Čím viac politici bijú do novinárov, tým viac ich novinári kritizujú

Pozná novinárska etika hranice kritiky? Môže v serióznej žurnalistike označiť predmetnú osobu alebo skupinu osôb posmešnými výrazmi?
Etika nemá hranice, etika má svoje kritériá, ktoré určujú aj viaceré kódexy novinárskej etiky – napríklad Etický kódex novinára, ktorý prijal Slovenský syndikát novinárov. Označovanie konkrétnych osôb alebo skupín osôb posmešnými výrazmi, ako píšete, by sa tomuto kódexu priečilo.

Ak má novinár k dispozícii citlivé informácie, ako má s nimi pracovať, aby zbytočne nepolarizoval čitateľov?
Novinár má predovšetkým informovať pravdivo, a ak sú informácie citlivé, ešte to neznamená, že sú neuverejniteľné len preto, aby nepolarizovali čitateľov. Dôležité je, aby informácia bola predovšetkým pravdivá a aby priestor dostali všetky strany, ktorých sa problém týka.

Má novinár v záujme objektivity venovať priestor aj vyjadreniam, pri ktorých má dôvodné podozrenie, že sú zavádzajúce alebo klamlivé?
V každom prípade – ak má novinár dôvodné podozrenie, že sú informácie zavádzajúce a klamlivé, mal by si ich overiť. To je zásada, ktorá platí vždy. Nepúšťať do sveta neoverené informácie.

Môžu novinári pre zachovanie výpovednej hodnoty článku ísť v niektorých prípadoch až na hranu novinárskej etiky? Napríklad zisťovať súkromné informácie o predmetnej osobe.
Na to predsa máme zákony...

Nedávno sme sa na Slovensku stretli s tým, že novinár donášal citlivé informácie na svojich kolegov ľuďom, ktorí sú podozriví z trestnej činnosti. Ďalší publicista sa urážlivo vyjadril na adresu katolíckeho kňaza. Nevytráca sa z dnešnej žurnalistiky slušnosť?
Novinárska etika a ľudská slušnosť, aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá, sa od seba oddeliť nedajú. Nemôže predsa existovať „etický novinár“, ktorý je zároveň „neslušný“.

Aké hodnoty by mal vyznávať dobrý novinár?
Predovšetkým pravdu a nestrannosť.

Prácu novinárov dnes vo veľkom kritizujú politici. Nie je to však z ich strany vypočítavosť, aby znížili kredibilitu novinárov, ktorí píšu o ich škandáloch?
To je otázka pre politikov. Ale mám pocit, že ide o palicu s dvoma koncami: čím viac politici bijú do radov novinárov, tým viac novinári kritizujú politikov. Tým sa znižuje kredibilita politikov aj novinárov.

Má politik povinnosť odpovedať aj na nepríjemné otázky?
Áno, mal by na ne odpovedať.

Možno nepriateľský vzťah politikov k médiám považovať za jeden z dôvodov, prečo je v časti spoločnosti práca novinárov považovaná za podradnú?
Určite je aj to jeden z dôvodov, avšak myslím si, že aj mnohí novinári svojou neprofesionalitou znižujú kredibilitu novinárskeho povolania. Súvisí to aj s plytkým obsahom niektorých médií.

Nestala sa kritika novinárov nástrojom politikov na zbieranie politického kapitálu?
To je otázka pre politikov.

Aká je kvalita žurnalistiky na Slovensku? Venuje dostatok priestoru reálnym problémom obyvateľstva?
Občianska žurnalistika sa podľa môjho názoru z našich médií postupne vytráca, vytláča ju zábavná zložka médií. Niekdajšie rubriky ako boli napríklad Po stopách listu a podobne sú už dnes minulosťou. Napokon, sám iste poznáte osud investigatívnych relácií.

Takzvané alternatívne médiá sa stavajú do úlohy tých, ktorí reagujú na nevyvážený obsah v mainstreamových médiách. Chýba slovenským médiám vyvážený obsah?
Nedôvera v klasické médiá a uprednostňovanie alternatívnych médií, čo však nemožno zovšeobecňovať na celú populáciu, je podľa môjho názoru prežitok ešte z čias socializmu. Dá sa zhrnúť do niekoľkých viet: „Nepovedia nám pravdu, zatajujú to pred nami...“ To, čo čitateľ, divák alebo poslucháč nenájde v klasických médiách, hľadá inde. A tie alternatívne mu ponúkajú – „alternatívu“. Záleží to však na jedincovi – skúste niekomu, kto má rád popovú hudbu, púšťať hard rock a uvidíte, ako rýchlo pobeží do predajne cédečiek. Alebo ešte inak: v rádiách prevažujú piesne v anglickom jazyku, románske jazyky alebo slovanské v nich počujete naozaj iba zriedka. Reakcia? Prestanem počúvať rádio a nakúpim si cédečka s tým, čo mám rád. A to isté, myslím si, platí aj o médiách.

Ako sa môže bežný čitateľ orientovať v spleti protichodných informácií? Nechýba slovenskej spoločnosti kritické myslenie?
Slovenskej spoločnosti, našťastie, nechýba kritické myslenie. Som presvedčený, že väčšina našich divákov, poslucháčov či čitateľov si stále vie vytvoriť svoj vlastný názor.

Peter Kubínyi (57)

novinár, s fotografom Alanom Hyžom pracoval na knižnom projekte, ktorý mapoval osudy slovenských misionárov saleziánov vo svete

Snímka: Archív –PK–