcovou záležitosťou.